Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odborníčka na umelú inteligenciu Mária Bieliková: Nebojím sa robotov, ale ľudí

Nový Kempelenov inštitút inteligentných technológií vedie bývalá dekanka FIIT Mária Bieliková. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nový Kempelenov inštitút inteligentných technológií vedie bývalá dekanka FIIT Mária Bieliková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Umelá inteligencia (AI) už je takou bežnou súčasťou našich životov, že sme si na ňu zvykli a často si ani neuvedomujeme, že je tu. Prekladá texty, naviguje autá, radí nám v e-shopoch či pomáha bankám rozhodovať o tom, komu prideliť úver…

AI však vyvoláva aj kontroverzné otázky týkajúce sa jej budúceho vývoja, uplatnenia či dosahu na pracovný trh. Profesorka Mária Bieliková je predsedníčkou Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI a členkou expertnej skupiny pre AI pri Európskej komisii.

Rozprávali sme sa s ňou v rámci podcastu E-tika, ktorý je o spoločenských dosahoch digitálnych technológií.

Z rozhovoru sa okrem iného dozviete:

  • kedy môžeme AI nechať voľnú ruku a kedy by sme na ňu mali dohliadať;
  • ako by mohlo byť Slovensko relevantné vo svete AI;
  • čo by mali študovať vaše deti, aby ich raz v práci nenahradili roboty;
  • ako ďaleko sme od všeobecnej umelej inteligencie na úrovni človeka a či sa jej máme báť.

V akom stave je umelá inteligencia dnes a aké je jej miesto v budúcnosti?

Keď sa hovorí o budúcnosti, vždy je dobré pozrieť sa do minulosti. Ľudia odjakživa vytvárali pomôcky na uľahčenie práce. Vytvorili aj výpočtové stroje – počítače – a veľmi rýchlo sa snažili o to, aby boli lepšie a zvládali aj ťažšie úlohy: aby teda boli inteligentnejšie. Takto vznikla, už pred 60 rokmi, umelá inteligencia.

Jej vplyv v priebehu dejín kolísal, ale vždy súvisel s inými technológiami, ja preto ani nevnímam AI oddelene od iných digitálnych technológií.

Dnes aj v súvislosti s koronakrízou vidíme, že digitalizácia predstavuje obrovské príležitosti pre rôzne produkty a služby, pri ktorých je vždy dobré, keď sú inteligentné. Čím viac budeme používať výdobytky digitálnej doby pri riešení rôznych úloh, tým viac budeme napredovať v najrozličnejších oblastiach.

Takto bude neustále stúpať dôležitosť IT a aj umelej inteligencie. Až raz, a možno je to už veľmi blízko, umelá inteligencia s inými technológiami splynie a ani ju nebudeme špeciálne pomenúvať. Už dnes je v mnohých riešeniach náročné oddeliť umelú inteligenciu od zvyšku.

Preto verím, že AI bude zohrávať veľmi veľkú úlohu, a je len na nás, ako sa s ňou vyrovnáme.

Pod pojmom umelá inteligencia si ľudia predstavujú rôzne veci. Aj preto my zvykneme každú debatu o AI započať jej definíciou. Aká je tá vaša?

Táto otázka je skoro až chyták. V prvom rade je umelá inteligencia vedná disciplína. Preto je nesprávne ju zosobňovať a vravieť o nej ako o živej bytosti, napríklad že „ona“ nám niečo urobí alebo neurobí. Sama od seba neurobí nič.

To, že sa AI definuje rôzne, súvisí aj s tým, že tie opisy majú rôzny účel. Preto je napríklad v materiáloch z dielne Slovak.AI, ktoré slúžia na podporu zavádzania AI do slovenských firiem, opisovaná široko a jednoducho, ako schopnosť neživých strojov riešiť úlohy vyžadujúce istý stupeň inteligencie. Takáto definícia by však, samozrejme, vôbec nestačila pri zavádzaní nejakých pravidiel či legislatívy.

Definície AI sa zväčša zameriavajú na jej vlastnosti. Ako najzásadnejšiu vlastnosť AI ja vnímam schopnosť systému učiť sa, čiže aj v nečakaných situáciách, o ktorých nikto vopred neuvažoval, sa vhodne a prijateľne správať a slúžiť danému účelu.

Čiže napríklad systém na zavlažovanie trávnika, ktorý sa aj u nás predáva s prívlastkom „inteligentný“ a pritom len spustí polievanie v určitých časoch, ak je sucho, by ste za „smart“ nepokladali.

Ak by sme takýto systém mali pred štyridsiatimi rokmi, určite by sme ho vtedy nazvali inteligentným. Stačilo by na to zopár pravidiel typu IF – THEN.

Dnes už na zaradenie do tejto oblasti obvykle vyžadujeme zložitejšie usudzovanie. Ale je dobré uvedomiť si, že definícia AI sa akoby hýbe v čase a o pár rokov aj veľmi zložitý systém na zavlažovanie – ktorý bude predikovať počasie a spustí polievanie i v okamihu, keď by sme to my nespravili, pričom sa jeho rozhodnutie ukáže ako prekvapivo správne – bude už možno taký obyčajný, že mu žiaden osobitný prívlastok nedáme.

AI dnes plní rôzne úlohy azda v každom odvetví. Kde a kedy ju môžeme nechať konať či rozhodovať úplne bez dohľadu? 

V prvom rade je tu podobný problém ako s tým zavlažovačom trávnika: v zmysle, že nie je jednoznačné, či a aká jeho časť je ten inteligentný systém.

Ale ak to trochu preženiem, tak poviem, že človek by mal byť zapojený vždy a všade. Bez jeho dohľadu by sa nemalo diať v zásade nič. To, samozrejme, platí od istej úrovne daného systému. Sú úlohy, ktorých riešenie už akceptujeme. Zároveň, vzhľadom na komplexnosť, človek ani nedokáže všetko skontrolovať.

Hranice toho, kde nechať stroju väčšiu a kde menšiu voľnosť, sa dajú odvinúť od dvoch rozmerov. Prvý je ten, ako vývojovo ďaleko je daný AI systém a aká zložitá je úloha z jeho pohľadu. Pretože v niektorých oblastiach je dnes stroj slabší ako trojročné dieťa, inde je to naopak. Väčšiu voľnosť by som mu, pochopiteľne, pridelila v oblastiach, kde sa mu darí.

Druhý pohľad súvisí s tým, v nakoľko rizikovej oblasti sa daná úloha nachádza. Či môže mať výstup daného AI systému vplyv na nejaké naše základné etické zásady, hodnoty, alebo či môže niekomu spôsobiť ujmu. Preto, ak aj systém funguje technicky dobre, ale je tu riziko, že môže ohroziť človeka či nebodaj mu ublížiť, tak to, samozrejme, treba vziať do úvahy.

Existuje niečo, čo by ste vy vyslovene nechceli, aby za nás AI systémy robili? 

Tých červených čiar je viac. Takou najvýraznejšou je oblasť autonómnych zbraní a ja som rada, že aj naša expertná skupina pre AI v Európskej komisii to vo svojich usmerneniach uviedla.

Niekoľkí filozofi, ktorí sú členmi tejto skupiny, sa vyslovene bili za to, aby to tam bolo, a zároveň iní boli proti tomu, aby sa vôbec nejaká červená čiara zverejňovala, pretože sa boja, že sa potom následkom toho začne verejnosť umelej inteligencie báť.

Iná z môjho pohľadu červená čiara, o ktorej sa veľa hovorí, je informačná manipulácia, ktorá je tiež v istom zmysle zbraňou. Myslím tým veci, ako sú falošné správy či ovplyvňovanie volieb pomocou dezinformácií.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalším z problémov AI je jej slabá transparentnosť. Niekedy sú tie systémy také komplexné, že nevieme vôbec pochopiť, ako sa rozhodujú. Pritom sa používajú aj vo veľmi vážnych oblastiach; napríklad niekde už rozhodujú o tom, akú má pacient diagnózu alebo ktorého väzňa je možné prepustiť. 

Transparentnosť AI je obrovský problém, ktorý si uvedomujeme od počiatku jej výskumu.

Akurát vtedy algoritmy AI pracovali priamo s nám známymi vlastnosťami a na základe explicitne vyjadrených znalostí, najčastejšie formou pravidiel. Napríklad systém, ktorý povedzme diagnostikoval pacienta, pracoval so vstupnými informáciami o jeho telesnej teplote, o tom, či má kašeľ, a podobne. Keď následne odporučil diagnózu, tak to urobil na základe explicitne zapísaných znalostí vo forme pravidiel, ktoré prepájali tieto príznaky s diagnózami, a tak bolo možné dopátrať sa, prečo a na základe čoho sa tak rozhodol.

Problém je v tom, že takéto systémy vedia riešiť len veľmi úzku skupinu úloh. Ak bolo treba pridať nové situácie, vznikali výnimky, bolo treba zložito a často ručne všetko konfigurovať. Preto výskumníci vymýšľali systémy, kde aj samotné pravidlá vytvára automaticky program na základe mnohých príkladov. Prípadne, a to je už dnes realita, dokáže stroj nielen vytvoriť pravidlá, ale aj parametre, na základe ktorých navrhne riešenie. Nuž a čím dávame počítaču väčšiu časť práce, tým má človek menšiu šancu reálne prekontrolovať jeho výstup.

Tento posun od zrozumiteľnosti k nezrozumiteľnosti v prípade umelej inteligencie bol doslova skokový. Explicitný prístup založený na zápise znalostí tak, že to nasleduje ľudskú logiku, sa zmenil na prístup hlbokého učenia založený na neurónových sieťach, kde výsledok vzniká na základe veľmi malých, rôzne poprepájaných a nám neinterpretovateľných hodnôt, ktoré vytvárajú výsledok. Ten je často dobrý, ale pre človeka veľmi ťažko vysvetliteľný.

Dnes sme v stave, že je nereálne požadovať plnú transparentnosť algoritmov umelej inteligencie v tom zmysle, aby koncový používateľ pochopil, prečo AI systém navrhol také alebo onaké riešenie. Viem, že to neznie dobre, ale skúste sa spýtať aj ľudského lekára, aby vám plne vysvetlil svoje rozhodnutie, keď môže ísť povedzme sčasti o intuíciu. To tiež nejde.

Aktuálne najrozumnejším prístupom k riešeniu slabej transparentnosti AI je akoby rozbiť tento problém na viaceré časti. Jednou časťou je snaha dokumentovať proces tak, aby bol replikovateľný. V druhej sa snažíme o maximálnu zrozumiteľnosť daného odporúčania vykonaného strojom, aspoň pre odborníkov. Do tretice ide o komunikáciu, čiže človek by mal byť napríklad informovaný o tom, ktoré akcie vykonal počítač, akú máva pri tom úspešnosť, aby aj sám človek potom mohol spraviť informované rozhodnutie.

Tieto témy sú kdesi na rozhraní technických a humanitných odvetví. Z ktorej strany je lepšie k nim pristupovať?

Naozaj sú na rozhraní a mojou srdcovou záležitosťou je snaha tieto dva svety prepájať. V dnešnej dobe sa veľmi presadzuje technika a môže sa zdať, že spoločenské vedy sú akoby v úzadí, no pritom sú, samozrejme, nesmierne dôležité.

Preto je dobré, aby technologické firmy zamestnávali ľudí s humanitným vzdelaním, aby sa tí združovali na rôznych platformách súvisiacich s technológiami, ako je povedzme Slovak.AI, aby boli na technických univerzitách, a teda aby sa všade pridávali do tímov s technikmi.

Technici sa pozerajú na veci inak, a keď sa tieto dva svety premiešajú, odrazu zistia, že sa navzájom potrebujú.

Sú názory, že umelá inteligencia vie dnes riešiť len veľmi úzke množstvo úloh. Bude mať raz široký okruh uplatnenia?

Ja si myslím, že umelá inteligencia už teraz

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať