Perón v Ružinove nakreslili zle, zastávky v Bratislave nepostavili ani za desať rokov

Od čias primátora Bratislavy Milana Ftáčnika je na stole nápad, ako za relatívne malé peniaze posunúť bratislavskú dopravu na novú, vyššiu úroveň.

Bratislava je prepletená železničnými traťami. Ľudia, ktorí vlakom denne dochádzajú do mesta, však majú len obmedzený počet miest, kde môžu vystúpiť a prestúpiť na MHD.

Čo s tým?

Už v rokoch 2010 a 2011 hovorili bratislavskí politici v tandeme s vtedajším ministrom dopravy Jánom Figeľom (KDH) o pláne postaviť sedem nových zastávok.

Ľudia, ktorí dochádzajú od Dunajskej Stredy či od Senca, by vďaka nim mohli vystúpiť aj v Ružinove. Ľudia cestujúci od Malaciek by mohli vystúpiť už pri Boroch či na Patrónke.

Ani sa nekoplo do zeme

Bilancia po takmer desiatich rokoch je biedna. Žiadna z nových zastávok doteraz nevznikla, ich počet sa medzitým znížil zo siedmich na štyri.

A napríklad dôležitú zastávku, ktorá by mala vyrásť na okraji Ružinova, nakreslili zle. Teraz ju musia kresliť nanovo, pričom desaťtisíce eur za pôvodné projekty vyšli do značnej miery navnivoč.

Príbeh bratislavských zastávok ilustruje doterajšiu neschopnosť štátnych železníc, prípadne lokálnych politikov, dokončiť v hlavnom meste aj inžiniersky jednoduchšie projekty.

 

Zastávka Ostredky

Na okraji ružinovského sídliska Ostredky sa nachádza menšie parkovisko, kde končí linka číslo 39 a niekoľko ďalších autobusov. Blízko je železnica a okolo nej nezastavané pozemky.

Táto lokalita je už dlhé roky vybratá pre umiestnenie zastávky „TIOP Ružinov“. Pod touto skratkou sa skrýva súslovie „Terminál integrovanej osobnej prepravy“.

Tento pojem je dôležitý. Nejde o klasickú zastávku, ale o prestupný terminál. Teda nástupište, ktoré je od začiatku projektované na to, aby z neho mohli ľudia čo najjednoduchšie prestúpiť na autobusy, električky či trolejbusy.

To by ich malo motivovať, aby do Bratislavy cestovali vlakom a nie autami. „Riešením sú práve TIOP-y, ktoré umožňujú zjednodušenie a skrátenie prestupov a zároveň umožňujú napojenie existujúcich aj budúcich prestupných uzlov na MHD,“ píše hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

Blízko ružinovskej električky

Zastávku pri Ostredkoch vybrali už v čase primátora Ftáčnika a jeho dopravného inžiniera Tibora Schlossera. Teoreticky tu stačí postaviť peróny a k nim podchod či nadchod, ktorým by sa cestujúci pohodlne presunuli na zastávku MHD.

Navyše: v dostupnej vzdialenosti, približne 250 metrov, sa nachádza aj konečná električky. Súčasné vedenie magistrátu plánuje túto električkovú trať predĺžiť až k novej železničnej zastávke, čím by sa z tohto miesta stal dôležitý prestupný uzol.

Výstavbu tejto a ďalších zastávok dostali na starosti Železnice SR (ŽSR), keďže zodpovedajú za železničné trate.

Dokumenty za 52-tisíc

ŽSR si v roku 2015 najali svojho dvorného projektanta, spoločnosť Reming Consult, aby im nakreslila sedem nových terminálov v rámci Bratislavy. Medzi nimi bol aj terminál v Ružinove.

„Súčasťou zákazky bolo aj získanie právoplatných územných rozhodnutí. Cena za dodanie pre TIOP Ružinov predstavovala 51 869 eura,“ potvrdila hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová.

Potom prišiel problém: železnice zistili, že trate v týchto miestach majú v budúcnosti vyzerať inak, než plánovali. Zastávku však nakreslili podľa starého zadania.

Výsledkom je, že ŽSR musia začať odznova. Aktuálne chystajú súťaž na nový projekt, ktorý by už mal zohľadňovať nové požiadavky.

„V súčasnosti sú vypracované súťažné podklady pre výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre nové technické riešenie zastávky a vybudovanie odbočky TIOP Ružinov. Súčasťou zákazky je aj získanie právoplatného stavebného povolenia,“ dodali ŽSR.

V čom je problém?

ŽSR sú podnik, kde sa priebehu desiatich rokov minimálne sedemkrát zmenilo vedenie. Spolu s tým sa menia aj predstavy toho, akým smerom železnice rozvíjať.

Ešte pred piatimi rokmi mali ŽSR jasno v tom, že v Bratislave postavia sedem nijako zvlášť veľkolepých zastávok – v pásme od Devínskej Novej Vsi na západnom okraji až po Vrakuňu na východe.

Potom si však objednali za 1,3 milióna eur veľkú analýzu, takzvanú Štúdiu realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá im mala dať odpovede na otázky, ako najlepšie budovať železnicu v hlavnom meste.

Štúdia mala byť hotová v lete 2017, potom v lete 2018, nakoniec ju dokončili až v júni 2019. Zo štúdie vyplynulo, že nemá zmysel budovať sedem nových zastávok, ale postačia štyri.

Konkrétne: v plánoch zostali zastávky vo Vrakuni, Ružinove, pri Patrónke a v Lamači blízko komplexu Bory (Lamačská brána).

Naopak, vypadli zamýšľané zastávky pri Martinskom cintoríne, pri Mladej garde a na sídlisku v Devínskej Novej Vsi, pre ktoré sa už chystali podklady.

Veci sa zmenili

Tento posun sa špecificky dotkol práve zastávky Ružinov. Okrajom ružinovského sídliska Ostredky dnes vedú dve paralelné trate.

Prvá smeruje na Dunajskú Stredu a premávajú po nej napríklad žlté vlaky RegioJetu. Druhá sa stáča na juh, vedie k Prístavnému mostu a ďalej do Petržalky.

Železnice si pôvodne objednali zastávku, ktorá by mala perón len pri jednej z koľají. Mysleli si, že časom postavia ďalšiu koľaj, ktorá perón obkľúči z druhej strany.

„Pôvodné technické riešenie nebolo chybné, ale vývoj udalostí si vyžiadal jeho zmenu,“ vysvetľuje hovorkyňa ŽSR Achbergerová.

Potom dostali spomínanú 1,3-miliónovú štúdiu bratislavského uzla, ktorá železniciam povedala, že nemá zmysel ďalšiu koľaj budovať.

„Nakoľko štúdia uzla Bratislava nepotvrdila ekonomickú opodstatnenosť ďalšej koľaje, bola potrebná zmena vo forme vybudovania nového nástupišťa,“ dodávajú železnice.

Hrozila blamáž

Železnice preto usúdili, že zastávku treba nakresliť nanovo. Ak by ju postavili podľa pôvodných plánov, hrozila by blamáž.

V Ružinove by mohli vystupovať len ľudia cestujúci od Dunajskej Stredy. Nemohli by ju využívať napríklad prímestské vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktoré po priľahlej trati premávajú zo Senca do Petržalky.

Navyše, podľa zdrojov Denníka N mal projekt aj ďalšie nedostatky. Pôvodnú ružinovskú zastávku nakreslili veľmi úsporne, akoby šlo o zastávku pre dedinskú lokálku.

„Nakreslili to minimalisticky, len so skromným podchodom, aby to bolo lacné. Pritom na ružinovskej zastávke môže časom vystupovať až 10-tisíc ľudí denne,“ povedal zdroj z prostredia magistrátu.

Každý na svojom piesku

Podľa oslovených odborníkov je v istom zmysle aj dobre, že nové zastávky sa ešte nezačali budovať. Pri viacerých by sa totiž zistilo, že nevyhovujú aktuálnym požiadavkám.

„Možno je lepšie, že sa ich realizácia zdržala. Väčšinou boli navrhované v polohách a riešeniach bez dobrého napojenia na MHD, v ktorých by tá ‚integrácia‘ s inými druhmi dopravy bola veľmi sporná,“ hovorí Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava.

Kto za to môže?

Projekt nových zastávok nesprevádzali len bežné komplikácie, ktoré sa týkajú peňazí, dokumentácie, výberových konaní, prípadne výkupu pozemkov. Poznačila ich aj dlhodobá neochota magistrátu a železníc primerane komunikovať.

Železnice si totiž zastávky plánovali po svojom, aby boli čo najjednoduchšie a vyhovovali hlavne im. Magistrát zasa presadzoval vlastné požiadavky – dobré napojenie na MHD, väčšiu kapacitu, napojenie na cyklotrasy.

„Každý mal svoje predstavy a výsledkom je, že jedna zastávka sa kreslí aj desať rokov,“ poznamenáva Fundárek.

Magistrát: lepší sa to

Tieto problémy, aspoň čo sa týka minulých rokov, pripúšťa aj bratislavský magistrát, ktorý dnes vedie primátor Matúš Vallo.

„Pôvodná dokumentácia sa podľa nám dostupných informácií nekoordinovala s mestom,“ poznamenáva hovorkyňa Rajčanová.

Situácia sa však vraj postupne lepší. Na jar vznikla pracovná skupina, v ktorej sú zástupcovia magistrátu i ľudia zo ŽSR, kde sa po voľbách zmenilo vedenie.

Táto skupina sa pravidelne stretáva a hľadá riešenia, ktoré budú vyhovovať železniciam i mestu. Okrem iného sa venuje aj otázke, ako čo najlepšie nakresliť zastávku v Ružinove.

„Aktuálne prepracovanie projektovej dokumentácie už prebieha v súčinnosti s mestom,“ dodáva hovorkyňa Rajčanová.

Prvá má byť Vrakuňa

Aký je teda aktuálny stav? Kedy sa vlastne začne stavať?

Najbližšie k výstavbe má podľa železníc terminál vo Vrakuni, ktorú trápia chronické zápchy v smere do Bratislavy. Hovorkyňa ŽSR tvrdí, že tunajší terminál by mohol byť hotový za tri roky.

„Najbližšie k realizácii je TIOP Vrakuňa, pre ktorý sa v súčasnosti dopracúvajú súťažné podmienky,“ potvrdzuje hovorkyňa Achbergerová.

Ďalší proces by vraj mal byť rýchly. Železnice chcú súťažiť v jednom balíku projekt aj samotnú výstavbu.

„Súťaž je pripravovaná v štýle ‚naprojektuj a postav‘. Realizáciu predpokladáme začať v januári 2023 s plánovanou dĺžkou výstavby šesť mesiacov,“ dodávajú ŽSR.

Trucperón vo Vrakuni

Vrakuňa je v tomto príbehu samostatnou kapitolou. V tejto mestskej časti už totiž jedna nová zastávka vznikla.

Radnica vo Vrakuni už nevládala čakať, kým sa železnice s magistrátom rozhýbu a v roku 2016 si postavila vlastný perón. „Problémy s dopravou potrebujeme riešiť okamžite,“ vysvetľoval vtedy starosta Martin Kuruc.

Výstavbu dokončili na jeseň 2016 a následne vo Vrakuni začal zastavovať aj RegioJet, ktorý po tejto trati jazdí v smere od Komárna a Dunajskej Stredy.

Vrakunský perón bol zamýšľaný len ako provizórny. Je na inom mieste a so slabším napojením na MHD, než aký plánujú železnice. Keď ŽSR dokončia vlastný projekt, mal by sa prestať používať.

Možno rok 2023

A ako to bude s ďalšími zastávkami?

Zastávka na Patrónke je zatiaľ v nedohľadne, keďže zatiaľ pre ňu chýba územné rozhodnutie. Server imhd.sk upozornil, že doterajšie územné rozhodnutie bolo vydané pre pôvodný projekt, ktorý po spomínanej štúdii uzla Bratislava už nie je aktuálny.

A ďalšie dve zastávky – Ružinov a Lamačská brána – sľubujú železnice dokončiť najneskôr v decembri 2023. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti so ŽSR však aj tento termín zostáva otázny.

„Termíny sa mi zdajú veľmi optimistické. Sú dodržateľné v prípade, že neúspešní uchádzači nebudú verejné obstarávanie zdržiavať, čo sa v prípade železničných zákaziek stáva zriedka,“ poznamenáva Fundárek.