Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mikloš, Kažimír, Draxler, Valachy, Molnárová, Novysedlák kritizujú Hegerov rozpočet a sociálny balíček (Panel expertov)

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na základnú otázku: Ako hodnotíte aktuálnu reakciu vládnej koalície na hospodársky vývoj najmä v podobe zmeny štátneho rozpočtu na tento rok a oznámenie takzvaného sociálneho balíka?

A pridali sme aj dve detailnejšie otázky:

  • Aký veľký je problém, že parlament schválil rozpočet, v ktorom je približne trojmiliardový balík výdavkov, ktoré nie sú bližšie nijako vysvetlené?
  • Urobila koalícia správne, ak sľúbila nezrušiť, iba znížiť už schválený takzvaný trinásty dôchodok a o približne rovnakú sumu navýšiť iné sociálne výdavky?

Odpovedajú Mikloš, Draxler, Kažimír, Molnárová, Melioris, Hirman, Chovanculiak, Suďa, Galandová, Novysedlák, Ovčarik a Valachy.

Najprv stručný výber z odpovedí ekonómov:

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:

Nie, koalícia neurobila správne, ak sľúbila nezrušiť, iba znížiť trináste dôchodky a o približne rovnakú sumu navýšiť iné sociálne dávky.


Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva

Jediné, s čím môžem ako-tak súhlasiť, je to, že vláda sa predsa len rozhodla vyplatiť trináste dôchodky, aj keď nie v plnej výške. Išlo síce naozaj čisto o účelový predvolebný ťah Smeru, ale odobratie už raz priznaných dôchodkových práv by nebolo najlepším precedensom.


Peter Kažimír, guvernér NBS

Vláda na jednej strane deklaruje pomoc, vytvára na jej čerpanie legislatívny rámec, požičiava si na tento účel zdroje, no na druhej strane sa reálne peniaze a pomoc nedostávajú v potrebnej výške a v čase tam, kde to je najviac potrebné.


Karel Hirman, energetický analytik

Zdá sa, že táto koalícia hneď na začiatku stráca odvahu na ráznejšie, ale o to potrebnejšie opatrenia a rozhodnutia. Spolu s niektorými doterajšími vyhláseniami vládnych a koaličných predstaviteľov to všetko nateraz nedáva dobrý signál na prípravu efektívneho a naozaj reformného využitia ponúkaných jedinečných mnohomiliardových zdrojov, ktoré sa práve dohodli na úrovni EÚ.


Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Nový sociálny balík považujem za „nie šťastné riešenie“. Vláda opäť zasahuje do oblastí, v ktorých by možno efektívna podpora jednolivcov bola efektívnejšia ako takéto plošné poskytovanie výhod.


Libor Melioris, ekonóm

Oznámený sociálny balíček v objeme 500 milónov eur je čestný a prepracovaný. Čestný je preto, že svoje motivácie neskrýva za staré známe heslo „Nie som rasista, ale…“, ale otvorene priznáva, že stojí na pevných antirómskych základoch.


Róbert Chovanculiak, INESS

Súčasná vláda získala mandát predovšetkým na boj proti korupcii. Tento boj by sa však nemal týkať len „našich ľudí“ na úkor súčasných daňových poplatníkov, ale aj korumpovania „našich voličov“ na úkor budúcich daňových poplatníkov – našich detí.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Ani v súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácii by sa vláda vôbec nemala orientovať na podporu spotreby, ale na pomoc podnikateľom a kompenzáciu škôd súvisiacich s koronakrízou, prípadne na významné jednorazové investičné projekty, ktoré podporia napríklad stavebný sektor.


Miriam Galandová, viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov

Kríza spôsobená koronavírusom si vyžaduje neštandardné opatrenia. Keďže zasiahne aj sociálne slabšie vrstvy, opatrenia v podobe sociálneho balíčka sú pochopiteľné, ale ťažko ich možno považovať za liek na krízu.


Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Predstavený balíček považujem za zlú kombináciu opatrení predstavenú v zlom čase. Sociálne balíčky za 500 mil. eur (natrvalo zvýšené výdavky aj v ďalších rokoch) sa mi v tejto situácii vôbec nezdajú vhodné. Keď chce vláda silou-mocou zvyšovať výdavky, skôr by som čakal opatrenia na udržanie zamestnanosti, naštartovanie domáceho dopytu alebo iné oparenia na zlepšenie rastu ekonomiky.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Predstavenie sociálneho balíčka ma zaskočilo. Ak cenou za zníženie úrovne výšky 13. dôchodkov má byť zavádzanie iných, rovnako sporných opatrení, je veľmi ťažké vyhodnotiť, čo z toho je správnym krokom. Toto je moment, ktorý priamo volá po analýze „hodnoty za peniaze”.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

V situácii, keď sa naplánovaný štátny rozpočet rúca ako domček z karát, deficit verejných financií sa zvyšuje oproti plánu o rekordných 9,5 mld. eur, ekonomika prudko padá (podľa prognóz za rok 2020 až o 9,8%) a nezamestnanosť rastie, sa od vlády očakávajú strategické, často bolestivé rozhodnutia. Stačí si predstaviť, ako by asi v takejto situácii konal manažér veľkej korporácie s takýmito výsledkami. S vysokou pravdepodobnosťou by siahol po zásadných rozvojových programoch, ktoré naštartujú rast. V opačnom prípade a možno súčasne by prišli škrty na výdavkovej strane.

A teraz celé odpovede:

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Odborníci namiesto „našich ľudí“? U ministra Doležala napĺňajú program vlády po svojom
  • Testovanie: Zamestnávatelia môžu kontrolovať výsledky, Mikas vydal vyhlášku
  • Ekonomika EÚ: V 3. štvrťroku sa čiastočne zotavila z prepadu, HDP oproti 2. štvrťroku stúpol o 12,1 %, v eurozóne o 12,7 %
  • Financie: Kto má do čoho rozumne investovať, nech si na to pokojne požičia, kým sú úroky nízke, tvrdí jeden z najvýznamnešjích slovenských ekonómov Ľuboš Pástor
  • Banky: Zisk za prvé tri štvrťroky klesol medziročne o vyše tretiny
  • Železnice: ZSSK opäť zastaví komerčné vlaky InterCity
  • EÚ: Komisia poslala Slovensku ďalší list pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy
  • Firemné dlhopisy: Spolumajiteľ Arcy Krištofovič stopol predaj dlhopisov, Penta, J&T a HB Reavis pokračujú
  • USA: Technologické giganty v koronakríze prosperujú, veľkej päťke rástli tržby
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Čo čakať od testovania v Bratislave? Volkswagen ukázal prvé čísla, pozitívnych bolo 1,1 % (+ video)

Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto - Volkswagen Slovakia
Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto – Volkswagen Slovakia

Za osem hodín otestovali vo Volkswagene vyše 4000 zamestnancov. Pozitívnych bolo takmer 1,1 % prípadov, teda okolo 50 ľudí. Pri 11 odberných miestach je rýchlosť testovania viac ako 45 ľudí za hodinu. Závod má 12-tisíc zamestnancov.

Minúta po minúte

Európske vlády musia podľa predstaviteľov ECB pri boji s koronavírusom obmedzovať len vybrané ekonomické aktivity. Vyzývajú ich tiež, aby pokračovali vo výdavkoch na podporu podnikov a domácností.

Štáty v Európe zavádzajú nové reštriktívne opatrenia v reakcii na vzostup počtu nových prípadov nákazy koronavírusom.

„Musíme sa snažiť poraziť tento vírus bez úplného zatvorenia ekonomiky, pretože dosahy sú z hľadiska straty hospodárskej aktivity veľmi silné,“ uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok signalizovala ďalšie uvoľnenie menovej politiky v eurozóne. Zdôraznila však, že menovú politiku musí dopĺňať rozsiahla vládna podpora ekonomiky.

Člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch dnes potvrdil, že banka je na decembrovom zasadnutí pripravená poskytnúť ekonomike ďalšiu pomoc. Dodal však, že najdôležitejším nástrojom na podporu reálnej ekonomiky zostáva rozpočtová politika, a upozornil, že nie je úlohou ECB zabezpečovať financie jednotlivým podnikom.

Viceprezident de Guindos dnes varoval aj pred príliš rýchlym ukončovaním rozpočtových opatrení na podporu ekonomiky.

„Je veľmi dôležité, aby sa rozpočtové stimuly odstraňovali postupne v súlade s oživovaním ekonomiky,“ uviedol de Guindos. „Nechceme, aby nastalo rýchle obmedzovanie stimulov, pretože by to mohlo spôsobiť ešte intenzívnejší (hospodársky) pokles,“  dodal. (čtk, reuters)

Odborári z KOZ sa poďakovali prezidentke Čaputovej za výzvu vláde, aby upustila od zákazu vychádzania za neúčasť na testovaní. Konfederácia odborových zväzov vyzývala zamestnávateľov, aby za to pracovníkov netrestali. (tasr)

Testovať priamo vo firme budú aj v strojárňach Thyssenkrupp rothe erde v Považskej Bystrici. Firma má 900 zamestnancov, testovať však môžu celkovo 4000 ľudí – rodiny, zamestnancov ďalších firiem a strednej školy strojárskej. (tasr)

Veľké firmy zapojené do testovania môžu testovať okrem zamestnancov aj ich rodiny. „Tieto firmy majú pridelené presné počty testov a certifikátov podľa toho, koľko indikovali, že majú kapacitu otestovať,“ informuje ministerstvo obrany. (tasr)

Európska komisia upozorňuje na porušenie legislatívy pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy. Ak štát včas nezareaguje, hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Komisia poslala Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko.

Ministerstvo hospodárstva na prelome septembra a októbra odkázalo, že pracuje na úprave zákona, nebolo však jasné, ako presne ho chce zmeniť.

Súčasná úprava pomáha cestovným kanceláriám, ktoré zaplatili časť výdavkov, ale museli zrušiť zájazdy. Klienti tak namiesto peňazí dostávali poukazy na dovolenku v inom čase alebo by im peniaze vrátili až v druhej polovici budúceho roka. Podľa Európskej komisie však európska legislatíva dáva zákazníkom právo dostať peniaze včas.

V júli komisia začala konanie voči desiatim členským štátom. Chorvátsko, Litva a Slovensko však neupravili svoje právne predpisy, a preto eurokomisia pokračuje v ďalšej fáze právneho konania. Ak uvedené krajiny do dvoch mesiacov nezareagujú na odôvodnené stanoviská, EK ich môže zažalovať.

Ďalšie upozornenia EK

  • V oblasti životného prostredia a rybolovu EK vyzvala Slovensko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o priemyselných emisiách, ktorá ustanovuje pravidlá o predchádzaní alebo znižovaní uhlíkových emisií do ovzdušia, vody a pôdy.
  • V oblasti energetiky eurokomisia zaslala Rumunsku, Slovensku a Slovinsku formálnu výzvu – a odôvodnené stanovisko Švédsku – a žiada o úplné zavedenie revidovanej smernice EÚ v oblasti radiačnej ochrany do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Všetky členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do februára 2018, podľa EK to však štyri uvedené krajiny neurobili úplne. (tasr, e)

Firma Marriott International dostala v Británii pokutu 18,4 milióna libier za rozsiahly únik dát, ktorý mohol zasiahnuť 339 miliónov hotelových hostí. Prípad sa týka kybernetického útoku na rezervačný systém reťazca Starwood Hotels.

Útok sa začal v roku 2014, odhalený bol o štyri roky neskôr. Hekeri mali prístup k množstvu údajov o hosťoch vrátane mien, mailových adries, čísel cestovných pasov či telefónnych čísel.

Spoločnosť Marriott prevzala reťazec Starwood Hotels v roku 2016. Britský úrad komisára pre informácie uviedol, že firma neurobila potrebné kroky na zabezpečenie osobných údajov klientov pred útokom. (čtk, bbc)

ZSSK od utorka 3. novembra dočasne zastaví prevádzku vlakov InterCity. Dôvodom je pokles počtu cestujúcich počas opatrení proti koronavírusu. Štátne železnice teraz prevádzkujú dva páry IC vlakov.

Vlaky InterCity ZSSK zastavila aj počas jarnej vlny koronakrízy, následne postupne obnovila dva páry z pôvodných štyroch.

Zoznam aktuálne rušených vlakov IC

  • IC 44 (Košice 07:11 – Bratislava-Nové Mesto 12:08 – Wien Hbf 13:21),
  • IC 45 (Wien Hbf 14:42 – Bratislava-Nové Mesto 15:52 – Košice 20:42),
  • IC 523 (Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48),
  • IC 524 (Košice 17:12 – Bratislava hl. st. 22:00).

Zároveň ZSSK od stredy skráti jeden pár expresných vlakov zo Žiliny do Prahy, ktorý bude premávať len medzi Žilinou a Čadcou.

Vlaky do Česka, ktoré ZSSK prevádzkuje spolu s ČD, už železnice redukovali v niekoľkých vlnách, do Bratislavy napríklad nepremáva railjet z Prahy, na Slovensko nejazdí väčšina expresov z Prahy do Púchova, znížil sa aj počet diaľkových vlakov cez Čadcu.

Holandsko v tomto desaťročí pravdepodobne nesplní vlastné ciele redukcie emisií skleníkových plynov, oznámila poradenská spoločnosť vlády PBL. Podľa nej sa emisie do roku 2030 znížia o 34 % oproti roku 1990, vláda ohlásila 49 %.

„Tempo obmedzovania emisií sa musí v najbližších desiatich rokoch zdvojnásobiť, aby bol dosiahnutý cieľ,“ uviedli výskumníci PBL.

Holandsko nesplní ani klimatické ciele EÚ, ktorá chce znížiť emisie do konca dekády o 40 %. Eurokomisia navyše navrhla zredukovať ich až o 55 % v porovnaní s referenčným rokom 1990.

Kontext:

Holandsko je jedným z najväčších znečisťovateľov v EÚ, vlani vypustilo o 17 % menej emisií oproti roku 1990. V krajine sa nachádzajú veľké priemyselné podniky a prístavy.

V roku 2018 bolo Holandsko na piatom mieste v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov na osobu v EÚ. (čtk, reuters)

Certifikát o testovaní môže kontrolovať policajt, zamestnávateľ alebo obchodník. Mikas vydal vyhlášku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Stále nevieme, kto má právo kontrolovať certifikáty, ktoré dostanú občania po celoplošnom testovaní. Denník N sa snaží získať odpovede, no zatiaľ sa na nich nevedia zhodnúť právnici ani verejnosť a na oficiálne stanovisko štátnych orgánov sa naďalej čaká.

Bankám na Slovensku klesol za prvé tri štvrťroky zisk medziročne o vyše tretiny. Hospodárenie sektora negatívne ovplyvnil aj osobitný bankový odvod, ktorého výber už štát pozastavil, ale aj tvorba ďalších rezerv pre prípad nesplácania úverov zo strany klientov.

Oznámila to dnes Národná banka Slovenska.

Aké boli výsledky

  • Čistý zisk za obdobie od januára do konca septembra dosiahol 313,4 milióna eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška predstavuje pokles o bezmála 37 %.
  • Čistý úrokový výnos, ktorý je hlavným zdrojom príjmu bánk, v sledovanom období a v čase pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb klesol o 4,6 % na 1,24 miliardy eur.
  • Banky vyčlenili na opravné položky pre prípad nesplácania pôžičiek zo strany klientov vyše 296 miliónov eur. To je výrazne viac než vlani.

Vláda po prepuknutí pandémie covid-19 umožnila spotrebiteľom, ako aj malým a stredným podnikom odložiť splátky pôžičiek v bankách, lízingových firmách a ďalších finančných spoločnostiach, a to na obdobie troch až deviatich mesiacov.

Na mimoriadnej bankovej dani zaplatili peňažné ústavy na Slovensku za prvé tri kvartály 149 miliónov eur, čo oproti vlaňajšku predstavuje nárast o dve pätiny. Parlament v lete zmenou zákona výber dane pozastavil a vláda navrhla jej zrušenie od budúceho roka.

Dodatočné zdanenie bánk zaviedlo Slovensko v roku 2012. Predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho presadila zdvojnásobenie sadzby bankového odvodu od tohto roka, a to na 0,4 %. Daň nezávisela od výšky zisku bánk, počítala sa z ich pasív z bilančnej sumy. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať