Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odborníčka na umelú inteligenciu Mária Bieliková: Nebojím sa robotov, ale ľudí

Nový Kempelenov inštitút inteligentných technológií vedie bývalá dekanka FIIT Mária Bieliková. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nový Kempelenov inštitút inteligentných technológií vedie bývalá dekanka FIIT Mária Bieliková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Umelá inteligencia (AI) už je takou bežnou súčasťou našich životov, že sme si na ňu zvykli a často si ani neuvedomujeme, že je tu. Prekladá texty, naviguje autá, radí nám v e-shopoch či pomáha bankám rozhodovať o tom, komu prideliť úver…

AI však vyvoláva aj kontroverzné otázky týkajúce sa jej budúceho vývoja, uplatnenia či dosahu na pracovný trh. Profesorka Mária Bieliková je predsedníčkou Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI a členkou expertnej skupiny pre AI pri Európskej komisii.

Rozprávali sme sa s ňou v rámci podcastu E-tika, ktorý je o spoločenských dosahoch digitálnych technológií.

Z rozhovoru sa okrem iného dozviete:

  • kedy môžeme AI nechať voľnú ruku a kedy by sme na ňu mali dohliadať;
  • ako by mohlo byť Slovensko relevantné vo svete AI;
  • čo by mali študovať vaše deti, aby ich raz v práci nenahradili roboty;
  • ako ďaleko sme od všeobecnej umelej inteligencie na úrovni človeka a či sa jej máme báť.

V akom stave je umelá inteligencia dnes a aké je jej miesto v budúcnosti?

Keď sa hovorí o budúcnosti, vždy je dobré pozrieť sa do minulosti. Ľudia odjakživa vytvárali pomôcky na uľahčenie práce. Vytvorili aj výpočtové stroje – počítače – a veľmi rýchlo sa snažili o to, aby boli lepšie a zvládali aj ťažšie úlohy: aby teda boli inteligentnejšie. Takto vznikla, už pred 60 rokmi, umelá inteligencia.

Jej vplyv v priebehu dejín kolísal, ale vždy súvisel s inými technológiami, ja preto ani nevnímam AI oddelene od iných digitálnych technológií.

Dnes aj v súvislosti s koronakrízou vidíme, že digitalizácia predstavuje obrovské príležitosti pre rôzne produkty a služby, pri ktorých je vždy dobré, keď sú inteligentné. Čím viac budeme používať výdobytky digitálnej doby pri riešení rôznych úloh, tým viac budeme napredovať v najrozličnejších oblastiach.

Takto bude neustále stúpať dôležitosť IT a aj umelej inteligencie. Až raz, a možno je to už veľmi blízko, umelá inteligencia s inými technológiami splynie a ani ju nebudeme špeciálne pomenúvať. Už dnes je v mnohých riešeniach náročné oddeliť umelú inteligenciu od zvyšku.

Preto verím, že AI bude zohrávať veľmi veľkú úlohu, a je len na nás, ako sa s ňou vyrovnáme.

Pod pojmom umelá inteligencia si ľudia predstavujú rôzne veci. Aj preto my zvykneme každú debatu o AI započať jej definíciou. Aká je tá vaša?

Táto otázka je skoro až chyták. V prvom rade je umelá inteligencia vedná disciplína. Preto je nesprávne ju zosobňovať a vravieť o nej ako o živej bytosti, napríklad že „ona“ nám niečo urobí alebo neurobí. Sama od seba neurobí nič.

To, že sa AI definuje rôzne, súvisí aj s tým, že tie opisy majú rôzny účel. Preto je napríklad v materiáloch z dielne Slovak.AI, ktoré slúžia na podporu zavádzania AI do slovenských firiem, opisovaná široko a jednoducho, ako schopnosť neživých strojov riešiť úlohy vyžadujúce istý stupeň inteligencie. Takáto definícia by však, samozrejme, vôbec nestačila pri zavádzaní nejakých pravidiel či legislatívy.

Definície AI sa zväčša zameriavajú na jej vlastnosti. Ako najzásadnejšiu vlastnosť AI ja vnímam schopnosť systému učiť sa, čiže aj v nečakaných situáciách, o ktorých nikto vopred neuvažoval, sa vhodne a prijateľne správať a slúžiť danému účelu.

Čiže napríklad systém na zavlažovanie trávnika, ktorý sa aj u nás predáva s prívlastkom „inteligentný“ a pritom len spustí polievanie v určitých časoch, ak je sucho, by ste za „smart“ nepokladali.

Ak by sme takýto systém mali pred štyridsiatimi rokmi, určite by sme ho vtedy nazvali inteligentným. Stačilo by na to zopár pravidiel typu IF – THEN.

Dnes už na zaradenie do tejto oblasti obvykle vyžadujeme zložitejšie usudzovanie. Ale je dobré uvedomiť si, že definícia AI sa akoby hýbe v čase a o pár rokov aj veľmi zložitý systém na zavlažovanie – ktorý bude predikovať počasie a spustí polievanie i v okamihu, keď by sme to my nespravili, pričom sa jeho rozhodnutie ukáže ako prekvapivo správne – bude už možno taký obyčajný, že mu žiaden osobitný prívlastok nedáme.

AI dnes plní rôzne úlohy azda v každom odvetví. Kde a kedy ju môžeme nechať konať či rozhodovať úplne bez dohľadu? 

V prvom rade je tu podobný problém ako s tým zavlažovačom trávnika: v zmysle, že nie je jednoznačné, či a aká jeho časť je ten inteligentný systém.

Ale ak to trochu preženiem, tak poviem, že človek by mal byť zapojený vždy a všade. Bez jeho dohľadu by sa nemalo diať v zásade nič. To, samozrejme, platí od istej úrovne daného systému. Sú úlohy, ktorých riešenie už akceptujeme. Zároveň, vzhľadom na komplexnosť, človek ani nedokáže všetko skontrolovať.

Hranice toho, kde nechať stroju väčšiu a kde menšiu voľnosť, sa dajú odvinúť od dvoch rozmerov. Prvý je ten, ako vývojovo ďaleko je daný AI systém a aká zložitá je úloha z jeho pohľadu. Pretože v niektorých oblastiach je dnes stroj slabší ako trojročné dieťa, inde je to naopak. Väčšiu voľnosť by som mu, pochopiteľne, pridelila v oblastiach, kde sa mu darí.

Druhý pohľad súvisí s tým, v nakoľko rizikovej oblasti sa daná úloha nachádza. Či môže mať výstup daného AI systému vplyv na nejaké naše základné etické zásady, hodnoty, alebo či môže niekomu spôsobiť ujmu. Preto, ak aj systém funguje technicky dobre, ale je tu riziko, že môže ohroziť človeka či nebodaj mu ublížiť, tak to, samozrejme, treba vziať do úvahy.

Existuje niečo, čo by ste vy vyslovene nechceli, aby za nás AI systémy robili? 

Tých červených čiar je viac. Takou najvýraznejšou je oblasť autonómnych zbraní a ja som rada, že aj naša expertná skupina pre AI v Európskej komisii to vo svojich usmerneniach uviedla.

Niekoľkí filozofi, ktorí sú členmi tejto skupiny, sa vyslovene bili za to, aby to tam bolo, a zároveň iní boli proti tomu, aby sa vôbec nejaká červená čiara zverejňovala, pretože sa boja, že sa potom následkom toho začne verejnosť umelej inteligencie báť.

Iná z môjho pohľadu červená čiara, o ktorej sa veľa hovorí, je informačná manipulácia, ktorá je tiež v istom zmysle zbraňou. Myslím tým veci, ako sú falošné správy či ovplyvňovanie volieb pomocou dezinformácií.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalším z problémov AI je jej slabá transparentnosť. Niekedy sú tie systémy také komplexné, že nevieme vôbec pochopiť, ako sa rozhodujú. Pritom sa používajú aj vo veľmi vážnych oblastiach; napríklad niekde už rozhodujú o tom, akú má pacient diagnózu alebo ktorého väzňa je možné prepustiť. 

Transparentnosť AI je obrovský problém, ktorý si uvedomujeme od počiatku jej výskumu.

Akurát vtedy algoritmy AI pracovali priamo s nám známymi vlastnosťami a na základe explicitne vyjadrených znalostí, najčastejšie formou pravidiel. Napríklad systém, ktorý povedzme diagnostikoval pacienta, pracoval so vstupnými informáciami o jeho telesnej teplote, o tom, či má kašeľ, a podobne. Keď následne odporučil diagnózu, tak to urobil na základe explicitne zapísaných znalostí vo forme pravidiel, ktoré prepájali tieto príznaky s diagnózami, a tak bolo možné dopátrať sa, prečo a na základe čoho sa tak rozhodol.

Problém je v tom, že takéto systémy vedia riešiť len veľmi úzku skupinu úloh. Ak bolo treba pridať nové situácie, vznikali výnimky, bolo treba zložito a často ručne všetko konfigurovať. Preto výskumníci vymýšľali systémy, kde aj samotné pravidlá vytvára automaticky program na základe mnohých príkladov. Prípadne, a to je už dnes realita, dokáže stroj nielen vytvoriť pravidlá, ale aj parametre, na základe ktorých navrhne riešenie. Nuž a čím dávame počítaču väčšiu časť práce, tým má človek menšiu šancu reálne prekontrolovať jeho výstup.

Tento posun od zrozumiteľnosti k nezrozumiteľnosti v prípade umelej inteligencie bol doslova skokový. Explicitný prístup založený na zápise znalostí tak, že to nasleduje ľudskú logiku, sa zmenil na prístup hlbokého učenia založený na neurónových sieťach, kde výsledok vzniká na základe veľmi malých, rôzne poprepájaných a nám neinterpretovateľných hodnôt, ktoré vytvárajú výsledok. Ten je často dobrý, ale pre človeka veľmi ťažko vysvetliteľný.

Dnes sme v stave, že je nereálne požadovať plnú transparentnosť algoritmov umelej inteligencie v tom zmysle, aby koncový používateľ pochopil, prečo AI systém navrhol také alebo onaké riešenie. Viem, že to neznie dobre, ale skúste sa spýtať aj ľudského lekára, aby vám plne vysvetlil svoje rozhodnutie, keď môže ísť povedzme sčasti o intuíciu. To tiež nejde.

Aktuálne najrozumnejším prístupom k riešeniu slabej transparentnosti AI je akoby rozbiť tento problém na viaceré časti. Jednou časťou je snaha dokumentovať proces tak, aby bol replikovateľný. V druhej sa snažíme o maximálnu zrozumiteľnosť daného odporúčania vykonaného strojom, aspoň pre odborníkov. Do tretice ide o komunikáciu, čiže človek by mal byť napríklad informovaný o tom, ktoré akcie vykonal počítač, akú máva pri tom úspešnosť, aby aj sám človek potom mohol spraviť informované rozhodnutie.

Tieto témy sú kdesi na rozhraní technických a humanitných odvetví. Z ktorej strany je lepšie k nim pristupovať?

Naozaj sú na rozhraní a mojou srdcovou záležitosťou je snaha tieto dva svety prepájať. V dnešnej dobe sa veľmi presadzuje technika a môže sa zdať, že spoločenské vedy sú akoby v úzadí, no pritom sú, samozrejme, nesmierne dôležité.

Preto je dobré, aby technologické firmy zamestnávali ľudí s humanitným vzdelaním, aby sa tí združovali na rôznych platformách súvisiacich s technológiami, ako je povedzme Slovak.AI, aby boli na technických univerzitách, a teda aby sa všade pridávali do tímov s technikmi.

Technici sa pozerajú na veci inak, a keď sa tieto dva svety premiešajú, odrazu zistia, že sa navzájom potrebujú.

Sú názory, že umelá inteligencia vie dnes riešiť len veľmi úzke množstvo úloh. Bude mať raz široký okruh uplatnenia?

Ja si myslím, že umelá inteligencia už teraz

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Gastrolístky predsa len nebudú povinné, najnovšie sa zdá, že od marca
  • Ubytovanie: Pád návštevnosti sa v júli zmiernil na 20 % medziročne, zahraničných turistov nahradili čiastočne domáci
  • Personálne: Ministerstvo financií ukončilo spoluprácu s advokátom Miškovičom
  • Firmy: Český fond IFIS žiada trnavský súd vziať dočasnú ochranu Arca Investments
  • Nemecko: Inštitút Ifo výrazne zlepšil výhľad tohtoročného poklesu HDP, namiesto -6,7 % počíta s -5,2%
  • Aerolinky: Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19
  • Španielsko: Zamestnávatelia majú pracovníkom platiť náklady na home-office, diskutuje sa ako
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Minúta po minúte

Naživo: Premiér Igor Matovič a minister financií Eduard Heger o novej makroekonomickej prognóze.

Na oblasť kultúry a športu sa majú vyčleniť peniaze z Fondu obnovy a rozvoja – na podporu kultúry má ísť 20 miliónov eur a na podporu športu takisto 20 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová s tým, že o návrhu sa bude rokovať s Európskou komisiou a v stredu ho predstaví na vláde.

„Momentálne nám EÚ v rámci balíka peňazí Fondu obnovy a rozvoja dáva peniaze aj do súčasného programového obdobia, bude to okolo 780 miliónov eur,“ skonštatovala Remišová s tým, že okrem podpory kultúry a športu po 20 miliónov eur má ísť časť peňazí aj na podporu nenávratnej pomoci, napríklad na refundáciu v oblasti vstupného.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie skonštatovala, že oblasť kreatívneho priemyslu a športu je jednou z oblastí, ktoré prepadli cez záchrannú sieť podpory v dôsledku koronakrízy. „Aj v spolupráci s príslušnými rezortmi sa budeme snažiť nastaviť schémy pomoci tak, aby boli efektívne, rýchle,“ dodala. (tasr)

Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19. Týmto spôsobom chce nahradiť karanténu a ďalšie reštrikcie, ktoré podľa leteckého priemyslu prehlbujú pokles dopytu.

Šéf IATA Alexandre de Juniac povedal, že rýchle a cenovo dostupné antigénové testy, ktoré by mohol robiť nelekársky personál, by mali byť k dispozícii v budúcich týždňoch. Mali by byť zavedené na základe globálne dohodnutých štandardov.

„Nevidíme žiadne alternatívne riešenie, ktoré by bolo menej náročné alebo viac účinné. Posilní to aj dôveru cestujúcich, že všetci na palube lietadla absolvovali testy,“ uviedol de Juniac.

Antigénové testy sú rýchlejšie, ale menej spoľahlivé než molekulárne diagnostické testy v laboratóriách. Nemecká firma Qiagen napríklad oznámila, že plánuje uviesť na trh antigénový test na COVID-19, ktorý poskytne výsledky o 15 minút a bude využiteľný aj na letiskách či štadiónoch. (čtk, reuters)

Prioritou agrorezortu pri novom nastavení agrárnej politiky EÚ je zvýšenie viazaných platieb na nedostatkové komodity ako ovocie, zelenina, ovce, kozy či hovädzí dobytok. Uviedol to minister Ján Mičovský po zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

„Som presvedčený a je to aj presvedčenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že našou absolútnou prioritou a základným cieľom je zvýšiť viazané platby v rámci prvého piliera. Je to niečo, čo nám zabezpečí to hlavné, čo sledujeme, a to zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ako aj zamestnávanie na našom vidieku,“ spresnil Mičovský s tým, že na zasadnutí v Bruseli bol jediným ministrom, ktorý na viazané platby chce vyčleniť až 25 % dotácií. To je oproti súčasnosti viac ako dvojnásobok.

Mičovský vysvetlil aj vyjadrenia zo svojho nedeľného videa, ktorým farmárom odkázal, že už ďalej nebude trvať na stropovaní dotácií na produkciu, ktorým chce EÚ obmedzovať dotácie pre väčšie farmy len do istej úrovne. Denník E potom napísal, ale aj domáci agrosektor si podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha z videa odniesol, že minister stropovanie už zavádzať nechce, aj keď to plánoval.

Záujem ministra o stropovanie pravdepodobne predsa len trvá. „Vidím, že moje vyjadrenie z nedele nebolo správne pochopené a vzbudilo v médiách emócie. A preto mi dovoľte, aby som ho uviedol na správnu mieru. Ide nám naozaj len o to, vyčleniť čo najvyššiu sumu na viazané platby pre ovocie či dobytok a ovce, ktorých cieľom je zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ako aj zamestnanosť na vidieku,“ uviedol minister.

Macho dodáva, že na najbližšom stretnutí sa chcú farmári ministra znova opýtať, čo konkrétne chce presadzovať v problematike stropovania dotácií. Slovenskí farmári stropovanie odmietajú, lebo na Slovensku dominujú veľké agropodniky.

Minister sa na tlačovke vyjadril aj k ďalšej ekologizácii fariem, ktorá je veľkým cieľom úprav spoločnej agrárnej politiky. „Zelené ekoschémy podporujeme, zelená architektúra je pre nás dôležitá. Jediná vec, ktorá zostala otvorená a o ktorej sa aj v Bruseli rozprávalo, je otázka súčasného nastavenia. To vytvára nebezpečenstvo, že Slovensko by mohlo prísť o niektoré prostriedky nastavení, ako sú ekoschémy. Bola to mienka nielen moja, ale aj viacerých krajín. Každý uzná, že riskovať s prostriedkami, ktoré sú určené na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spôsobom, že by sa niektoré prostriedky mohli zo systému navždy stratiť, nemôžeme, a preto som sa pridal k názoru viacerých štátov, ktoré takýmto spôsobom uvažovali,“ povedal minister Mičovský.

Zároveň oznámil, že v Bruseli podporil takzvanú proteínovú produkciu. „Podporil som ju nielen v súlade s mnohými ostatnými členskými štátmi EÚ. Ako jediný minister som sa vyjadril aj k tomu, že proteínová produkcia nesmie zahŕňať geneticky modifikované organizmy,“ dodal Mičovský. (tasr, Ivan Haluza)

Mimoriadna schôdza parlamentu k národnému plánu obnovy bude vo štvrtok. Inicioval ju opozičný Smer, ktorý chce, aby parlament prijal stanovisko k tomuto dokumentu.

Huawei plánuje pokračovať v znižovaní počtu zamestnancov a obmedzovaní investícií v Austrálii. Škrty sú dôsledkom rozhodnutia z roku 2018, ktorým Austrália zakázala čínskej firme podieľať sa na výstavbe 5G sietí.

Vylúčenie Huawei z 5G pripravilo austrálsku ekonomiku o tisíc dobre platených pracovných miest v odvetví špičkových technológií. „Z 1200 zamestnancov sme prešli na menej ako 200 a do budúceho roka to bude ešte menej,“ povedal manažér austrálskej divízie Huawei Jeremy Mitchell.

Huawei po zákaze účasti na výstavbe 5G sietí zrušil investície do výskumu a vývoja v Austrálii v prepočte za 72,3 milióna dolárov. V auguste čínska firma oznámila, že ukončí sponzorovanie jedného z tímov austrálskej rugbyovej ligy.

Austrália zdôvodňuje vyradenie Huawei z budovania 5G sietí podobne ako Spojené štáty rizikami pre národnú bezpečnosť. (čtk, reuters)

Generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra so sídlom vo Zvolene bude Peter Balogh. Rozhodla o tom výberová komisia v druhom kole konkurzu, do ktorého postúpili dvaja uchádzači.

Obaja absolvovali osobný pohovor s výberovou komisiou, ktorá postupovala v zmysle metodiky výberových procesov na manažérske pozície. Podľa rezortu pôdohospodárstva overila odborné znalosti, kompetencie, manažérske schopnosti a zručnosti uchádzačov.

Peter Balogh

  • je absolventom Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene so zameraním na hospodársku úpravu lesov,
  • v Národnom lesníckom centre pôsobil na rôznych pozíciách od roku 2006.
Foto - ministerstvo pôdohospodárstva
Foto – ministerstvo pôdohospodárstva

Poslanci bratislavskej mestskej časti Karlova Ves schválili prijatie bezúročnej pôžičky vo výške 319 890 eur. Rovná sa sume, o ktorú podľa prognózy rezortu financií mestská časť prišla pre výpadok dane z príjmov fyzických osôb.

Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu. Žiadosť o príspevok treba podať do 31. októbra, peniaze musí samospráva minúť do konca aktuálneho roka.

„Úrad mestskej časti v súčasnosti vyhodnocuje investičné aj bežné výdavky, ktoré navrhne na rokovaní miestneho zastupiteľstva ako najvhodnejšie na takéto refinancovanie,“ doplnila samospráva v predloženom materiáli k uzneseniu.

Poslanci mestskej časti schválili aj odpustenie 50 % nájomného pre podnikateľské subjekty využívajúce priestory v majetku mestskej časti. Odpustenie polovice nájomného sa vzťahuje na tie subjekty, ktoré splnili, ale aj tie, ktoré nesplnili podmienky poskytnutia dotácie na úhradu nájomného z rozpočtovej kapitoly  ministerstva hospodárstva. Ide o 23 subjektov, ktoré podmienky splnili, a sedem, ktoré podmienky zákona nesplnili. (tasr)

ZSSK a České dráhy obmedzia ďalšie vlaky po zaradení Česka medzi rizikové krajiny. Nebude jazdiť posilové Pendolino, ktoré premávalo v piatok z Prahy do Košíc, a späť išlo v sobotu. Od piatka nepôjde ani priamy spací vozeň z Prešova do Prahy.

Hlavného páru vlakov Pendolino, ktoré jazdí medzi Prahou a Košicami každý deň, sa obmedzenie netýka, uviedla ZSSK.

Štátne železnice informovali o prvých obmedzeniach minulý týždeň – railjet z Prahy prestal zachádzať do Bratislavy a rovnaké opatrenie sa dotklo aj troch párov expresov z Prahy do Púchova.

Väčšina vlakových spojení ČD a ZSSK však zostáva v prevádzke aj ďalej.

Ministerstvo financií bude mať o 17:00 tlačovku k zverejneniu najnovšej makroprognózy. Informovať budú premiér Matovič, minister financií Heger a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara.

Prezidentka podpísala novelu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorá upraví aj dopredaj vozidiel. Bez prijatia novely by predajcom, ktorí museli mať prevádzky istý čas zatvorené, hrozili škody.

„Na základe prijímaných opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 boli predajne vozidiel zatvorené od 16. marca do 22. apríla 2020, pričom ani v súčasnosti predaje vozidiel nedosahujú hodnoty spred krízy. Ťažké nákladné vozidlá sa predávajú  minimálne a autobusy sa nepredávajú vôbec,“ priblížil rezort dopravy v predkladacej správe.

Predajcom vozidiel tak zostali na skladoch vozidlá, ktoré nebude možné v termíne zaregistrovať. Vozidlá by si teda museli zaregistrovať na seba a predávať ich ako ojazdené alebo vozidlá vyviezť do tretích krajín.

Obidve možnosti by podľa ministerstva spôsobili predajcom vozidiel reálne škody. Predajcom zostanú na skladoch vozidlá, ktoré by nebolo možné dopredať z dôvodu, že v roku 2021 kvantitatívne obmedzenie vychádza z predaných vozidiel v roku 2020.

Novelou sa prijali dve podporné opatrenia pre vozidlá ukončenej série z dôvodu následkov prijatých opatrení proti ochoreniu COVID-19, čo umožní predávať tieto vozidlá dlhšie časové obdobie a v roku 2021 umožní povoliť tzv. dopredaj vozidiel väčšiemu počtu vozidiel.

Platnosť povolení tzv. dopredajov vozidiel vydaných vozidlám ukončenej série, ktoré nemohli byť uvedené na trh, sprístupnené na trhu, evidované ani uvedené do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových technických požiadaviek po 31. auguste 2019, by sa mala predĺžiť o šesť mesiacov.

Povoľovanie dopredajov vozidiel v roku 2021 pri kvantitatívnom obmedzení by malo byť umožnené nielen na základe počtu predaných vozidiel v predošlom roku. Pri výpočte maximálneho počtu povolení vozidiel ukončenej série v roku 2021 by sa malo vychádzať z počtu predaných vozidiel podľa roku 2020 alebo 2019 podľa toho, ktorý počet je vyšší. (tasr)

Prezidentka podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje pandemickú OČR. Nárok na túto dávku nebude mať rodič, ktorý nedá dieťa do školy pre obavy z nákazy koronavírusom, ak nebude obmedzená prevádzka škôl a predškolských zariadení.

Podľa platnej legislatívy je nárok na dávku pandemické ošetrovné okrem iného podmienený neúčasťou dieťaťa na výchovno-vzdelávacom procese v predškolských a školských zariadeniach, pričom o zaradení dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho procesu rozhoduje rodič dieťaťa. Tým de facto rozhoduje aj o svojom nároku na dávku pandemické ošetrovné.

„Cieľom predloženého návrhu je odstrániť prípadné interpretačné nezrovnalosti v súvislosti s nárokom na dávku pandemické ošetrovné v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, teda neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení,“ priblížil rezort práce.

Po novom tak pandemické ošetrovné nepatrí rodičovi v prípadoch, keď neprejaví záujem o účasť dieťaťa na vyučovaní z dôvodu obavy o jeho zdravie. Rodič bude mať naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, keď počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti, napríklad triedy, uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu. (tasr)

Vlaky RegioJetu do Chorvátska a späť využilo v lete viac ako 60-tisíc cestujúcich z Česka a Slovenska. Priemerná obsadenosť súprav s kapacitou 500 až 560 pasažierov presiahla 90 %.

V júli a auguste premávali vlaky na trase Praha – Bratislava – Ľubľana – Rijeka denne v každom smere, v septembri trikrát za týždeň. Posledný spoj odíde z Rijeky v sobotu.

„Spoje do Chorvátska sa z hľadiska dopytu stali našou najúspešnejšou novou trasou,“ uvádza v tlačovej správe hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Veľká väčšina spojov smerujúcich do Rijeky odišla z Prahy kompletne vypredaná. Približne polovica cestujúcich využila v Rijeke nadväzujúce autobusy, ktoré rozvážali dovolenkárov do tridsiatky destinácií na chorvátskom pobreží.

Vzhľadom na vysoký záujem už RegioJet začal pripravovať vlakové spojenie na budúci rok. S prevádzkou súprav zatiaľ počíta od mája. (čtk)

V najbližšom období bude dôležitá schopnosť bánk pokračovať v úverovaní podnikov aj domácností, povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. V pléne parlamentu predstavil správu o stave a vývoji finančného trhu za minulý rok.

„Budúci vývoj ekonomiky je pre mnohých neznámy, ostávame v mútnych vodách. Za najdôležitejšie považujeme ‚neprestávať veslovať‘. Urobiť radšej viac teraz, ako neskôr banovať, že sa mohlo konať rýchlejšie a razantnejšie. Bude dôležitý monitoring situácie. NBS je pripravená a urobí maximum pre čo najrýchlejšie a najmenej bolestivé zotavovanie ekonomiky,“ vyhlásil Kažimír.

Priblížil, že rast úverov domácnostiam napriek spomaleniu zostáva štvrtý najrýchlejší v EÚ. „Dynamika úverovania podnikového sektora sa napriek koronakríze udržala, v prípade odvetví, ktoré sú vnímané ako rizikové, došlo k obmedzeniu dostupnosti financovania,“ doplnil Kažimír.

Horšiu dostupnosť k úverom môžu mať najmä malé a stredné podniky, hoci predtým žiadny nemali. „Je to práve neistota a hmla, ktoré limitujú dostupnosť úverov. Je pozoruhodné, že dostupnosť financovania pre podniky nebola výrazne zhoršená ani napriek tomu, že spustenie štátnej garančnej schémy výrazne zaostávalo za všetkými krajinami eurozóny a dodnes sme na chvoste,“ podotkol Kažimír.

Nízka miera využívania garančnej schémy je podľa neho spôsobená tým, že je pomalá a administratívne náročná. „Nemáme vyhraté a je nevyhnutné skvalitniť a zjednodušiť tento nástroj. Dôležitý bude monitoring odkladu splátok úverov,“ myslí si Kažimír.

Aktuálne dostupné informácie nasvedčujú podľa Kažimíra tiež tomu, že podniky aj domácnosti sú v lepšej finančnej situácii, než sa očakávalo na začiatku pandémie. „Do veľkej miery k tomu prispela kombinácia opatrení najmä na podporu zamestnanosti či náhradu príjmov, odklady splátok, ale aj platby daní a odvodov. Za dôležité považujeme vyriešenie existujúcich problémov pri schéme garantovaných úverov tak, aby aj tento nástroj bol skutočným pilierom oživenia podnikového sektora, lebo v súčasnosti ním ešte nie je,“ tvrdí Kažimír.

Neistota a riziko budú podľa neho definovať budúci vývoj. „Z dôvodu neistoty týkajúcej sa budúceho ekonomického vývoja bude správanie bánk výrazne opatrnejšie pri poskytovaní úverov, čo môže byť problematické najmä pre podniky. Nie je to len o podnikoch, lebo ani domácnosti nie sú bez rizika. Časť domácností vstupovala do krízy s nízkou mierou úspor a s vysokým podielom splátok k príjmu,“ upozornil.

Ak by chýbali opatrenia zo strany štátu, najmä zavedenie možnosti odkladu splátok úverov, podiel problémových domácností by bol výrazne vyšší. „Ak by sa ich finančná situácia do obnovenia povinnosti pokračovať v splácaní opätovne nezlepšila, môže to mať negatívne dosahy aj pre banky. Schopnosť bánk tvoriť zisk, existencia garančných schém a podporné opatrenia zo strany vlády a centrálnych bánk sú kľúčové pre veľkosť a rýchlosť úverovania ekonomiky,“ dodal Kažimír. (tasr)

Firma Whitbread zruší 6-tisíc pracovných miest, čo zodpovedá 18 % pracovnej sily. Britský prevádzkovateľ hotelov a reštaurácií tak reaguje na negatívne dôsledky pandémie v cestovnom ruchu a pohostinskom priemysle.

Whitbread vlastní napríklad hotely Premier Inn a reštaurácie Beefeater. „Očakávame, že dopyt zostane v blízkom období pod tlakom a že program britskej vlády na podporu dočasne uvoľnených zamestnancov sa v októbri skončí,“ uviedla firma.

Tržby Whitbread za finančný polrok do 27. augusta sa prepadli o vyše tri štvrtiny, pretože musela dočasne zavrieť hotely a reštaurácie v rámci boja proti koronavírusu.

Reštaurácie v Británii sa pripravujú na nové kolo reštrikcií, ktoré majú spomaliť rýchlo sa šíriacu druhú vlnu pandémie v krajine. (čtk, reuters)

Na Slovensku sa rozpadá odpadové hospodárstvo, a preto je dôležité presadiť novelu o odpadoch, tvrdí minister Ján Budaj. Reagoval na Zväz obchodu, ktorý je znepokojený „závažnými problémami“ v legislatívnom procese zákona.

Novela zákona o odpadoch bola podľa Budaja od začiatku zle nastavená. Pandémia zlomila odpadové hospodárstvo, tvrdí minister. Výrobcovia a obchod neplatia do systému odpadového hospodárstva dostatočne toľko, aby prežil. Pripomína, že toto leto nemalo 400 obcí zazmluvnenie odvážania separovaného odpadu.

„My nerobíme pre žiadny lobing ani pre obchodný reťazec. Ak chce mať mimoriadne zisky na úkor odpadového hospodárstva a na úkor čistoty krajiny, nech to povie do očí obyvateľom a svojim spotrebiteľom,“ podotkol Budaj.

Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak povedal, že od januára budúceho roka nastane šesťnásobný nárast recyklačných poplatkov. Minister však poznamenal, že cenník pôjde mimo zákona o odpadoch a prejde riadnym legislatívnym procesom, bude mu predchádzať verejná diskusia.

Zväz si myslí, že prijatie takéhoto právneho predpisu bude znamenať mimoriadne náklady pre obchodníkov a ďalších podnikateľov s možnými fatálnymi dosahmi na ich hospodárenie. (tasr)

Zdravotné poisťovne pošlú poistencom za druhý štvrťrok viac ako 5,5 milióna eur v rámci ochranného limitu na doplatky za lieky. Peniaze dostane takmer štvrť milióna poistencov automaticky na účet alebo poukážkou.

V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide o 182 731 poistencov a sumu vyše 3,8 milióna eur, priblížil jej hovorca Matej Neumann. „Z celkového počtu poistencov, ktorí majú na vrátenie doplatku nárok, je 43 384 dôchodcov, 132 247 držiteľov preukazu ŤZP, 6 700 detí do šesť rokov veku a 400 detí do šesť rokov veku so zdravotným postihnutím,“ doplnil. Najvyšší vrátený doplatok je pre 11-ročného poistenca vo výške 9 661 eur.

Zdravotná poisťovňa Dôvera vracia 58 000 poistencom sumu 1,36 milióna eur. „Z celkového počtu poistencov, ktorí majú na vrátenie doplatku nárok, je 13 931 dôchodcov, 37 389 držiteľov preukazu ŤZP, 6 761 detí do šesť rokov veku a 258 detí do šesť rokov veku so zdravotným postihnutím,“ povedal PR špecialista poisťovne Matej Štepianský. Najviac, 5450 eur, sa vracia štvorročnému chlapcovi.

V prípade Union ZP ide o 15 358 poistencov a sumu 373 943 eur, ozrejmila jej hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová. „Z celkového počtu poistencov, ktorí majú na vrátenie doplatku nárok, je 1990 dôchodcov, 6872 držiteľov preukazu ŤZP, 2547 detí do šesť rokov veku a 81 detí do šesť rokov veku so zdravotným postihnutím,“ uviedla. Najvyšší doplatok vyplatia sedemročnému dieťaťu so svalovou dystrofiou, ide o sumu 6117,72 eur.

Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa, do limitu sa však započítava doplatok za najlacnejšiu verziu lieku na trhu. Pokiaľ suma nepresiahne tri eurá, zdravotná poisťovňa ju pripočíta v ďalšom kvartáli.

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne navrhuje, aby sa doplatky za lieky pre deti do šesť rokov, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých zrušili. Vybraným skupinám pacientov by sa tak vracala celá suma doplatkov a nielen do výšky ochranného limitu. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať