Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odborníčka na umelú inteligenciu Mária Bieliková: Nebojím sa robotov, ale ľudí

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Umelá inteligencia (AI) už je takou bežnou súčasťou našich životov, že sme si na ňu zvykli a často si ani neuvedomujeme, že je tu. Prekladá texty, naviguje autá, radí nám v e-shopoch či pomáha bankám rozhodovať o tom, komu prideliť úver…

AI však vyvoláva aj kontroverzné otázky týkajúce sa jej budúceho vývoja, uplatnenia či dosahu na pracovný trh. Profesorka Mária Bieliková je predsedníčkou Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI a členkou expertnej skupiny pre AI pri Európskej komisii.

Rozprávali sme sa s ňou v rámci podcastu E-tika, ktorý je o spoločenských dosahoch digitálnych technológií.

Z rozhovoru sa okrem iného dozviete:

  • kedy môžeme AI nechať voľnú ruku a kedy by sme na ňu mali dohliadať;
  • ako by mohlo byť Slovensko relevantné vo svete AI;
  • čo by mali študovať vaše deti, aby ich raz v práci nenahradili roboty;
  • ako ďaleko sme od všeobecnej umelej inteligencie na úrovni človeka a či sa jej máme báť.

V akom stave je umelá inteligencia dnes a aké je jej miesto v budúcnosti?

Keď sa hovorí o budúcnosti, vždy je dobré pozrieť sa do minulosti. Ľudia odjakživa vytvárali pomôcky na uľahčenie práce. Vytvorili aj výpočtové stroje – počítače – a veľmi rýchlo sa snažili o to, aby boli lepšie a zvládali aj ťažšie úlohy: aby teda boli inteligentnejšie. Takto vznikla, už pred 60 rokmi, umelá inteligencia.

Jej vplyv v priebehu dejín kolísal, ale vždy súvisel s inými technológiami, ja preto ani nevnímam AI oddelene od iných digitálnych technológií.

Dnes aj v súvislosti s koronakrízou vidíme, že digitalizácia predstavuje obrovské príležitosti pre rôzne produkty a služby, pri ktorých je vždy dobré, keď sú inteligentné. Čím viac budeme používať výdobytky digitálnej doby pri riešení rôznych úloh, tým viac budeme napredovať v najrozličnejších oblastiach.

Takto bude neustále stúpať dôležitosť IT a aj umelej inteligencie. Až raz, a možno je to už veľmi blízko, umelá inteligencia s inými technológiami splynie a ani ju nebudeme špeciálne pomenúvať. Už dnes je v mnohých riešeniach náročné oddeliť umelú inteligenciu od zvyšku.

Preto verím, že AI bude zohrávať veľmi veľkú úlohu, a je len na nás, ako sa s ňou vyrovnáme.

Pod pojmom umelá inteligencia si ľudia predstavujú rôzne veci. Aj preto my zvykneme každú debatu o AI započať jej definíciou. Aká je tá vaša?

Táto otázka je skoro až chyták. V prvom rade je umelá inteligencia vedná disciplína. Preto je nesprávne ju zosobňovať a vravieť o nej ako o živej bytosti, napríklad že „ona“ nám niečo urobí alebo neurobí. Sama od seba neurobí nič.

To, že sa AI definuje rôzne, súvisí aj s tým, že tie opisy majú rôzny účel. Preto je napríklad v materiáloch z dielne Slovak.AI, ktoré slúžia na podporu zavádzania AI do slovenských firiem, opisovaná široko a jednoducho, ako schopnosť neživých strojov riešiť úlohy vyžadujúce istý stupeň inteligencie. Takáto definícia by však, samozrejme, vôbec nestačila pri zavádzaní nejakých pravidiel či legislatívy.

Definície AI sa zväčša zameriavajú na jej vlastnosti. Ako najzásadnejšiu vlastnosť AI ja vnímam schopnosť systému učiť sa, čiže aj v nečakaných situáciách, o ktorých nikto vopred neuvažoval, sa vhodne a prijateľne správať a slúžiť danému účelu.

Čiže napríklad systém na zavlažovanie trávnika, ktorý sa aj u nás predáva s prívlastkom „inteligentný“ a pritom len spustí polievanie v určitých časoch, ak je sucho, by ste za „smart“ nepokladali.

Ak by sme takýto systém mali pred štyridsiatimi rokmi, určite by sme ho vtedy nazvali inteligentným. Stačilo by na to zopár pravidiel typu IF – THEN.

Dnes už na zaradenie do tejto oblasti obvykle vyžadujeme zložitejšie usudzovanie. Ale je dobré uvedomiť si, že definícia AI sa akoby hýbe v čase a o pár rokov aj veľmi zložitý systém na zavlažovanie – ktorý bude predikovať počasie a spustí polievanie i v okamihu, keď by sme to my nespravili, pričom sa jeho rozhodnutie ukáže ako prekvapivo správne – bude už možno taký obyčajný, že mu žiaden osobitný prívlastok nedáme.

AI dnes plní rôzne úlohy azda v každom odvetví. Kde a kedy ju môžeme nechať konať či rozhodovať úplne bez dohľadu? 

V prvom rade je tu podobný problém ako s tým zavlažovačom trávnika: v zmysle, že nie je jednoznačné, či a aká jeho časť je ten inteligentný systém.

Ale ak to trochu preženiem, tak poviem, že človek by mal byť zapojený vždy a všade. Bez jeho dohľadu by sa nemalo diať v zásade nič. To, samozrejme, platí od istej úrovne daného systému. Sú úlohy, ktorých riešenie už akceptujeme. Zároveň, vzhľadom na komplexnosť, človek ani nedokáže všetko skontrolovať.

Hranice toho, kde nechať stroju väčšiu a kde menšiu voľnosť, sa dajú odvinúť od dvoch rozmerov. Prvý je ten, ako vývojovo ďaleko je daný AI systém a aká zložitá je úloha z jeho pohľadu. Pretože v niektorých oblastiach je dnes stroj slabší ako trojročné dieťa, inde je to naopak. Väčšiu voľnosť by som mu, pochopiteľne, pridelila v oblastiach, kde sa mu darí.

Druhý pohľad súvisí s tým, v nakoľko rizikovej oblasti sa daná úloha nachádza. Či môže mať výstup daného AI systému vplyv na nejaké naše základné etické zásady, hodnoty, alebo či môže niekomu spôsobiť ujmu. Preto, ak aj systém funguje technicky dobre, ale je tu riziko, že môže ohroziť človeka či nebodaj mu ublížiť, tak to, samozrejme, treba vziať do úvahy.

Existuje niečo, čo by ste vy vyslovene nechceli, aby za nás AI systémy robili? 

Tých červených čiar je viac. Takou najvýraznejšou je oblasť autonómnych zbraní a ja som rada, že aj naša expertná skupina pre AI v Európskej komisii to vo svojich usmerneniach uviedla.

Niekoľkí filozofi, ktorí sú členmi tejto skupiny, sa vyslovene bili za to, aby to tam bolo, a zároveň iní boli proti tomu, aby sa vôbec nejaká červená čiara zverejňovala, pretože sa boja, že sa potom následkom toho začne verejnosť umelej inteligencie báť.

Iná z môjho pohľadu červená čiara, o ktorej sa veľa hovorí, je informačná manipulácia, ktorá je tiež v istom zmysle zbraňou. Myslím tým veci, ako sú falošné správy či ovplyvňovanie volieb pomocou dezinformácií.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalším z problémov AI je jej slabá transparentnosť. Niekedy sú tie systémy také komplexné, že nevieme vôbec pochopiť, ako sa rozhodujú. Pritom sa používajú aj vo veľmi vážnych oblastiach; napríklad niekde už rozhodujú o tom, akú má pacient diagnózu alebo ktorého väzňa je možné prepustiť. 

Transparentnosť AI je obrovský problém, ktorý si uvedomujeme od počiatku jej výskumu.

Akurát vtedy algoritmy AI pracovali priamo s nám známymi vlastnosťami a na základe explicitne vyjadrených znalostí, najčastejšie formou pravidiel. Napríklad systém, ktorý povedzme diagnostikoval pacienta, pracoval so vstupnými informáciami o jeho telesnej teplote, o tom, či má kašeľ, a podobne. Keď následne odporučil diagnózu, tak to urobil na základe explicitne zapísaných znalostí vo forme pravidiel, ktoré prepájali tieto príznaky s diagnózami, a tak bolo možné dopátrať sa, prečo a na základe čoho sa tak rozhodol.

Problém je v tom, že takéto systémy vedia riešiť len veľmi úzku skupinu úloh. Ak bolo treba pridať nové situácie, vznikali výnimky, bolo treba zložito a často ručne všetko konfigurovať. Preto výskumníci vymýšľali systémy, kde aj samotné pravidlá vytvára automaticky program na základe mnohých príkladov. Prípadne, a to je už dnes realita, dokáže stroj nielen vytvoriť pravidlá, ale aj parametre, na základe ktorých navrhne riešenie. Nuž a čím dávame počítaču väčšiu časť práce, tým má človek menšiu šancu reálne prekontrolovať jeho výstup.

Tento posun od zrozumiteľnosti k nezrozumiteľnosti v prípade umelej inteligencie bol doslova skokový. Explicitný prístup založený na zápise znalostí tak, že to nasleduje ľudskú logiku, sa zmenil na prístup hlbokého učenia založený na neurónových sieťach, kde výsledok vzniká na základe veľmi malých, rôzne poprepájaných a nám neinterpretovateľných hodnôt, ktoré vytvárajú výsledok. Ten je často dobrý, ale pre človeka veľmi ťažko vysvetliteľný.

Dnes sme v stave, že je nereálne požadovať plnú transparentnosť algoritmov umelej inteligencie v tom zmysle, aby koncový používateľ pochopil, prečo AI systém navrhol také alebo onaké riešenie. Viem, že to neznie dobre, ale skúste sa spýtať aj ľudského lekára, aby vám plne vysvetlil svoje rozhodnutie, keď môže ísť povedzme sčasti o intuíciu. To tiež nejde.

Aktuálne najrozumnejším prístupom k riešeniu slabej transparentnosti AI je akoby rozbiť tento problém na viaceré časti. Jednou časťou je snaha dokumentovať proces tak, aby bol replikovateľný. V druhej sa snažíme o maximálnu zrozumiteľnosť daného odporúčania vykonaného strojom, aspoň pre odborníkov. Do tretice ide o komunikáciu, čiže človek by mal byť napríklad informovaný o tom, ktoré akcie vykonal počítač, akú máva pri tom úspešnosť, aby aj sám človek potom mohol spraviť informované rozhodnutie.

Tieto témy sú kdesi na rozhraní technických a humanitných odvetví. Z ktorej strany je lepšie k nim pristupovať?

Naozaj sú na rozhraní a mojou srdcovou záležitosťou je snaha tieto dva svety prepájať. V dnešnej dobe sa veľmi presadzuje technika a môže sa zdať, že spoločenské vedy sú akoby v úzadí, no pritom sú, samozrejme, nesmierne dôležité.

Preto je dobré, aby technologické firmy zamestnávali ľudí s humanitným vzdelaním, aby sa tí združovali na rôznych platformách súvisiacich s technológiami, ako je povedzme Slovak.AI, aby boli na technických univerzitách, a teda aby sa všade pridávali do tímov s technikmi.

Technici sa pozerajú na veci inak, a keď sa tieto dva svety premiešajú, odrazu zistia, že sa navzájom potrebujú.

Sú názory, že umelá inteligencia vie dnes riešiť len veľmi úzke množstvo úloh. Bude mať raz široký okruh uplatnenia?

Ja si myslím, že umelá inteligencia už teraz

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Štatistici potvrdili, že v júni sa ľudia vrátili do obchodov a šetrili len mierne
  • Cesty: V roku 2023 by štát mohol začať stavať tunel Soroška, ktorý je súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R2
  • Prognóza: OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak príde druhá vlna pandémie
  • Automobilky: V bratislavskom závode Volkswagen už vedia, kedy začnú montovať Škodu Karoq
  • Bývanie: Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie
  • Aerolinky: Lufthansa mala v 2. kvartáli najhoršie výsledky za svoju 67-ročnú existenciu
Zdieľať

Hromadných výpovedí výrazne ubudlo. Dôvodom je aj dobré zvládnutie pandémie

Hromadných výpovedí v posledných dvoch mesiacoch výrazne ubudlo. „V júli sa očakávania zamestnávateľov mierne zlepšili a aj počet poistných vzťahov evidovaných v Sociálnej poisťovni naznačuje, že miera nezamestnanosti by mohla pomaly začať klesať. Všetko však závisí od dynamiky šírenia vírusu,“ hovorí Branislav Žúdel z IFP.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie dnes napriek počiatočnému poklesu posilnili a index Nasdaq prvýkrát uzavrel obchodovanie nad hranicou 11-tisíc bodov. Za rastom akciového trhu je nádej na ďalší balík stimulačných opatrení, ktorý by mal ekonomike USA pomôcť prekonať negatívne dopady koronakrízy.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 0,68 percenta a uzavrel na 27386,98 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,64 percenta na 3349,16 bodu a index Nasdaq, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o percento na 11108,07 bodu.

V piatok ministerstvo zverejní pozorne sledovanú mesačnú správu o vývoji tvorby pracovných miest a miery nezamestnanosti v USA. Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters predpokladajú, že americká ekonomika v júli vytvorila 1,58 milióna nových pracovných miest a že miera nezamestnanosti klesla na 10,5 percenta z júnových 11,1 percenta. (reuters, čtk)

Zdieľať

Európsky výrobca lietadiel Airbus v minulom mesiaci zvýšil dodávky lietadiel: v júli dodal 49 lietadiel po 36 v júni. Výrobná aktivita koncernu tak pokračuje v zotavovaní po prepade počas karanténnych opatrení na zastavenie pandémie.

Veľká väčšina dodávok (47) pripadala na stroje modelového radu A320neo. Airbus zároveň v júli zaznamenal prvé nové objednávky za tri mesiace, keď predal dva stroje A320neo nezverejnenému zákazníkovi a dve lietadlá A321neo spoločnosti Lufthansa Technik.

Koncern od začiatku roka dodal zákazníkom 245 lietadiel a získal objednávky na 369 lietadiel, po stornách počet nových objednávok dosiahol 302. (tasr)

Zdieľať

Deutsche Bank zlepšila výhľad tohtoročného vývoja svetovej ekonomiky. Oživenie z poklesu spôsobeného koronakrízou podľa nej postupuje rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Deutsche Bank teraz predpovedá, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,5 percenta, zatiaľ čo predtým očakávala 6-percentný prepad.

K najvýraznejšiemu zlepšeniu banka prikročila pri ekonomike eurozóny. Tá by tento rok podľa jej novej prognózy mala klesnúť o 8,6 percenta namiesto predtým predpokladaného prepadu o 12 percent.

Odhad tohtoročného hospodárskeho poklesu v USA banka upravila na 5,2 percenta z predtým predpokladaných 7,1 percenta. (reuters)

Zdieľať

Euro dnes voči doláru vzrástlo na vyše dvojročné maximum: kurz stúpol na 1,1916 USD/EUR, čo je najviac od mája 2018. Neskôr euro prišlo o svoje zisky a popoludní jeho kurz klesol až na 1,1818 USD/EUR.

Európska centrálna banka stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,1843 (v stredu: 1,1854) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8444 (0,8436) eura.

Objednávky v nemeckom priemysle sa po prepade spôsobenom koronakrízou v júni nečakane výrazne zotavili. Euro však z toho profitovalo len krátkodobo. Dôvodom zhoršenia nálady na trhoch bol najmä nárast počtu nových prípadov ochorenia COVID-19.

Podľa expertky Commerzbank Antje Praefckeovej však dolár zrejme nečaká posilňovanie a bude ďalej pod tlakom. Dôvodmi sú neistota týkajúca sa prezidentských volieb, uvoľnená menová politika centrálnej banky (Fed) a rastúce deficity rozpočtu a obchodnej bilancie.

Vo štvrtok padla na rekordné minimum voči doláru turecká líra. Dolár sa voči líre posilnil o 3,6 % a dostal sa až na historické maximum 7,3081 TRY/USD. Výrazne si voči líre polepšilo aj euro, ktorého kurz sa dostal na nové maximum 8,6697 TRY/EUR. Turecká centrálna banka popoludní oznámila, že bude intervenovať proti výraznému kolísaniu kurzu domácej meny, jej vyhlásenie však líru nedokázalo podporiť.

Koronakríza tvrdo zasiahla tureckú ekonomiku. „V týchto ťažkých časoch pre celú svetovú ekonomiku rastie tlak na meny rozvíjajúcich sa krajín, ako je turecká líra,“ uviedol šéf Nemecko-tureckej priemyselnej a obchodnej komory Thilo Pahl. Dodal, že negatívny vplyv na kurz líry má prepad príjmov z turizmu, negatívne reálne úrokové sadzby a pokles devízových rezerv tureckej centrálnej banky. Navyše finančné trhy neveria, že sa turecká ekonomika rýchlo zotaví z aktuálnej krízy. (tasr)

Zdieľať

Oplatí sa ešte investovať do zlata alebo striebra? Ako rýchlo sa k takej investícii dostanem?

Zlato má za sebou pomerne solídny rast o 25 % od vypuknutia pandémie a darilo sa mu prakticky celý posledný rok, vraví Dominik Hapl z Acrossu. „Ak chce niekto využiť zlato na krátkodobú špekuláciu a zviezť sa na jeho raste, tento vlak je už pravdepodobne preč,“ hovorí v ankete, či sa ešte oplatí investovať do zlata.

Zdieľať

V roku 2023 by štát mohol začať stavať tunel Soroška, ktorý je súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R2. Tento termín uviedol na stretnutí s miestnymi predstaviteľmi v Jablonove nad Turňou minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

„Projekt Soroška bude pokračovať, takisto ako celý úsek R2. Len ho musíme lepšie pripraviť, aby nás to nedobehlo, aby nevzniklo druhé Višňové. Tak, ako bolo verejné obstarávanie pripravené, tá stavba by nikdy stavebné povolenie nezískala. Radšej sa vraciame z kratšej cesty, ideme projekt dopracovať a príprava stavby naďalej pokračuje,“ zdôraznil minister.

Soroška je podľa jeho slov stále v zozname priorít ministerstva, hoci nie na popredných miestach. Za kľúčové pre dodržanie termínu začiatku budovania tunela však považuje aj finančné krytie stavby.

Práve zrušením pôvodného verejného obstarávania na Sorošku sa podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Tlapu podarilo urýchliť možný začiatok výstavby tunela. „Tá súťaž by sa nikdy nedokončila,“ podotkol s tým, že sa do nej prihlásilo viac ako desať spoločností. „Nevznikli im však žiadne náklady, nemajú si teda čo nárokovať,“ dodal.

Za minulej vlády, počas éry ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) už vypísali súťaž na stavbu úseku R2, Rožňava – Jablonov nad Turňou (14,1 kilometra), ktorého súčasťou mal byť aj tunel Soroška (4,3 kilometra).

Tím súčasného ministra Doležala (Sme rodina) v júli súťaž zrušil pre chýbajúce stavebné povolenie. V tendri tiež prišlo 1052 žiadostí o vysvetlenie súťažných podkladov. Útvar Hodnoty za peniaze zasa skonštatoval, že projekt nie je spoločensky návratný. Problematické by bolo aj jeho financovanie z eurofondov.   (tasr, n)

Zdieľať

V trenčianskej fabrike Leoni zistili koronavírus vďaka tomu, že pracovník, ktorý bol s nakazenou osobou, sa prihlásil sám. „Bezodkladne telefonicky nahlásil možný kontakt s nakazenou osobou a svedomito okamžite zostal v domácej karanténe,“ píše firma, ktorá má v karanténe momentálne 200 ľudí.

Spoločnosť následne zrušila celú pracovnú zmenu a preventívne zabezpečila testovanie zamestnanca a ostatných osôb, ktoré s ním prišli do priameho kontaktu.

„Doteraz sme testovali okolo 180 osôb a čakáme na výsledky. Momentálne je časť výroby odstavená. V domácej karanténe sa nachádza približne 200 zamestnancov. Osoby, ktorých test na COVID-19 bol pozitívny, neprejavujú žiadne príznaky,“ píše firma v stanovisku.

Televízia Markíza informovala, že v trenčianskom odštepnom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí. Testy na koronavírus si dala robiť samotná firma, v ktorej pracuje viac než 1000 zamestnancov.

Trenčiansky výrobca opakuje, že od začiatku koronakrízy zaviedol vo firme množstvo hygienických a bezpečnostných prvkov na ochranu pred vírusom.

Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva upraví liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky. Pravidlá doplatkov chce nastaviť tak, aby mal pacient pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom.

Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že po novom majú odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku. O úpravách diskutuje MZ SR aj s pacientskymi organizáciami.

„Prax ukázala, že pacienti nemali pri všetkých diagnózach dostupný liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. V liekovej politike preto pokračujeme vo veľkom upratovaní a až 400 liekov bude preradených do nových referenčných skupín tak, aby mal pacient zabezpečenú liečbu bez ohľadu na silu lieku, ktorú mu predpísal jeho lekár,“ uviedla štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková.

Doplnila, že zmena zabezpečí dostupnosť liečby pre pacientov s rovnakou diagnózou bez ohľadu na ich individuálne potreby dávkovania.

Ako príklad rezort uviedol liek na druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek. Na trhu existuje v troch rôznych baleniach, pričom iba najsilnejší bol plne hradený.

„Počúvame tých, pre ktorých zmeny robíme, preto avizované kroky konzultujeme aj s pacientmi v zastúpení Asociácie na ochranu práv pacienta. Ich pripomienkam dôsledne načúvame a vyhodnocujeme ich,“ komentovala štátna tajomníčka.

Ministerstvo od zmeny v referenčných skupinách očakáva pozitívny dosah aj na revízie úhrad v oblasti liekovej politiky.

„Revíziami sa tak nastavia pravidlá na rozumné a efektívne narábanie so zdrojmi verejného zdravotného poistenia, po uprataní v referenčných skupinách následne eliminujeme riziko vysokých doplatkov, pretože pacient bude mať k dispozícii liek s nižším či sociálne únosným doplatkom, no s rovnakou účinnou látkou a silou, ktorú potrebuje,“ uviedol šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

MZ SR doplnilo, že na Slovensku je od začiatku júla kategorizovaných 4291 liekov. Tie sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene.

Rezort doplnil, že v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.

„Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku,“ dodala za MZ SR Eliášová. (tasr)

Zdieľať

OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak do konca roka príde druhá vlna pandémie s opätovnými reštrikciami. Koronakríza podľa organizácie dlhodobo ovplyvní dopyt a spôsobí štrukturálne ekonomické zmeny.

Reálny príjem na obyvateľa Slovenska podľa OECD padne na úroveň z roku 2015, miera nezamestnanosti stúpne na takmer 10 % a o prácu môže prísť 100-tisíc ľudí, pričom kríza najviac zasiahne najzraniteľnejších.

Medzi vysokorizikové skupiny na trhu práce zaraďuje neštandardných zamestnancov, najmä živnostníkov a sezónnych pracovníkov, marginalizovanú rómsku komunitu a mladých ľudí.

Podľa OECD si zraniteľné skupiny vyžadujú osobitnú pozornosť. Odporúča preto cielené politiky aktivácie na trhu práce spoločne so silnou záchrannou sociálnou sieťou. (tasr)

Zdieľať

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie. O dávky minulý týždeň požiadalo takmer 1,19 mil. ľudí, menej než očakávali analytici. Záujem o podporu naďalej zostáva nadštandardne vysoký.

Oproti predchádzajúcemu týždňu počet nových žiadostí o dávky klesol o takmer štvrť milióna. Od marcového vypuknutia pandémie koronavírusu zostáva už 20. týždeň za sebou nad 1 miliónom, predtým bežne ani zďaleka nedosahoval túto hranicu.

Pozitívnym signálom pre trh práce je pokles počtu ľudí, ktorí poberajú podporu najmenej dva týždne. V týždni do 25. júla sa znížil o vyše 844-tisíc osôb na 16,1 milióna.

Časť ekonómov očakáva v nasledujúcich týždňoch pokles záujmu o dávky vzhľadom na nedávno skončený program, v rámci ktorého štát vyplácal ľuďom bez práce dodatočných 600 dolárov týždenne.

Podľa firiem benefit podporoval ľudí, aby zostali na nútenej dovolenke a nemotivoval nezamestnaných k návratu do práce.

Vplyv na akcie

Správa o poklese počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti negatívne ovplyvnila akciový trh. Lepší vývoj znamená, že klesá nutnosť poskytnúť ekonomike ďalšiu masívnu podporu.

Ceny akcií sa podľa analytikov zotavili z marcových prepadov okrem iného preto, že hospodárstvo dostáva obrovské finančné injekcie. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Ministerstvá rokujú o odmenách pre ľudí pracujúcich v prvej línii počas pandémie. Aktuálne rezorty zdravotníctva, sociálnych vecí a financií nastavujú konkrétne návrhy odmien aj spôsob ich vyplatenia.

„Návrh mimoriadneho finančného ocenenia k mzde týchto zamestnancov je v procese prípravy, aktuálne sa zaoberáme nastavením podmienok vyplácania mimoriadnej odmeny,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Veronika Husárová.

O podrobnostiach je podľa Ministerstva financií SR ešte predčasné hovoriť. Ministri zdravotníctva aj práce sa poďakovali všetkým, ktorí pracovali počas koronakrízy v prvej línii. (tasr)

Zdieľať

Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh, ktorý reaguje oneskorene, myslí si analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bude rast cien bývania pravdepodobne pokračovať, ale dynamika rastu bude výrazne nižšia.

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať