Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sulík: Bez pána profesora Jahnátka z Komjatíc už môžeme zlacňovať energie. Vieme, ako to dosiahnuť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V parlamente vládna koalícia nedávno odobrila najrozsiahlejšie vylepšenie tuzemských podmienok na podnikanie v dejinách krajiny. O tom, čo ďalej chystá pre podnikateľov, ale aj ako by mohla vyzerať rozumná ochrana pred koronavírusom sme hovorili s podpredsedom vlády pre ekonomiku a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS).

V rozhovore sa dočítate:

  • ako sa rozšíri druhé jesenné „kilečko“ vylepšení domáceho podnikania,
  • prečo nechce šrotovné ani permanentný kurzarbeit,
  • prečo sa neobáva trestov z Bruselu za pomoc cestovkám,
  • prečo premiérov nápad s nasmerovaním eurofondov z nového fondu aj na výstavbu nemocníc nemusí byť najlepší,
  • ako chce zlacniť elektrinu pre firmy.

Parlamentom prešlo prvých vyše sto opatrení na vylepšenie domáceho podnikateľského prostredia, no už avizujete, že na jeseň môže prísť druhé takzvané kilečko vylepšení podnikania. Ktoré kľúčové opatrenia by ste chceli presadiť v jesennom kilečku?

Bude v ňom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Štatistici potvrdili, že v júni sa ľudia vrátili do obchodov a šetrili len mierne
  • Prognóza: OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak do konca roka príde druhá vlna pandémie
  • Automobilky: V bratislavskom závode Volkswagen už vedia, kedy začnú montovať Škodu Karoq
  • Korona: V trenčianskom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí, po kontakte s nimi je ďalších 200 ľudí v karanténe
  • Bývanie: Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie
  • Aerolinky: Lufthansa mala v 2. kvartáli najhoršie výsledky za svoju 67-ročnú existenciu
Zdieľať

Hromadných výpovedí výrazne ubudlo. Dôvodom je aj dobré zvládnutie pandémie

Hromadných výpovedí v posledných dvoch mesiacoch výrazne ubudlo. „V júli sa očakávania zamestnávateľov mierne zlepšili a aj počet poistných vzťahov evidovaných v Sociálnej poisťovni naznačuje, že miera nezamestnanosti by mohla pomaly začať klesať. Všetko však závisí od dynamiky šírenia vírusu,“ hovorí Branislav Žúdel z IFP.

Minúta po minúte

Zdieľať

V roku 2023 by štát mohol začať stavať tunel Soroška, ktorý je súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R2. Tento termín uviedol na stretnutí s miestnymi predstaviteľmi v Jablonove nad Turňou minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

„Projekt Soroška bude pokračovať, takisto ako celý úsek R2. Len ho musíme lepšie pripraviť, aby nás to nedobehlo, aby nevzniklo druhé Višňové. Tak, ako bolo verejné obstarávanie pripravené, tá stavba by nikdy stavebné povolenie nezískala. Radšej sa vraciame z kratšej cesty, ideme projekt dopracovať a príprava stavby naďalej pokračuje,“ zdôraznil minister.

Soroška je podľa jeho slov stále v zozname priorít ministerstva, hoci nie na popredných miestach. Za kľúčové pre dodržanie termínu začiatku budovania tunela však považuje aj finančné krytie stavby.

Práve zrušením pôvodného verejného obstarávania na Sorošku sa podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Tlapu podarilo urýchliť možný začiatok výstavby tunela. „Tá súťaž by sa nikdy nedokončila,“ podotkol s tým, že sa do nej prihlásilo viac ako desať spoločností. „Nevznikli im však žiadne náklady, nemajú si teda čo nárokovať,“ dodal.

Za minulej vlády, počas éry ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) už vypísali súťaž na stavbu úseku R2, Rožňava – Jablonov nad Turňou (14,1 kilometra), ktorého súčasťou mal byť aj tunel Soroška (4,3 kilometra).

Tím súčasného ministra Doležala (Sme rodina) v júli súťaž zrušil pre chýbajúce stavebné povolenie. V tendri tiež prišlo 1052 žiadostí o vysvetlenie súťažných podkladov. Útvar Hodnoty za peniaze zasa skonštatoval, že projekt nie je spoločensky návratný. Problematické by bolo aj jeho financovanie z eurofondov.   (tasr, n)

Zdieľať

V trenčianskej fabrike Leoni zistili koronavírus vďaka tomu, že pracovník, ktorý bol s nakazenou osobou, sa prihlásil sám. „Bezodkladne telefonicky nahlásil možný kontakt s nakazenou osobou a svedomito okamžite zostal v domácej karanténe,“ píše firma, ktorá má v karanténe momentálne 200 ľudí.

Spoločnosť následne zrušila celú pracovnú zmenu a preventívne zabezpečila testovanie zamestnanca a ostatných osôb, ktoré s ním prišli do priameho kontaktu.

„Doteraz sme testovali okolo 180 osôb a čakáme na výsledky. Momentálne je časť výroby odstavená. V domácej karanténe sa nachádza približne 200 zamestnancov. Osoby, ktorých test na COVID-19 bol pozitívny, neprejavujú žiadne príznaky,“ píše firma v stanovisku.

Televízia Markíza informovala, že v trenčianskom odštepnom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí. Testy na koronavírus si dala robiť samotná firma, v ktorej pracuje viac než 1000 zamestnancov.

Trenčiansky výrobca opakuje, že od začiatku koronakrízy zaviedol vo firme množstvo hygienických a bezpečnostných prvkov na ochranu pred vírusom.

Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva upraví liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky. Pravidlá doplatkov chce nastaviť tak, aby mal pacient pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom.

Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že po novom majú odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku. O úpravách diskutuje MZ SR aj s pacientskymi organizáciami.

„Prax ukázala, že pacienti nemali pri všetkých diagnózach dostupný liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. V liekovej politike preto pokračujeme vo veľkom upratovaní a až 400 liekov bude preradených do nových referenčných skupín tak, aby mal pacient zabezpečenú liečbu bez ohľadu na silu lieku, ktorú mu predpísal jeho lekár,“ uviedla štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková.

Doplnila, že zmena zabezpečí dostupnosť liečby pre pacientov s rovnakou diagnózou bez ohľadu na ich individuálne potreby dávkovania.

Ako príklad rezort uviedol liek na druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek. Na trhu existuje v troch rôznych baleniach, pričom iba najsilnejší bol plne hradený.

„Počúvame tých, pre ktorých zmeny robíme, preto avizované kroky konzultujeme aj s pacientmi v zastúpení Asociácie na ochranu práv pacienta. Ich pripomienkam dôsledne načúvame a vyhodnocujeme ich,“ komentovala štátna tajomníčka.

Ministerstvo od zmeny v referenčných skupinách očakáva pozitívny dosah aj na revízie úhrad v oblasti liekovej politiky.

„Revíziami sa tak nastavia pravidlá na rozumné a efektívne narábanie so zdrojmi verejného zdravotného poistenia, po uprataní v referenčných skupinách následne eliminujeme riziko vysokých doplatkov, pretože pacient bude mať k dispozícii liek s nižším či sociálne únosným doplatkom, no s rovnakou účinnou látkou a silou, ktorú potrebuje,“ uviedol šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

MZ SR doplnilo, že na Slovensku je od začiatku júla kategorizovaných 4291 liekov. Tie sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene.

Rezort doplnil, že v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.

„Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku,“ dodala za MZ SR Eliášová. (tasr)

Zdieľať

OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak do konca roka príde druhá vlna pandémie s opätovnými reštrikciami. Koronakríza podľa organizácie dlhodobo ovplyvní dopyt a spôsobí štrukturálne ekonomické zmeny.

Reálny príjem na obyvateľa Slovenska podľa OECD padne na úroveň z roku 2015, miera nezamestnanosti stúpne na takmer 10 % a o prácu môže prísť 100-tisíc ľudí, pričom kríza najviac zasiahne najzraniteľnejších.

Medzi vysokorizikové skupiny na trhu práce zaraďuje neštandardných zamestnancov, najmä živnostníkov a sezónnych pracovníkov, marginalizovanú rómsku komunitu a mladých ľudí.

Podľa OECD si zraniteľné skupiny vyžadujú osobitnú pozornosť. Odporúča preto cielené politiky aktivácie na trhu práce spoločne so silnou záchrannou sociálnou sieťou. (tasr)

Zdieľať

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie. O dávky minulý týždeň požiadalo takmer 1,19 mil. ľudí, menej než očakávali analytici. Záujem o podporu naďalej zostáva nadštandardne vysoký.

Oproti predchádzajúcemu týždňu počet nových žiadostí o dávky klesol o takmer štvrť milióna. Od marcového vypuknutia pandémie koronavírusu zostáva už 20. týždeň za sebou nad 1 miliónom, predtým bežne ani zďaleka nedosahoval túto hranicu.

Pozitívnym signálom pre trh práce je pokles počtu ľudí, ktorí poberajú podporu najmenej dva týždne. V týždni do 25. júla sa znížil o vyše 844-tisíc osôb na 16,1 milióna.

Časť ekonómov očakáva v nasledujúcich týždňoch pokles záujmu o dávky vzhľadom na nedávno skončený program, v rámci ktorého štát vyplácal ľuďom bez práce dodatočných 600 dolárov týždenne.

Podľa firiem benefit podporoval ľudí, aby zostali na nútenej dovolenke a nemotivoval nezamestnaných k návratu do práce.

Vplyv na akcie

Správa o poklese počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti negatívne ovplyvnila akciový trh. Lepší vývoj znamená, že klesá nutnosť poskytnúť ekonomike ďalšiu masívnu podporu.

Ceny akcií sa podľa analytikov zotavili z marcových prepadov okrem iného preto, že hospodárstvo dostáva obrovské finančné injekcie. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Ministerstvá rokujú o odmenách pre ľudí pracujúcich v prvej línii počas pandémie. Aktuálne rezorty zdravotníctva, sociálnych vecí a financií nastavujú konkrétne návrhy odmien aj spôsob ich vyplatenia.

„Návrh mimoriadneho finančného ocenenia k mzde týchto zamestnancov je v procese prípravy, aktuálne sa zaoberáme nastavením podmienok vyplácania mimoriadnej odmeny,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Veronika Husárová.

O podrobnostiach je podľa Ministerstva financií SR ešte predčasné hovoriť. Ministri zdravotníctva aj práce sa poďakovali všetkým, ktorí pracovali počas koronakrízy v prvej línii. (tasr)

Zdieľať

Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh, ktorý reaguje oneskorene, myslí si analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bude rast cien bývania pravdepodobne pokračovať, ale dynamika rastu bude výrazne nižšia.

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)

Zdieľať

Klub 500 vyzýva vládu a Konfederáciu odborových zväzov, aby akceptovali návrh na zmrazenie minimálnej mzdy. Tvrdí, že pri reálnom poklese svetovej a slovenskej ekonomiky by bolo zvýšenie minimálnej mzdy vrcholne nezodpovedné.

„Ak navyše Slovensko zostane jedinou krajinou na svete, v ktorej sa výška príplatkov za prácu odvíja od minimálnej mzdy, pre slovenský priemysel, ktorý utrpel veľké škody v dôsledku pandémie, by to bola dvojitá rana pod pás,“ myslí si Klub 500, ktorý združuje firmy s viac ako 500 zamestnancami.

Minister práce predložil návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala od januára stúpnuť zo súčasných 580 na 620 eur. Slovenskí zamestnávatelia združení v Klube 500 si myslia, že v čase, keď podniky čelia najväčšej kríze od II. svetovej vojny, nie je na zvyšovanie minimálnej mzdy priestor.

Klub 500 upozorňuje, že ak ostanú na minimálnu mzdu naviazané príplatky, pre priemysel môže mať navýšenie v čase krízy fatálne následky. „Prostredníctvom minimálnej mzdy sa zvýšia mzdové tarify všetkých tarifných zamestnancov a zvýšia sa aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov. Slovensko ako jediná krajina na svete odvodzuje výšku týchto príplatkov od minimálnej mzdy,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Zvýšením minimálnej mzdy vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur, tvrdí Klub 500. „Prepočítaný priemerný dosah zvýšenia minimálnej mzdy na 620 eur na podnik v nepretržitej prevádzke zamestnávajúci 1 000 zamestnancov, ktorý nezamestnáva žiadneho zamestnanca na minimálnu mzdu, ani súčasnú, ani navrhovanú, predstavuje zvýšenie ročných nákladov o viac ako 600-tisíc eur. V súčasnom období je to pre priemysel likvidačné,“ upozorňuje Gregor.

Čo navrhuje Klub 500:

  • stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020
  • alebo odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce,
  • ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, štát by mal úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy.
Zdieľať

Mníchovská prokuratúra obvinila ďalších štyroch bývalých manažérov Audi v súvislosti s aférou dieselgate materského VW. Čaká ich súdny proces v spojitosti s vyše 434-tisíc vozidlami značiek Audi, VW a Porsche predaných v USA a Európe.

Obvinenie sa týka troch bývalých členov predstavenstva a vedúceho oddelenia, ktorý už je na dôchodku. Podľa prokuratúry prispeli k vývoju motora, ktorého softvér umožňoval manipulovať s testami emisií oxidu dusíka.

Prokuratúra tvrdí, že niekdajší členovia predstavenstva vedeli o tejto nezákonnej praxi, ktorá sa vzťahuje na obdobie od októbra 2013 do septembra 2015. Nijako však nebránili predaju dotknutých áut.

Jeden z členov vedenia je navyše obvinený, že svoje zapojenie do záležitosti zamlčal a od roku 2016 bol ďalej členom predstavenstva, takže podvodne inkasoval peniaze za výkon funkcie.

Žalobe od júla minulého roka čelí tiež bývalý šéf Audi Rupert Stadler a ďalšie tri osoby. Stadler sa v lete 2018 stal najvyšším vedúcim predstaviteľom koncernu VW, ktorý bol vo funkcii zatknutý z dôvodu škandálu. (čtk, reuters)

Zdieľať

USA stupňujú ťaženie proti čínskym firmám v americkom digitálnom priestore. Šéf diplomacie Mike Pompeo predstavil projekt Čistá sieť, ktorý má zabrániť čínskym internetovým aplikáciám a IT podnikom v prístupe k citlivým údajom Američanov.

Pompeovo oznámenie prichádza po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil zákazom platformy TikTok, ktorú prevádzkuje čínska firma ByteDance.

„V súvislosti so svojím sídlom v Číne predstavujú aplikácie ako TikTok, WeChat a ďalšie vážnu hrozbu pre ochranu osobných údajov amerických občanov,“ povedal Pompeo.

Projekt Čistá sieť vznikol ako kampaň Bieleho domu proti Huaweiu, ktorého vplyv sa USA snažia obmedziť z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť. Z Pompeovho oznámenia však vyplýva, že zámer by sa mal významne rozšíriť.

Čo chystajú Američania:

  • poskytovateľom mobilných telekomunikačných služieb, ako je napríklad China Mobile, by mohol byť odopretý prístup k amerických sieťach. Ich čínski zákazníci by tak na území USA mohli mať problémy s roamingom;
  • stiahnutie nedôveryhodných aplikácií z najpopulárnejších obchodov, ako je napríklad Google Play;
  • zamedzenie ukladania citlivých dát do cloudových systémov prevádzkovaných čínskymi firmami, ako je Tencent, Baidu alebo Alibaba;
  • čínske tajné služby by nemali mať prístup k podmorským internetovým káblom, ktoré zabezpečujú prepojenie USA s globálnym internetom.

Podoba technického riešenia obmedzení je nejasná. Americké ministerstvo zahraničia nemá napríklad právomoci na to, aby Googlu zakázalo ponúkať čínske aplikácie.

Čínske ministerstvo zahraničia reagovalo, že snaha americkej vlády zablokovať čínske aplikácie sa nezakladá na faktoch a ide proti trhovým princípom.

V čom sú trenice USA s Čínou

Vzťahy Spojených štátov a Číny sa v posledných rokoch zhoršili z viacerých dôvodov. Patria k nim obchod, autonómia Hongkongu, kybernetická bezpečnosť či šírenie koronavírusu.

Novým ohniskom sporu sa stala aplikácia TikTok, ktorej hrozí v USA zákaz, pokiaľ jej prevádzkovateľ ByteDance do 15. septembra nepredá svoje americké aktivity. Rokuje o nich s Microsoftom.

Trump avizoval, že ak by sa transakcia uskutočnila, TikTok by mu už neprekážal, pretože dáta amerických používateľov by zostali v USA a nehrozilo by, že sa k nim dostane čínska vláda. (čtk, reuters)

Zdieľať

Rozpočtová rada vysvetľuje, prečo odhaduje deficit verejných financií v tomto roku vo výške 9,4 % HDP, kým aktuálny predpoklad ministerstva financií je 11,6 %. Rozdiel medzi odhadmi je 2,1 % HDP a súvisí napríklad s tým, že rada čaká lepšie hospodárenie samospráv, no najmä s tým, že do odhadu nezahrnula výdavky, ktorých účel dnes nie je zrejmý.

Ako rozpočtová rada vysvetľuje rozdiel medzi odhadmi:

Menšia časť rozdielu v objeme 0,8 % vychádza z odlišných predpokladov vývoja v niektorých oblastiach verejných financií. Napríklad rozpočtová rada očakáva nižšie čerpanie dávok v nezamestnanosti a starobných dôchodkov. Aj hospodárenie samospráv sa vyvíja lepšie, ako predpokladá vláda.

Hlavný rozdiel v prognózach vo výške 1,3 % vyplýva z toho, že rozpočtová rada nezahrnula niektoré rozpočtované položky do odhadu rozpočtového semafora. Výdavky zahrnie do odhadu až vtedy, ak sa rozhodne o ich účele, teda pri čerpaní alebo ich presune na konkrétnu výdavkovú položku.

„Ide najmä o prostriedky na podporu ekonomiky nad rámec už existujúcich programov v objeme jednej miliardy eur, ďalšou položkou je napríklad rezerva na ďalšiu vlnu pandémie vo výške 150 miliónov,“ uviedla rada.

Upozornila tiež, že mimoriadna situácia vo verejných financiách by nemala byť využívaná na zvyšovanie výdavkov nesúvisiacich s touto výnimočnou udalosťou. Vláda by mala zmeny v zákone o štátnom rozpočte lepšie vysvetliť.

Vláda si v rozpočte podľa rady urobila rezervy, ktorých použitie nemusí nastať.
Zároveň však platí, že rozpočtové pravidlá umožňujú pre niektoré typy výdavkov
presun nevyčerpaných prostriedkov medzi rokmi a ich následné použitie.

„Takýmto spôsobom môže byť časť z výrazného navýšenia výdavkov v novelizovanom rozpočte na rok 2020 použitá v nasledujúcich rokoch na financovanie nad rámec budúcich schválených rozpočtov,“ uviedla rada.

Zdieľať

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu by sa mali prerozdeľovať po novom. Vytvoriť sa má nová skupina obcí, ktorá by mohla získať príspevok z Environmentálneho fondu a použila by ho na triedený zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Upravuje to návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh zákona súvisí so zberom bioodpadu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Od tohto dátumu by mali obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ uvádza sa v materiáli.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. „Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení úradu verejného zdravotníctva sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach,“ vysvetľuje envirorezort. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať