Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kričal, že Kmotríkov štadión je zlodejina, teraz spravuje hokejový: Nechceli sme sa báť, rozhodli sme sa nemlčať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokiaľ ide o narábanie s verejnými zdrojmi, hokejový štadión je iný prípad ako futbalový, hovorí Ladislav Križan, riaditeľ STaRZ – Správy telovýchovných a rekreačných zariadení v Bratislave.

Ešte predtým, ako vyhral výberové konanie, spoločne s advokátkou Zuzanou Zajíčkovou textami v Denníku N upozorňoval na problémy spojené s plánovaným odkúpením štadióna štátom od Ivana Kmotríka.

V rozhovore sa dozviete:

  • aký je jeho podiel na tom, že štát nemieni futbalový štadión odkupovať;
  • že hokejový štadión mesto konečne splatilo;
  • či preto dá novému majiteľovi Slovana nižšie nájomné; a
  • čo chce robiť so Zlatými pieskami, s kúpaliskami či cyklotrasami.

Cítili ste zadosťučinenie, keď ste sledovali tlačovú konferenciu, že štát nemieni kúpiť štadión od Ivana Kmotríka a ešte aj pýta späť už vyplatenú dotáciu 27 miliónov eur?

Prekvapil ma zásadný zvrat náhľadu predstaviteľov štátu.

Prečo?

To, čo v stredu deklarovali, je diametrálne odlišné od toho, čo deklarovali predstavitelia štátu iba pár mesiacov predtým.

To bola pri moci iná vláda… Vy ste na začiatku roka spoločne so Zuzanou Zajíčkovou na stránkach Denníka N upozorňovali na nezrovnalosti pri procese odkúpenia štadióna štátom. Mám pocit, že štát teraz išiel ešte ďalej ako vy. Bola analýza, ktorú prezentoval Štefan Holý, kvalitná alebo za ňou mohlo byť aj trochu politiky?

Nedokážem sa k tomu vecne vyjadriť, rozsiahlu čerstvú analýzu som ešte nečítal. Údajne na nej pracovalo 15 právnikov viac ako šesť týždňov. Ja a kolegyňa sme vychádzali len z verejne dostupných zdrojov, boli sme dvaja a mali sme menej času.

Prečo ste začali upozorňovať, že odkúpenie štadióna štátom od pána Kmotríka nie je v poriadku?

S kolegyňou sme boli presvedčení, že najväčšia verejná investícia do športovej infraštruktúry v histórii našej krajiny si zaslúži slušnú, vecnú, ale aj polemickú diskusiu, a ak sú nejaké pochybnosti, nech sa ešte pred finalizáciou odstránia.

Pomohli vaše články?

Za takmer pol roka od zverejnenia našich

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Gastrolístky predsa len nebudú povinné, najnovšie sa zdá, že od marca
  • Prognóza: Slovenská ekonomika klesne v tomto roku o 6,7 % HDP, júnová prognóza rátala s poklesom o 9,8 %
  • Ubytovanie: Pád návštevnosti sa v júli zmiernil na 20 % medziročne, zahraničných turistov nahradili čiastočne domáci
  • Personálne: Ministerstvo financií ukončilo spoluprácu s advokátom Miškovičom
  • Firmy: Český fond IFIS žiada trnavský súd vziať dočasnú ochranu Arca Investments
  • Nemecko: Inštitút Ifo výrazne zlepšil výhľad tohtoročného poklesu HDP, namiesto -6,7 % počíta s -5,2%
  • Aerolinky: Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Minúta po minúte

Slovenská ekonomika podľa prognózy ministerstva financií klesne v tomto roku o 6,7 % HDP. Júnová prognóza rátala s poklesom o 9,8 %. Podľa ministra Hegera pomohlo tomu aj prudké naštartovanie automobilového priemyslu. „Trh práce bol odolnejší, ako sme predpokladali,“ povedal Heger.

Pokles zamestnanosti bude podľa neho v tomto roku menší ako počas globálnej krízy v roku 2009.

„Rast priemernej mzdy nebude dosahovať predkrízové úrovne,“ povedal Heger.

V budúcom roku by HDP malo stúpnuť o 5,5 %. Ak by druhá vlna pandémie bola silná, ekonomika by si polepšila o niečo viac ako 4 %.

Naživo: Premiér Igor Matovič a minister financií Eduard Heger o novej makroekonomickej prognóze.

Na oblasť kultúry a športu sa majú vyčleniť peniaze z fondu obnovy a rozvoja – na podporu kultúry má ísť 20 miliónov eur a na podporu športu takisto 20 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová s tým, že o návrhu sa bude rokovať s Európskou komisiou a v stredu ho predstaví na vláde.

„Momentálne nám EÚ v rámci balíka peňazí z fondu obnovy a rozvoja dáva peniaze aj do súčasného programového obdobia, bude to okolo 780 miliónov eur,“ skonštatovala Remišová s tým, že okrem podpory kultúry a športu po 20 miliónov eur má ísť časť peňazí aj na podporu nenávratnej pomoci, napríklad na refundáciu v oblasti vstupného.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie skonštatovala, že oblasť kreatívneho priemyslu a športu je jednou z tých, ktoré prepadli cez záchrannú sieť podpory v dôsledku koronakrízy. „Aj v spolupráci s príslušnými rezortmi sa budeme snažiť nastaviť schémy pomoci tak, aby boli efektívne, rýchle,“ dodala. (tasr)

Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19. Týmto spôsobom chce nahradiť karanténu a ďalšie reštrikcie, ktoré podľa leteckého priemyslu prehlbujú pokles dopytu.

Šéf IATA Alexandre de Juniac povedal, že rýchle a cenovo dostupné antigénové testy, ktoré by mohol robiť nelekársky personál, by mali byť k dispozícii v budúcich týždňoch. Mali by byť zavedené na základe globálne dohodnutých štandardov.

„Nevidíme žiadne alternatívne riešenie, ktoré by bolo menej náročné alebo viac účinné. Posilní to aj dôveru cestujúcich, že všetci na palube lietadla absolvovali testy,“ uviedol de Juniac.

Antigénové testy sú rýchlejšie, ale menej spoľahlivé než molekulárne diagnostické testy v laboratóriách. Nemecká firma Qiagen napríklad oznámila, že plánuje uviesť na trh antigénový test na COVID-19, ktorý poskytne výsledky o 15 minút a bude využiteľný aj na letiskách či štadiónoch. (čtk, reuters)

Prioritou agrorezortu pri novom nastavení agrárnej politiky EÚ je zvýšenie viazaných platieb na nedostatkové komodity ako ovocie, zelenina, ovce, kozy či hovädzí dobytok. Uviedol to minister Ján Mičovský po zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

„Som presvedčený a je to aj presvedčenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že našou absolútnou prioritou a základným cieľom je zvýšiť viazané platby v rámci prvého piliera. Je to niečo, čo nám zabezpečí to hlavné, čo sledujeme, a to zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ako aj zamestnávanie na našom vidieku,“ spresnil Mičovský s tým, že na zasadnutí v Bruseli bol jediným ministrom, ktorý na viazané platby chce vyčleniť až 25 % dotácií. To je oproti súčasnosti viac ako dvojnásobok.

Mičovský vysvetlil aj vyjadrenia zo svojho nedeľného videa, ktorým farmárom odkázal, že už ďalej nebude trvať na stropovaní dotácií na produkciu, ktorým chce EÚ obmedzovať dotácie pre väčšie farmy len do istej úrovne. Denník E potom napísal, ale aj domáci agrosektor si podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha z videa odniesol, že minister stropovanie už zavádzať nechce, aj keď to plánoval.

Záujem ministra o stropovanie pravdepodobne predsa len trvá. „Vidím, že moje vyjadrenie z nedele nebolo správne pochopené a vzbudilo v médiách emócie. A preto mi dovoľte, aby som ho uviedol na správnu mieru. Ide nám naozaj len o to, vyčleniť čo najvyššiu sumu na viazané platby pre ovocie či dobytok a ovce, ktorých cieľom je zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ako aj zamestnanosť na vidieku,“ uviedol minister.

Macho dodáva, že na najbližšom stretnutí sa chcú farmári ministra znova opýtať, čo konkrétne chce presadzovať v problematike stropovania dotácií. Slovenskí farmári stropovanie odmietajú, lebo na Slovensku dominujú veľké agropodniky.

Minister sa na tlačovke vyjadril aj k ďalšej ekologizácii fariem, ktorá je veľkým cieľom úprav spoločnej agrárnej politiky. „Zelené ekoschémy podporujeme, zelená architektúra je pre nás dôležitá. Jediná vec, ktorá zostala otvorená a o ktorej sa aj v Bruseli rozprávalo, je otázka súčasného nastavenia. To vytvára nebezpečenstvo, že Slovensko by mohlo prísť o niektoré prostriedky nastavení, ako sú ekoschémy. Bola to mienka nielen moja, ale aj viacerých krajín. Každý uzná, že riskovať s prostriedkami, ktoré sú určené na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spôsobom, že by sa niektoré prostriedky mohli zo systému navždy stratiť, nemôžeme, a preto som sa pridal k názoru viacerých štátov, ktoré takýmto spôsobom uvažovali,“ povedal minister Mičovský.

Zároveň oznámil, že v Bruseli podporil takzvanú proteínovú produkciu. „Podporil som ju nielen v súlade s mnohými ostatnými členskými štátmi EÚ. Ako jediný minister som sa vyjadril aj k tomu, že proteínová produkcia nesmie zahŕňať geneticky modifikované organizmy,“ dodal Mičovský. (tasr, Ivan Haluza)

Mimoriadna schôdza parlamentu k národnému plánu obnovy bude vo štvrtok. Inicioval ju opozičný Smer, ktorý chce, aby parlament prijal stanovisko k tomuto dokumentu.

Huawei plánuje pokračovať v znižovaní počtu zamestnancov a obmedzovaní investícií v Austrálii. Škrty sú dôsledkom rozhodnutia z roku 2018, ktorým Austrália zakázala čínskej firme podieľať sa na výstavbe 5G sietí.

Vylúčenie Huawei z 5G pripravilo austrálsku ekonomiku o tisíc dobre platených pracovných miest v odvetví špičkových technológií. „Z 1200 zamestnancov sme prešli na menej ako 200 a do budúceho roka to bude ešte menej,“ povedal manažér austrálskej divízie Huawei Jeremy Mitchell.

Huawei po zákaze účasti na výstavbe 5G sietí zrušil investície do výskumu a vývoja v Austrálii v prepočte za 72,3 milióna dolárov. V auguste čínska firma oznámila, že ukončí sponzorovanie jedného z tímov austrálskej rugbyovej ligy.

Austrália zdôvodňuje vyradenie Huawei z budovania 5G sietí podobne ako Spojené štáty rizikami pre národnú bezpečnosť. (čtk, reuters)

Generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra so sídlom vo Zvolene bude Peter Balogh. Rozhodla o tom výberová komisia v druhom kole konkurzu, do ktorého postúpili dvaja uchádzači.

Obaja absolvovali osobný pohovor s výberovou komisiou, ktorá postupovala v zmysle metodiky výberových procesov na manažérske pozície. Podľa rezortu pôdohospodárstva overila odborné znalosti, kompetencie, manažérske schopnosti a zručnosti uchádzačov.

Peter Balogh

  • je absolventom Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene so zameraním na hospodársku úpravu lesov,
  • v Národnom lesníckom centre pôsobil na rôznych pozíciách od roku 2006.
Foto - ministerstvo pôdohospodárstva
Foto – ministerstvo pôdohospodárstva

Poslanci bratislavskej mestskej časti Karlova Ves schválili prijatie bezúročnej pôžičky vo výške 319 890 eur. Rovná sa sume, o ktorú podľa prognózy rezortu financií mestská časť prišla pre výpadok dane z príjmov fyzických osôb.

Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu. Žiadosť o príspevok treba podať do 31. októbra, peniaze musí samospráva minúť do konca aktuálneho roka.

„Úrad mestskej časti v súčasnosti vyhodnocuje investičné aj bežné výdavky, ktoré navrhne na rokovaní miestneho zastupiteľstva ako najvhodnejšie na takéto refinancovanie,“ doplnila samospráva v predloženom materiáli k uzneseniu.

Poslanci mestskej časti schválili aj odpustenie 50 % nájomného pre podnikateľské subjekty využívajúce priestory v majetku mestskej časti. Odpustenie polovice nájomného sa vzťahuje na tie subjekty, ktoré splnili, ale aj tie, ktoré nesplnili podmienky poskytnutia dotácie na úhradu nájomného z rozpočtovej kapitoly  ministerstva hospodárstva. Ide o 23 subjektov, ktoré podmienky splnili, a sedem, ktoré podmienky zákona nesplnili. (tasr)

ZSSK a České dráhy obmedzia ďalšie vlaky po zaradení Česka medzi rizikové krajiny. Nebude jazdiť posilové Pendolino, ktoré premávalo v piatok z Prahy do Košíc, a späť išlo v sobotu. Od piatka nepôjde ani priamy spací vozeň z Prešova do Prahy.

Hlavného páru vlakov Pendolino, ktoré jazdí medzi Prahou a Košicami každý deň, sa obmedzenie netýka, uviedla ZSSK.

Štátne železnice informovali o prvých obmedzeniach minulý týždeň – railjet z Prahy prestal zachádzať do Bratislavy a rovnaké opatrenie sa dotklo aj troch párov expresov z Prahy do Púchova.

Väčšina vlakových spojení ČD a ZSSK však zostáva v prevádzke aj ďalej.

Ministerstvo financií bude mať o 17:00 tlačovku k zverejneniu najnovšej makroprognózy. Informovať budú premiér Matovič, minister financií Heger a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara.

Prezidentka podpísala novelu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorá upraví aj dopredaj vozidiel. Bez prijatia novely by predajcom, ktorí museli mať prevádzky istý čas zatvorené, hrozili škody.

„Na základe prijímaných opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 boli predajne vozidiel zatvorené od 16. marca do 22. apríla 2020, pričom ani v súčasnosti predaje vozidiel nedosahujú hodnoty spred krízy. Ťažké nákladné vozidlá sa predávajú  minimálne a autobusy sa nepredávajú vôbec,“ priblížil rezort dopravy v predkladacej správe.

Predajcom vozidiel tak zostali na skladoch vozidlá, ktoré nebude možné v termíne zaregistrovať. Vozidlá by si teda museli zaregistrovať na seba a predávať ich ako ojazdené alebo vozidlá vyviezť do tretích krajín.

Obidve možnosti by podľa ministerstva spôsobili predajcom vozidiel reálne škody. Predajcom zostanú na skladoch vozidlá, ktoré by nebolo možné dopredať z dôvodu, že v roku 2021 kvantitatívne obmedzenie vychádza z predaných vozidiel v roku 2020.

Novelou sa prijali dve podporné opatrenia pre vozidlá ukončenej série z dôvodu následkov prijatých opatrení proti ochoreniu COVID-19, čo umožní predávať tieto vozidlá dlhšie časové obdobie a v roku 2021 umožní povoliť tzv. dopredaj vozidiel väčšiemu počtu vozidiel.

Platnosť povolení tzv. dopredajov vozidiel vydaných vozidlám ukončenej série, ktoré nemohli byť uvedené na trh, sprístupnené na trhu, evidované ani uvedené do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových technických požiadaviek po 31. auguste 2019, by sa mala predĺžiť o šesť mesiacov.

Povoľovanie dopredajov vozidiel v roku 2021 pri kvantitatívnom obmedzení by malo byť umožnené nielen na základe počtu predaných vozidiel v predošlom roku. Pri výpočte maximálneho počtu povolení vozidiel ukončenej série v roku 2021 by sa malo vychádzať z počtu predaných vozidiel podľa roku 2020 alebo 2019 podľa toho, ktorý počet je vyšší. (tasr)

Prezidentka podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje pandemickú OČR. Nárok na túto dávku nebude mať rodič, ktorý nedá dieťa do školy pre obavy z nákazy koronavírusom, ak nebude obmedzená prevádzka škôl a predškolských zariadení.

Podľa platnej legislatívy je nárok na dávku pandemické ošetrovné okrem iného podmienený neúčasťou dieťaťa na výchovno-vzdelávacom procese v predškolských a školských zariadeniach, pričom o zaradení dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho procesu rozhoduje rodič dieťaťa. Tým de facto rozhoduje aj o svojom nároku na dávku pandemické ošetrovné.

„Cieľom predloženého návrhu je odstrániť prípadné interpretačné nezrovnalosti v súvislosti s nárokom na dávku pandemické ošetrovné v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, teda neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení,“ priblížil rezort práce.

Po novom tak pandemické ošetrovné nepatrí rodičovi v prípadoch, keď neprejaví záujem o účasť dieťaťa na vyučovaní z dôvodu obavy o jeho zdravie. Rodič bude mať naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, keď počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti, napríklad triedy, uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu. (tasr)

Vlaky RegioJetu do Chorvátska a späť využilo v lete viac ako 60-tisíc cestujúcich z Česka a Slovenska. Priemerná obsadenosť súprav s kapacitou 500 až 560 pasažierov presiahla 90 %.

V júli a auguste premávali vlaky na trase Praha – Bratislava – Ľubľana – Rijeka denne v každom smere, v septembri trikrát za týždeň. Posledný spoj odíde z Rijeky v sobotu.

„Spoje do Chorvátska sa z hľadiska dopytu stali našou najúspešnejšou novou trasou,“ uvádza v tlačovej správe hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Veľká väčšina spojov smerujúcich do Rijeky odišla z Prahy kompletne vypredaná. Približne polovica cestujúcich využila v Rijeke nadväzujúce autobusy, ktoré rozvážali dovolenkárov do tridsiatky destinácií na chorvátskom pobreží.

Vzhľadom na vysoký záujem už RegioJet začal pripravovať vlakové spojenie na budúci rok. S prevádzkou súprav zatiaľ počíta od mája. (čtk)

V najbližšom období bude dôležitá schopnosť bánk pokračovať v úverovaní podnikov aj domácností, povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. V pléne parlamentu predstavil správu o stave a vývoji finančného trhu za minulý rok.

„Budúci vývoj ekonomiky je pre mnohých neznámy, ostávame v mútnych vodách. Za najdôležitejšie považujeme ‚neprestávať veslovať‘. Urobiť radšej viac teraz, ako neskôr banovať, že sa mohlo konať rýchlejšie a razantnejšie. Bude dôležitý monitoring situácie. NBS je pripravená a urobí maximum pre čo najrýchlejšie a najmenej bolestivé zotavovanie ekonomiky,“ vyhlásil Kažimír.

Priblížil, že rast úverov domácnostiam napriek spomaleniu zostáva štvrtý najrýchlejší v EÚ. „Dynamika úverovania podnikového sektora sa napriek koronakríze udržala, v prípade odvetví, ktoré sú vnímané ako rizikové, došlo k obmedzeniu dostupnosti financovania,“ doplnil Kažimír.

Horšiu dostupnosť k úverom môžu mať najmä malé a stredné podniky, hoci predtým žiadny nemali. „Je to práve neistota a hmla, ktoré limitujú dostupnosť úverov. Je pozoruhodné, že dostupnosť financovania pre podniky nebola výrazne zhoršená ani napriek tomu, že spustenie štátnej garančnej schémy výrazne zaostávalo za všetkými krajinami eurozóny a dodnes sme na chvoste,“ podotkol Kažimír.

Nízka miera využívania garančnej schémy je podľa neho spôsobená tým, že je pomalá a administratívne náročná. „Nemáme vyhraté a je nevyhnutné skvalitniť a zjednodušiť tento nástroj. Dôležitý bude monitoring odkladu splátok úverov,“ myslí si Kažimír.

Aktuálne dostupné informácie nasvedčujú podľa Kažimíra tiež tomu, že podniky aj domácnosti sú v lepšej finančnej situácii, než sa očakávalo na začiatku pandémie. „Do veľkej miery k tomu prispela kombinácia opatrení najmä na podporu zamestnanosti či náhradu príjmov, odklady splátok, ale aj platby daní a odvodov. Za dôležité považujeme vyriešenie existujúcich problémov pri schéme garantovaných úverov tak, aby aj tento nástroj bol skutočným pilierom oživenia podnikového sektora, lebo v súčasnosti ním ešte nie je,“ tvrdí Kažimír.

Neistota a riziko budú podľa neho definovať budúci vývoj. „Z dôvodu neistoty týkajúcej sa budúceho ekonomického vývoja bude správanie bánk výrazne opatrnejšie pri poskytovaní úverov, čo môže byť problematické najmä pre podniky. Nie je to len o podnikoch, lebo ani domácnosti nie sú bez rizika. Časť domácností vstupovala do krízy s nízkou mierou úspor a s vysokým podielom splátok k príjmu,“ upozornil.

Ak by chýbali opatrenia zo strany štátu, najmä zavedenie možnosti odkladu splátok úverov, podiel problémových domácností by bol výrazne vyšší. „Ak by sa ich finančná situácia do obnovenia povinnosti pokračovať v splácaní opätovne nezlepšila, môže to mať negatívne dosahy aj pre banky. Schopnosť bánk tvoriť zisk, existencia garančných schém a podporné opatrenia zo strany vlády a centrálnych bánk sú kľúčové pre veľkosť a rýchlosť úverovania ekonomiky,“ dodal Kažimír. (tasr)

Firma Whitbread zruší 6-tisíc pracovných miest, čo zodpovedá 18 % pracovnej sily. Britský prevádzkovateľ hotelov a reštaurácií tak reaguje na negatívne dôsledky pandémie v cestovnom ruchu a pohostinskom priemysle.

Whitbread vlastní napríklad hotely Premier Inn a reštaurácie Beefeater. „Očakávame, že dopyt zostane v blízkom období pod tlakom a že program britskej vlády na podporu dočasne uvoľnených zamestnancov sa v októbri skončí,“ uviedla firma.

Tržby Whitbread za finančný polrok do 27. augusta sa prepadli o vyše tri štvrtiny, pretože musela dočasne zavrieť hotely a reštaurácie v rámci boja proti koronavírusu.

Reštaurácie v Británii sa pripravujú na nové kolo reštrikcií, ktoré majú spomaliť rýchlo sa šíriacu druhú vlnu pandémie v krajine. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať