Kričal, že Kmotríkov štadión je zlodejina, teraz spravuje hokejový: Nechceli sme sa báť, rozhodli sme sa nemlčať

Pokiaľ ide o narábanie s verejnými zdrojmi, hokejový štadión je iný prípad ako futbalový, hovorí Ladislav Križan, riaditeľ STaRZ – Správy telovýchovných a rekreačných zariadení v Bratislave.

Ešte predtým, ako vyhral výberové konanie, spoločne s advokátkou Zuzanou Zajíčkovou textami v Denníku N upozorňoval na problémy spojené s plánovaným odkúpením štadióna štátom od Ivana Kmotríka.

V rozhovore sa dozviete:

• aký je jeho podiel na tom, že štát nemieni futbalový štadión odkupovať;
• že hokejový štadión mesto konečne splatilo;
• či preto dá novému majiteľovi Slovana nižšie nájomné; a
• čo chce robiť so Zlatými pieskami, s kúpaliskami či cyklotrasami.

Cítili ste zadosťučinenie, keď ste sledovali tlačovú konferenciu, že štát nemieni kúpiť štadión od Ivana Kmotríka a ešte aj pýta späť už vyplatenú dotáciu 27 miliónov eur?

Prekvapil ma zásadný zvrat náhľadu predstaviteľov štátu.

Prečo?

To, čo v stredu deklarovali, je diametrálne odlišné od toho, čo deklarovali predstavitelia štátu iba pár mesiacov predtým.

To bola pri moci iná vláda… Vy ste na začiatku roka spoločne so Zuzanou Zajíčkovou na stránkach Denníka N upozorňovali na nezrovnalosti pri procese odkúpenia štadióna štátom. Mám pocit, že štát teraz išiel ešte ďalej ako vy. Bola analýza, ktorú prezentoval Štefan Holý, kvalitná alebo za ňou mohlo byť aj trochu politiky?

Nedokážem sa k tomu vecne vyjadriť, rozsiahlu čerstvú analýzu som ešte nečítal. Údajne na nej pracovalo 15 právnikov viac ako šesť týždňov. Ja a kolegyňa sme vychádzali len z verejne dostupných zdrojov, boli sme dvaja a mali sme menej času.

Prečo ste začali upozorňovať, že odkúpenie štadióna štátom od pána Kmotríka nie je v poriadku?

S kolegyňou sme boli presvedčení, že najväčšia verejná investícia do športovej infraštruktúry v histórii našej krajiny si zaslúži slušnú, vecnú, ale aj polemickú diskusiu, a ak sú nejaké pochybnosti, nech sa ešte pred finalizáciou odstránia.

Pomohli vaše články?

Za takmer pol roka od zverejnenia našich úvah ich nikto verejne nevyvrátil a sčasti sa prelínajú s úvahami, ktoré teraz prezentuje vláda.

Vy ste tlačili hlavne na to, aby vtedajšia ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) nepodpísala dodatok k zmluve. Mali ste informácie, či sú z vašej snahy na ministerstve nervózni?

Ak by nás oslovili, boli sme pripravení slušne a vecne formulovať naše výhrady. Naším cieľom bolo ochrániť verejný záujem.

Ako vašu aktivitu vnímala futbalová komunita? Mám pocit, že vládne zhoda, že odkúpenie by nebolo čisté, no zároveň fanúšikovia chceli mať štadión, tak možno aj prižmúrili oči.

Celá športová komunita v interných debatách spochybňovala celú transakciu, napriek tomu nikto nevystúpil verejne.

Boli na vás tlaky, aby ste už o tom nepísali?

S kolegyňou sme sa v opakovaných situáciách necítili komfortne, nechceli sme sa báť a rozhodli sme sa nemlčať.

Čo si myslíte o mlčaní Slovenského futbalového zväzu, ktorý pôvodne mal mať na štadióne svoje sídlo? Mal zaujať stanovisko?

Stanovisko mal zaujať nielen SFZ, ale aj Slovenský olympijský a športový výbor ako strešná organizácia slovenského športu.

Problematika štadióna je dosť komplikovaná. Viete pár vetami zhrnúť, v čom je celý problém s jeho odkúpením?

Kto bude beneficientom tej športovej infraštruktúry? Bude to reprezentácia, SFZ, ŠK Slovan Bratislava či iné spoločnosti? V čí prospech bola celá tá stavba realizovaná? A od toho sa má odvíjať, z čích peňazí sa má uhradiť.

Naznačujete teda, že to bolo v prospech Slovana a Ivana Kmotríka?

Cez počet zápasov, ktoré na tom štadióne má odohrať reprezentácia a Slovan Bratislava, sme chceli ukázať, že pomer je výrazne v prospech súkromného profesionálneho futbalového klubu.

Čo pre vás znamená, že hokejový Slovan Bratislava mení majiteľa? Juraja Širokého strieda Rudolf Hrubý.

Tešíme sa, že ohlásená transakcia sa blíži k zdarnému koncu. Veríme, že v nasledujúcej sezóne, počas ktorej Slovan oslávi storočnicu, to bude znamenať posun vpred. Prvým predpokladom je úhrada starých dlhov, ku ktorej by malo prísť v najbližších dňoch. Mestu Slovan dlhuje viac ako 600-tisíc eur.

Mesto stále spláca prestavbu tohto štadióna, ku ktorej prišlo pred MS v hokeji 2011?

Štát vtedy poskytol dotáciu 40 miliónov eur, nakoniec muselo 56 miliónov doplatiť mesto, celkové náklady boli viac ako 96 miliónov. Teším sa, že po viac ako desiatich rokoch je táto suma splatená.

Veľa sa vtedy písalo o predražení rekonštrukcie. Bola tá suma v poriadku?

Mám k tomu málo informácií, preveril to však Najvyšší kontrolný úrad. Príbeh štadióna reflektuje to, že zásadná rekonštrukcia vznikla ako následok majstrovstiev sveta, ktoré Slovensku pridelili v roku 2006 na rok 2011. Pôvodne sa zamýšľalo postaviť novú halu na petržalskej strane Dunaja, čo sa nestalo. Prvýkrát sa k hale mestské zastupiteľstvo uznesením vyjadrilo až v roku 2008, až dva roky po pridelení majstrovstiev sveta. Som presvedčený, že časový stres v posledných mesiacoch výrazne prispel k tomu, že rekonštrukcia nebola určite najlacnejšia.

Na príklade Národného futbalového štadióna sa ukazuje, že vláda si dokáže pýtať späť svoje dotácie. Teraz chce od Ivana Kmotríka 27 miliónov eur. Keby sa v tomto niekto povŕtal, nedalo by sa pýtať peniaze späť od Juraja Širokého?

Situácia je iná, Zimný štadión Ondreja Nepelu je vo vlastníctve Bratislavy a spravuje ho jej príspevková organizácia STaRZ. Štyridsať miliónov od štátu dostala práve Bratislava, ktorá sa na financovaní podieľala ďalšími 56 miliónmi. Po štáte sa teda stala asi najväčším sponzorom slovenského hokeja ako takého.

Keby sa ukázalo, že pán Široký si tam niečo ulial, pracovali by ste na tom, aby peniaze vrátil?

Opakujem, že zmluvným partnerom štátu bolo mesto Bratislava a existuje záväzok mesta poskytnúť štadión Slovenskému zväzu ľadového hokeja na účely reprezentačných zápasov. Takéto úvahy sú vzhľadom na celú konštrukciu bezpredmetné.

Čiže ak by sa ukázalo, že rekonštrukcia bola napríklad o 15 miliónov drahšia, ako mala byť, už sa s tým nič nedá robiť?

Sme o desať rokov starší a verím, že Slovensko sa kultúrne posunulo. Veľmi by som si prial, aby akýkoľvek príbeh rekonštrukcie alebo výstavby novej športovej infraštruktúry spĺňal štandardy civilizovaného sveta.

Čiže aby ten príbeh nebol rovnaký ako v prípade rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu?

To som nepovedal. Skôr si myslím, že nám na Slovensku chýba dokument, ktorý by sucho a vecne opisoval existujúcu infraštruktúru a na základe opisu tohto stavu prišiel s koncepciou rozvoja, ktorá by nebola ovplyvňovaná politickým cyklom. Nie je to však problémom len športu, ale aj oveľa dôležitejšej cestnej siete.

Prečo ste sa prihlásili do výberového konania na riaditeľa STaRZ?

Mal som pocit, že by som tam mohol byť najviac užitočný.

Čím ste presvedčili výberovú komisiu? Aká bola vaša filozofia?

To je otázka na komisiu, moja filozofia je dostupnosť športu. Som hlboko presvedčený, že aj vďaka pravidelnej pohybovej aktivite má čo najväčší počet ľudí mať možnosť žiť čo najzdravší a najšťastnejší život.

Hovoríte teda o dostupnosti amatérskeho (hobby) a nie profesionálneho športu?

Hovorím o hľadaní harmónie medzi top športovým predstavením, ktoré dokáže človeka vnútorne motivovať k zmene v životnom štýle, a pravidelnou slobodne zvolenou pohybovou aktivitou od malých detí cez tehotné ženy až po seniorov, ktorá ich robí šťastnými a zdravými.

Keď sa písalo, že z basketbalovej najvyššej súťaže ubudnú profesionálne kluby, zachytil som názor, že budeme mať ešte viac detí s nadváhou. Vidíte tam súvislosť?

Pozitívne vzory sú v športe extrémne dôležité, šport je veľmi komplikovaný ekosystém. Preto hovorím o hľadaní rovnováhy a je veľmi dôležité, aby každá zložka v tomto komplikovanom ekosystéme fungovala. Bez profesionálneho športu a pozitívnych vzorov bude motivácia detí napodobniť svoj vzor nižšia. Iba z malého percenta športujúcich detí sa však stanú profesionálni športovci a platí, že bez masy sa nedostaneme na vrchol pyramídy. Sú to spojené nádoby.

Kto má úlohu starať sa o profesionálny šport? Komerčné subjekty, ktoré sa cez šport budú prezentovať, alebo aj štát, samosprávy či vyššie územné celky?

Tridsať rokov po zásadnej zmene spoločensko-ekonomickej situácie je zjavné, že profesionálny šport sa posúva viac k eventovému a zábavnému biznisu. Aj pre limitácie nášho trhu a veľkosti republiky však nie je možné ani správne, aby fungoval úplne bez podpory štátu a samospráv.

Vy spravujete štadión, na ktorom zrejme budú hrávať dva profesionálne hokejové kluby. Ako bude vyzerať pomoc z vašej strany? Dostanú zľavu na nájomné?

Hľadáme všemožné spôsoby spolupráce a podporenia ich aktivity, aby na seba dokázali viazať napríklad aj deti, ktoré zmysluplne trávia čas a raz sa môžu stať reprezentantmi Slovenska. Je dôležité uvedomiť si, že najmä v kolektívnych športoch ako hokej sa príprava deje v kluboch, bez ktorých nie je možný rozvoj tohto športu.

Počas pandémie si pýtajú podporu seniorské profesionálne tímy. Súvisia takéto žiadosti aj s ich mládežníckymi tímami?

Je to previazané. Striktné oddeľovanie jedného od druhého nie je možné, aj keď rozumiem, kam touto otázkou mierite. Som hlboko presvedčený, že postupne by sa mal profesionálny šport ešte viac začať emancipovať od štátu a podpory verejného sektora.

Mesto už splatilo hokejový štadión. Nájomné už teda nemusí byť vo výške 800-tisíc eur, s ktorou mal Slovan dlhodobo problémy? Jedným z argumentov, prečo je nájomné také vysoké, bolo práve splácanie rekonštrukcie.

Budem rád, ak diskusia o výške prípadného nájomného bude postavená na faktoch a analýzach. Štadión má už viac ako desať rokov a mnohé technológie treba obmeniť.

Dáte si spraviť nejakú analýzu?

Áno, budem veľmi rád, ak tvrdé dáta budú dominovať akýmkoľvek strategickým rozhodnutiam v oblasti športu.

Máte na pozícii šéfa STaRZ vyššie kompetencie ako váš predchodca?

Veľmi sa teším, že v polovici mája som sa stal po verejnom výberovom konaní spojenom s verejným vypočutím riaditeľom STaRZ. Následne rozhodnutím primátora i splnomocnencom pre šport. Cieľom nie je mať funkciu pre funkciu, ale koordinovať procesy nielen medzi STaRZ a mestom a posunúť tému športu, rekreácie a aktívneho trávenia voľného času v Bratislave razantným spôsobom vpred.

Cítite na kúpaliskách, že ľudia počas pandémie zostali v Bratislave?

Veľmi sa teším, že sa nám podarilo spustiť predaj vstupeniek cez internet. Máme permanentky, ktoré majú ľudí motivovať tráviť dovolenku v Bratislave. Celosezónna permanentka stojí 99 eur, ku ktorej je možné dokúpiť si permanentku na dieťa za jedno euro. Chceme takto podporiť ľudí, ktorí boli počas pandémie učiteľmi svojich detí. Tiež chceme podporiť aj neúplné rodiny, ktoré sa môžu kúpať na všetkých našich kúpaliskách.

STaRZ spravuje aj bratislavské cyklotrasy. Nemohlo by ich byť v meste viac?

Veľmi si vážim, že súčasný primátor Matúš Vallo vníma cyklistiku nielen ako športovú aktivitu, ale aj to, že sa prelína s mobilitou ľudí. Vyspelé metropoly zo západu Európy nám ukazujú, ako dokáže cyklistika odľahčiť dopravu v meste a vytlačiť autá mimo centra. Cyklotrasy len spravujeme, budeme sa však snažiť o rozvíjanie tejto témy, lebo má budúcnosť.

Na mieste, kde strieľal góly Peter Dubovský, je supermarket. Hovorí sa o potenciálnej čudesnej zámene pozemkov pod Pasienkami… Budete mať dosah aj na toto? Aby sa nestávalo, že športovisko pre verejnosť sa zmení na administratívnu budovu?

Fenomén športu si vyžaduje hlboké poznanie naprieč politikami mesta od územného plánu cez financovanie až po tvorbu nového plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Budem sa usilovať aktívne hájiť záujmy športu ako zmysluplného prostriedku nielen trávenia voľného času, ale aj niečoho, čo zásadným spôsobom vplýva na zdravie a šťastie obyvateľov mesta, čo potvrdzujú aj výskumy zo všetkých vyspelých miest.

Ak niekto bude chcieť na mieste futbalového ihriska postaviť administratívnu budovu, budete proti?

Bratislava je veľmi komplikovaný organizmus, máme 17 mestských častí. Budem sa snažiť byť aktérom, ktorý bude spájať rôzne iniciatívy, aby nám športoviská nielenže neubúdali, ale aby sa súčasné rekonštruovali a stavali sa nové.

Čo bude s Areálom zdravia Zlaté piesky?

Som presvedčený, že ho čaká zásadná revitalizácia, podobne ako kúpele Grössling.

Ako si ju predstavujete? Čo by ten areál mal znamenať pre mesto?

Je zabudnutou perlou a veľmi by som si prial, aby sa to zmenilo. Malo by to byť predmetom rozsiahleho dialógu a aj medzinárodnej architektonickej súťaže.

V správe máte aj plaváreň Pasienky či ďalšie mestské kúpaliská. Dostávajú sa aspoň na nulu alebo ich len mesto dotuje?

STaRZ je v modernizačnom dlhu a veľmi ťažko môže byť v zisku. Vytvárame komplex rôznych športovísk, aj na základe rekonštrukcie existujúcich a nebodaj výstavby nových sa budeme snažiť poskytovať čo najlepšie a najdostupnejšie služby.

Napríklad aj MHD je dotovaná zrejme vo väčšine svetových miest, lebo je potrebná a prospešná. Je taká filozofia aj pri športoviskách? To by asi mala byť úloha mesta… 

To aj mesto robí, STaRZ je príspevkovou organizáciou mesta, kedysi bolo rozpočtovou. Práve na takéto činnosti vo verejnom záujme dostáva príspevok, aby športoviská slúžili ľuďom a boli dostupné.

Čiže je v poriadku, že sú v mínuse?

Nie, je to podobné ako s múzeom. Je veľmi dôležité tlačiť, aby existovala veľmi racionálna správa, ktorá umožní, aby sa napĺňal verejný záujem. Prvoradým zmyslom a účelom existencie nehnuteľností však nie je dosiahnuť zisk, ktorý by si rozdelilo mesto. Ak príde zisk, treba ho racionálnym spôsobom využiť napríklad na rekonštrukciu techniky. Je to taký nikdy sa nekončiaci príbeh, pričom väčšina objektov je v zásadnom modernizačnom dlhu.