Denník N

Šéf Edenredu: Nerozumiem, prečo štát za tie roky neotvoril diskusiu o tom, ako fungujú gastrolístky

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Otázka dnes nestojí tak, či Edenred zo Slovenska odíde alebo neodíde, otázka je, čo je najlepšie riešenie pre ľudí, pre zamestnávateľov, pre reštaurácie a pre štát. Takto komentuje návrh vlády na zdobrovoľnenie gastrolístkov Cyrille Favel, konateľ spoločnosti, ktorá je ich najväčším emitentom.

Vláda by sa mala návrhom, ktorý je súčasťou podnikateľského kilečka, zaoberať v októbri.

V rozhovore sa dočítate:

  • že systém je dobrovoľný už teraz a štát vydavateľom gastrolístkov negarantuje tržby;
  • že výška provízie vydavateľov gastrolístkov, ktorú celkovo vyberú od zamestnávateľov, reštaurácií a obchodov, sa pohybuje v rozmedzí 4 až 5 %;
  • že v prípade rozhodnutia protimonopolného úradu spoločnosť Edenred Slovensko hovorí, že neporušila zákon.

Gastrolístkové firmy už roky kritizujú ekonomickí analytici i politici za vysoko nadpriemerné zisky najmä preto, že tržby im zabezpečuje zákonom garantovaný 3-percentný poplatok, ktorý platia zamestnávatelia. Chápete túto kritiku? Rozumiete tomu, prečo je Slovensko krajinou, kde sa systém tohto biznisu kritizuje?

Všetci by sme chceli mať veci čo najlacnejšie alebo optimálne zadarmo. Každá služba alebo tovar však má svoju hodnotu. Podnikatelia z niektorých iných odvetví by vám asi povedali, že za 3-percentný poplatok, z ktorého musia zaplatiť zamestnancov a náklady, by ani nepodnikali. Navyše poplatok nie je garantovaný, v súčasnosti má väčšina zamestnávateľov poplatky spojené so zabezpečením stravovacích poukážok nižšie ako spomínané 3 %.

Zákon obmedzuje výšku poplatku a zakazuje, aby bol vyšší ako určená maximálna hodnota. Je málo odvetví, kde zákon takto striktne reguluje trhové prostredie. V iných štátom regulovaných odvetviach máte napríklad zo zákona návratnosť 8 % investovaného kapitálu, k tomu ešte pripočítajte prevádzkové náklady takej firmy. Prax ukázala, že voľná hospodárska súťaž priniesla také poplatky, ktoré sú pre zamestnávateľov atraktívne.

Tomu, že sa ozýva kritika, rozumiem, ak je konštruktívna, posúva nás dopredu. Pretože tak, ako sa menia naši používatelia, musia sa s nimi meniť aj stravné lístky. Inak by stravné, ktoré patrí medzi jeden zo svetovo najrozšírenejších zamestnaneckých benefitov, neprežilo.

Hovoríme o kritike, ale nehovorí sa o tom, že ľudia stravné lístky vnímajú pozitívne. Podľa prieskumu malo vo februári pozitívny vzťah k stravným lístkom až 83 % ľudí. To znamená, že náš produkt, či už papierový, alebo digitálny, vnímajú používatelia zo svojho pohľadu ako prínosný. Ľudia vďaka nim chodia častejšie na obed do reštaurácie. Ale aj ľuďom, ktorí si za ne kupujú základné potraviny a varia si sami, neodškriepiteľne pomáhajú zvýšiť kúpnu silu a dopriať si kvalitnejšiu stravu. Preto tento zamestnanecký benefit funguje vo viac ako 48 krajinách sveta.

Druhou podstatnou vecou je, že systém je dobrovoľný už teraz. Štát nám negarantuje tržby. Každý zamestnávateľ sa sám rozhoduje, ktorú z viacerých foriem stravovania pre zamestnancov využije – či si zriadi kantínu, dohodne sa lokálne sám s reštauračnými prevádzkami alebo poskytne zamestnancom stravenky. To sa aj deje. Na Slovensku využíva stravné poukážky približne len polovica zamestnancov.

Chcete s politikmi o tomto návrhu ešte diskutovať?

Čomu nerozumiem, je, prečo za tie roky na Slovensku štát neotvoril odbornú diskusiu o tom, ako fungovanie príspevku zlepšiť z pohľadu zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj štátu. Počujeme len to, že treba znížiť byrokraciu podnikateľov a poplatky. To vo všeobecnosti môžeme len podporiť. Návrh zaviesť finančný príspevok im však podnikanie skomplikuje tým, že každý zamestnanec si bude môcť vybrať medzi hotovosťou, stravnými lístkami, gastrokartou. Reálne sa ako podnikateľ musíte pripraviť na tri formy stravného vo firme.

To znamená niekoľkonásobne viac administratívy, čiže vyššie náklady. Namiesto jednej formy, na ktorú máte nastavené účtovníctvo, softvér a procesy personálneho oddelenia, budete musieť mať tri formy. Ak si vo vašej firme vyberie niekto hotovosť, niekto kartu a niekto stravný lístok, budete musieť každému vyhovieť. Ako manažér stredne veľkej firmy vám hovorím, že to je presný opak a nie zjednodušenie života nášho účtovného a personálneho oddelenia. A čo potom malý podnikateľ, ktorý si tieto veci rieši sám, respektíve mu to rieši jeden zamestnanec?

Zjavne teda stravné lístky neboli také administratívne náročné, ak majú po novom zvládnuť firmy namiesto jednej až tri formy príspevku v účtovníctve. Takto vieme rozanalyzovať viaceré výhrady voči stravovacím poukážkam. Respektíve by takúto analýzu mal mať štát alebo kritici, zatiaľ sme však žiadnu za tie roky nevideli. Veríme, že zmenu prinesie expertná skupina, ktorú k tejto téme avizuje ministerstvo práce, gestor novely Zákonníka práce. My sme pripravení znovu priniesť čísla, skúsenosti nielen zo Slovenska a baviť sa o tom, čo je najlepšie pre zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácie, ale aj štát. Veríme, že je ešte dosť času baviť sa o podstate systému, o tom, čo si odeň sľubuje štát.

Koľko zamestnancov u nás využíva stravné lístky?

Odhadom môže – či už digitálne, alebo papierové – využívať približne milión zamestnancov. Hovorím odhadom, keďže presné číslo nikto nesleduje. Členovia našej Asociácie moderných benefitov AMOBE, kde je okrem Edenredu aj Up Slovensko a Doxx-Stravné lístky, zabezpečujú príspevok na stravovanie, ale aj iné zamestnanecké benefity pre 720-tisíc zamestnancov. K máju tohto roka to bolo už viac ako 316-tisíc zamestnancov, ktorí používajú či už kartu, alebo aplikáciu. Čiže pomaly sa na celom trhu blížime k stavu, keď polovica používateľov bude na digitálnych nosičoch. Je škoda, že na Slovensku diskutujeme o zavádzaní hotovosti, hoci v dnešnej dobe by sa malo diskutovať o plnej digitalizácii.

Namiesto využitia moderných foriem, ktoré výrazne zlepšia komfort zamestnancov a zároveň odstránia byrokraciu pre podnikateľov a reštaurácie, sa vraciame do 90. rokov, do doby kešu. Digitálne nosiče sú pritom budúcnosť aj pri stravných lístkoch, keďže otvárajú možnosť nových služieb.

Jeden príklad z koronakrízy: Len nedávno sme ako Edenred ukončili projekt, kde sme práve cez aplikácie vyzvali našich používateľov, aby pomohli reštauráciám a išli aspoň 5-krát na obed, na ktorom minú 5 eur. Každý, kto tak spravil, dostal od nás ako poďakovanie obed zadarmo, teda pripísali sme mu 5-eurový kredit. Do projektu sa zapojilo 65-tisíc našich používateľov. Práve vďaka digitálnym stravným lístkom sme teda vedeli rýchlo, flexibilne zareagovať na krízu a problémy, v ktorých sú naše partnerské reštaurácie.

Poplatok sa platí aj pri spätnom výkupe gastrolístkov, kde už zákon maximálnu výšku provízie neurčuje. Okrem provízie však emitent zamestnávateľovi môže naúčtovať aj poplatok za doručenie, za zadanie objednávky… Takže aké sú priemerné provízie emitentov gastrolístkov?

Čo sa týka našich celkových provízií, ich výška sa pohybuje v rozmedzí 4 až 5 %,  to je spoločné číslo za všetky poplatky spolu aj od zamestnávateľa, aj od reštaurácie alebo obchodu s potravinami. Konkrétne hovorím za členov AMOBE, teda Edenred, Up Slovensko a Doxx-Stravné lístky, ale predpokladám, že podobné to bude na celom trhu. Podľa dát spoločnosti ACNielsen Praha emitovali členovia AMOBE za minulý rok stravovacie poukážky, či už elektronické, alebo papierové, v hodnote viac ako 720 miliónov eur. Celkové tržby členov AMOBE sa pohybujú okolo 35 miliónov eur.

Takže to je niečo medzi 4 až 5 %, pričom sú v tom aj iné poukážky, nielen stravné. Tie vysoké provízie, ktoré, bohužiaľ, používajú politici, analytici či médiá, sú výrazne nadhodnotené. Stále platí, že sa nám stačí ozvať a radi poskytneme všetky dáta, ktoré môžeme.

Štúdia EY z roku 2018 uvádza, že takmer vo všetkých porovnávaných krajinách je systém stravného dobrovoľný a stravné býva daňovo a odvodovo zvýhodňované. U nás je to biznis, ktorý do veľkej miery garantuje štát. Je to tak?

Stravovacie poukážky prišli na Slovensko po páde komunizmu zo západnej Európy, aby uľahčili život podnikateľom, pre ktorých je to lacnejší a jednoduchší spôsob zabezpečenia stravovania ako ich vlastná kantína. V súčasnosti fungujú v 48 krajinách sveta.

To, ako si štát nastaví podporu nielen príspevku na stravovanie, ale aj iných benefitných systémov či sociálnych nástrojov, sa od krajiny ku krajine líši. Na Slovensku štát nariadil, aby mali zamestnanci od svojho zamestnávateľa nárok na jedno teplé jedlo denne a stravné lístky sú len jednou z možností, ako im tento nárok zabezpečiť. Zamestnávateľ však nie je na túto možnosť viazaný.

Ako som už uviedol, v zásade má viac ako polovica zamestnancov zabezpečené stravovanie iným spôsobom. Takže forma zabezpečenia stravovania je dobrovoľná už teraz, len o nej rozhoduje zamestnávateľ. Súčasne štát žiada, aby poskytovanie tohto benefitu bolo určené na konkrétny účel a bolo adresné. To zabezpečujú práve stravné lístky a karty.

Daňové a odvodové zvýhodnenie stravovacích poukážok je prakticky vo všetkých krajinách, kde príspevok majú. Nespomínam si však na žiadnu krajinu, kde by takéto daňové zvýhodnenie nebolo podmienené sledovaním účelu využitia.

Cestou je plná digitalizácia, ktorá by odstránila aj tie nedostatky, na ktoré kritici poukazovali pri papierových stravovacích poukážkach. Vo svete sú stravné lístky často využívaný zamestnanecký benefit, ktorého význam rastie aj v rámci diskusie o work-life balance či o vyváženejšom stravovaní ako o jednom z pilierov boja s civilizačnými ochoreniami. A tento rozmer diskusie úplne chýba.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako funguje váš biznis vo Francúzsku alebo v iných štátoch v Európe? Aj tam štát garantuje vydavateľom gastrolístkov výšku poplatkov?

Ani na Slovensku štát negarantuje výšku poplatkov. Reálne sú výsledkom dohody s klientmi, štát len stanovil strop. Ale obchodný model je podobný vo všetkých krajinách, samozrejme, každá krajina má svoje špecifiká, tak ako napriek čiastočnej harmonizácii daní nie sú dane v EÚ rovnaké.

Hlavný rozdiel však vnímam v tom, že zahraničné vlády využívajú benefitné systémy najmä teraz, v čase koronavírusovej krízy, ako vhodné nástroje na poskytovanie pomoci svojim obyvateľom. Napríklad v susednom Rakúsku zdvojnásobili denný limit, ktorý je daňovo a odvodovo oslobodený, zo 4,4 eura až na 8,8. Zdvojnásobili ho aj vo Francúzsku z 19 na 38 eur, ale s obmedzením útraty v reštauráciách. Cieľom je jednak zvýšiť kúpnu silu obyvateľstva, ale zároveň aj podporiť reštaurácie, ktorým mimo iného znížili v Rakúsku aj DPH na potraviny a nápoje. Pomôcť sa rozhodlo aj mesto Viedeň, ktoré v reakcii na problémy spôsobené koronavírusom dalo rodinám poukážky: 25-eurové (jednočlenným) a 50-eurové (viacčlenným), ktoré sú použiteľné iba vo viedenských reštauráciách.

Vo Veľkej Británii zase už pred niekoľkými mesiacmi rozšírili systém stravného aj na viac ako milión žiakov z nízkopríjmových rodín. Vďaka elektronickej karte tak majú možnosť pravidelnej stravy aj v krízovom období. Stravné lístky využívajú zase v Taliansku, ktoré takto podporuje obyvateľov v 116 mestách najviac postihnutých koronakrízou.

Naopak, na Slovensku sa výška stravného zmrazila do konca roka 2021.

Koľko zamestnancov využíva dnes elektronické gastrokarty? Sú názory, že východiskom by mohla byť práve elektronizácia gastrolístkov.

V rokoch 2016 – 2019 členovia AMOBE zvýšili využívanie digitálnych foriem stravných lístkov o 735 %. K máju tohto roka už viac ako 316-tisíc zamestnancov používalo kartu alebo aplikáciu. Čiže pomaly sa na celom trhu blížime k stavu, keď polovica používateľov bude na digitálnych nosičoch. Nejde však iba o elektronické gastrokarty, sú tu aj aplikácie v mobiloch. Svoje stravné lístky už môžete nosiť aj v telefóne.

Elektronické gastrokarty výhody síce majú, ale podstatu problému – vysoké provízie – neriešia.

Opäť hovoríme o vysokých províziách. Naozaj je poplatok pod 5 %, a to už po zrátaní poplatku zamestnávateľa aj reštaurácie, vysoký? Presadzujeme, aby sme moderné technológie využili na inovácie a nové postupy, ako zlepšiť a zjednodušiť celý systém pre všetky zúčastnené strany. Aj v oblasti poplatkov je to tak, že vďaka konkurenčnému boju sú v ére digitalizácie nižšie ako pri papierových poukážkach. Práve naopak, trhová aktivita pomáha štátu napríklad aj v oblasti potierania šedej ekonomiky.

Reštauráciám sa tento systém nepáči, lebo nebudú môcť nakupovať za gastrolístky suroviny do prevádzok.

To, že reštaurácie by v prípade plnej digitalizácie nemohli za gastrolístky nakupovať suroviny, je pravda. Otázka je, či má toto tolerované porušovanie zákona prednosť pred digitalizáciou. Pretože stravné lístky nie sú určené pre reštaurácie na ich nákupy, ale pre zamestnancov, aby si za ne v reštaurácii kúpili obed.

Naopak, je mnoho reštaurácií, ktoré zavedenie digitalizácie vítajú, pretože im zjednodušuje život. A to nielen pri stravovacích poukážkach, ale aj pri klasických platbách platobnými kartami. Nedávno som čítal článok, z ktorého vyplynulo, že by reštauráciám pomohlo zníženie DPH či zníženie nájmov. Toto má na ich podnikanie reálny vplyv.

Zaujala ma v tom článku ešte jedna informácia, pán Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska hovoril, že viac ako polovica slovenskej gastronómie funguje na predaji obedového menu. Je teda logické, že sa obávajú poklesu tržieb, ak sa systém zmení. Digitalizácia vďaka evidencii tržieb pomôže štátu zlepšiť výber DPH, ale aj dane z príjmov právnických osôb. Je preto logické, že časť reštaurácií sa na to pozerá s nevôľou.

Belgicko, ktoré zamietlo stravné v hotovosti, išlo cestou plnej digitalizácie aj preto, že pomohla štátu zlepšiť výber daní. Riešili aj ďalšie náklady a prínosy hotovosti, papierových poukážok a digitálnych stravovacích poukážok. Hotovosť, na základe detailnej analýzy štátnej Agentúry pre znižovanie administratívy, zamietli ako horšie riešenie. Od roku 2016 sú v Belgicku len digitálne stravovacie poukážky. Prečo? Je Belgicko spiatočnícke alebo nezáleží tamojšej vláde na podnikateľoch, reštauráciách či zamestnancoch? Belgicko poznám dobre a verte, že je to presne naopak.

V pripomienkovom konaní je novela Zákonníka práce, ktorá má zdobrovoľniť používanie gastrolístkov. Zamestnanec si vyberie, či chce gastrolístky alebo príspevok na stravu v hotovosti na výplatnej páske. Aj česká vláda vážne uvažuje nad tým, že by v prvej fáze umožnila zamestnávateľom namiesto gastrolístkov poskytovať zamestnancom peňažné príspevky. V druhej fáze by mohli byť stravné lístky u nich úplne zrušené. Čo si o týchto návrhoch myslíte?

Situácia v Česku a na Slovensku je trochu odlišná. Tam je hlavným dôvodom na zavedenie hotovostného príspevku rozširovanie počtu zamestnancov, ktorí budú mať k príspevku prístup. V Česku je totiž poskytovanie stravného úplne dobrovoľné, preto veľké množstvo zamestnancov k tomuto benefitu žiadny prístup nemá.

Čo sa týka situácie na Slovensku, obávam sa, že zavedenie hotovosti je len prvý krok k diskusii o zrušení príspevku na stravovanie. Alebo ste si istá, že o pár rokov nepríde nejaký politik s argumentom, že za posledné roky prestali ľudia príspevok vo forme hotovosti používať na stravu, prečo ho teda nezrušíme?

Pozrite sa, ľudia nosia stravné do potravín v Poľsku, Čechách či Maďarsku alebo si ušetrené stravné berú Slováci so sebou na dovolenku do Chorvátska. Plní takýto príspevok ešte účel? Nie. Zrušme ho? Zrušme.

Keďže značná časť ľudí, a nielen na Slovensku, nerozumie výplatnej páske, postupne samotný príspevok vo výplate zanikne. Reálnou hrozbou je aj to, že zamestnávateľ namiesto zvýšenia mzdy bude argumentovať tým, že posiela zamestnancom na účet namiesto 600 eur až 686 eur. Aj v prieskume 2muse sa až 73 % respondentov, ktorí neočakávajú zvyšovanie miezd, vyjadrilo, že sa obáva, že práve stravné v hotovosti bude jeden z argumentov ich zamestnávateľa pre nezvyšovanie ich výplaty.

Rovnako pocítia zmenu aj tí zamestnanci, ktorým siahne na príspevok v mzde exekútor, čo je reálne len jedno z praktických rizík hotovostného príspevku pre ľudí. Týkať sa to môže desiatok tisíc ľudí, ktorí sa aj teraz v dôsledku koronakrízy dostanú do situácie, keď nebudú stíhať splácať úvery, pôžičky.

A je tu ešte jeden dôležitý moment. Ako bude zákon pristupovať k zamestnancom, ktorí sa teraz povinne stravujú v kantíne zamestnávateľa? Buď im dáte na výber rovnako ako všetkým ostatným zamestnancom, ale potom budú mať veľké problémy v závodných jedálňach a celom odvetví závodného stravovania, alebo im túto možnosť odopriete a budete ich diskriminovať.

Akú argumentáciu v prospech zachovania súčasného systému stravných lístkov na Slovensku použijete?

Verím, že je čas inšpirovať sa inými krajinami a posunúť sa čisto do digitálnych riešení. Tak ako v Belgicku aj na Slovensku sme technologicky pripravení na to, aby štát povedal, že papierové gastrolístky končia o pol roka, o rok alebo po dohode aj so zástupcami reštaurácií, zamestnávateľov. Veríme, že sa v rámci pracovnej skupiny na ministerstve práce o tejto možnosti konečne začne rokovať.

Už dnes máme dostatočne vybudovanú akceptačnú sieť, teda sieť reštaurácií a obchodov, kde môžu používatelia svoje digitálne stravovacie poukážky využiť. Vďaka dátam vieme tieto veci analyzovať. Ukázalo sa, že využitie papierových poukážok sa na 95 % prekrývalo s miestami, ktoré akceptujú aj digitálne stravovacie poukážky.

Gastrokarty alebo aplikácie prinášajú navyše používateľom nové možnosti. Viete napríklad zaplatiť presnú čiastku za obed a neprichádzate o výdavok. Rovnako si viete kedykoľvek skontrolovať stav hodnoty stravného, naplánovať si ho, aby vám vyšlo do konca mesiaca. V prípade digitálnych stravovacích poukážok vám nehrozí ich strata či znehodnotenie. Zároveň môžete mať na tej istej karte či v aplikácii všetky benefity od svojho zamestnávateľa.

Pre firmy je výhoda digitalizácie jasná. Zníženie administratívy spojenej so splnením tejto povinnosti vyplývajúcej zo Zákonníka práce. Dovolím si tvrdiť, že vyplatenie stravného v hotovosti bude výrazne viac časovo a administratívne komplikované. Keďže už politici avizovali, že by sa malo stravné posielať zvlášť a nie vo výplate, predstavte si, čo to bude vo firme so 40 zamestnancami.

Namiesto jednej platby za stravovacie poukážky za 40 zamestnancov, ktoré sa im pripíšu na kartu, bude vaša mzdárka robiť štyridsať prevodov. Ak ste firma so 100 zamestnancami, môžete si pomaly zamestnať ďalšieho človeka. Dnes navyše umožňujú digitálne stravovacie karty integrovať aj dochádzkové systémy, jednoducho si personalizovať tento nosič podľa potrieb firmy, zamestnancov.

Čo budú mať z digitalizácie reštaurácie?

Aj reštauráciám digitalizácia zníži náklady a zvýši komfort zákazníkov. Jednak zrýchli v čase obeda platenie, čo hotovosť nedokáže, zároveň v čase hroziacich pandémii zvyšuje cez bezkontaktnosť aj hygienu a tým bezpečnosť personálu a hostí. Významný benefit pre reštaurácie bude aj zrýchlenie úhrady stravovacích poukážok, keďže ich nebudú musieť na uhradenie odovzdávať do našich pobočiek.

V neposlednom rade digitálne stravovacie poukážky garantujú, že peniaze určené na stravovanie neodídu do Poľska alebo si časť z nich zákazník reštaurácie nezoberie so sebou na dovolenku do Chorvátska. Stravovacie poukážky prinášajú reštauráciám ročne až 400 miliónov eur. Podľa analýz by retail a reštaurácie mohli po zavedení hotovosti prísť až o 420 miliónov eur ročne, z toho niečo okolo 200 miliónov eur by stratili práve reštaurácie.

Ekonomické benefity prinášajú aj pre štát, ktorý cez dane a odvody podporuje príspevok na stravovanie desiatkami miliónov eur. Sú to tisícky pracovných miest, ktoré by zanikli, a štát by tak namiesto daní a odvodov od zamestnancov sám platil dávky v nezamestnanosti. Zároveň je to zhoršenie výberu daní, ak do ekonomiky naleje akúkoľvek časť z 800 miliónov eur stravného v hotovosti.

Digitalizácia otvára úplne nové služby stravníkom, ale aj reštauráciám a ich zamestnávateľom. Už som spomínal cielenú kampaň na pomoc reštauráciám, zároveň si predstavte, že ako reštaurácia viete priamo oslovovať zákazníka, ktorý k vám chodí a míňa stravné. Konkrétneho hosťa, o ktorom viete, či k vám chodí raz alebo trikrát do týždňa. Z toho viete usúdiť, kto je naozaj štamgast. Na ktorého zákazníka sa máte zamerať v rámci reklamy, ktorú mu prípadne potom dokážete aj cielene posielať cez aplikáciu. Prináša to aj nové možnosti pre zamestnancov, ktorí budú do svojej aplikácie dostávať na mieru šitú ponuku od reštaurácií v okolí svojej práce, napríklad aj na základe toho, do ktorej chodia častejšie alebo v nej viac minú.

Foto N – Vladimír Šimíček

V neprospech gastrolístkov hovorí zase to, že zamestnávatelia platia poplatky za ich nákup, reštaurácie platia poplatky za ich spätný výkup a všetci sa tak skladajú na biznis niekoľkých firiem. Vidíme vyššie náklady na stravovacie poukážky v porovnaní s peniazmi a tiež to, že súčasný systém je náchylný na kartelové dohody a neobmedzené poplatky. Ako hodnotíte systém, v ktorom fungujete?

Modernizácia a digitalizácia trh zdynamizovala a priniesla ďalších konkurentov. Poznáte výsledky spoločností pôsobiacich na trhu a vidíte, že posledné roky ziskovosť celého sektora klesá. Zamestnávateľom uľahčujeme podnikanie tým, že im zjednodušujeme splnenie si zákonnej povinnosti zabezpečiť stravovanie. Zároveň stravovacia poukážka, či už papierová, alebo elektronická, keďže je použiteľná len na stravu, zabezpečuje, že bude splnený účel príspevku. Reštauráciám prinášame zákazníkov a tržby vo výške viac ako 400 miliónov eur ročne. Ak by pre nich nemali stravovacie poukážky význam, tak by s nami nepodpísali zmluvu, pretože by nás nepotrebovali.

Hotovosť je veľkým rizikom pre reštaurácie a štát. Tisícky kuchárov, čašníkov a pomocných síl bude platiť namiesto skrachovanej reštaurácie úrad práce. Každý ekonóm vám povie, že nie je jedno, či vám príde euro do reštaurácie, kde je vyššia pridaná hodnota a zamestnáva ľudí, alebo si za to euro kúpite tričko z Číny alebo napríklad už len základnú potravinu bez tej pridanej hodnoty – služby v reštaurácii. Zatiaľ nikto neukázal cost-benefit analýzu riešiacu otázku nákladov a prínosov hotovosti oproti digitálnym nosičom či papierovým stravovacím poukážkam.

V roku 2016 dal protimonopolný úrad (PMÚ) emitentom stravných lístkov za kartelovú dohodu pokutu 3 milióny eur. Zároveň odporúčal, aby vláda zrušila súčasný systém stravných lístkov. Hlavným dôvodom bolo, že hospodárska súťaž na trhu so stravnými lístkami úplne zlyhala a tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely. Dnes kartel spoločností už nie je možný?

V prípade rozhodnutia PMÚ môžem hovoriť len za Edenred Slovensko. Nikdy sme neporušili zákon. Nikdy sme sa s konkurentmi nebavili o tendroch, výške poplatkov, také dôkazy ani v spise nie sú. Aj preto sme sa odvolali na súde, sme totiž súčasťou globálnej firmy, ktorá je kótovaná na burze. Veríme, že súd detailne posúdi to, čo PMÚ považuje za dôkazy kartelu. Detailnejšie sa k tomu bohužiaľ nemôžem vyjadriť, keďže je to aktívny súdny prípad.

Ale jednu vec predsa len. Viete, čo bolo jedným z dôkazov pre rozhodnutie PMÚ o karteli? Ako asociácia sme napísali oficiálne listy na ministerstvá financií a práce, že by sme sa chceli baviť o zmenách v systéme stravného. Napríklad o zavedení denného limitu, čo je napríklad bežná vec vo Francúzsku. Podľa PMÚ sme sa nemali baviť ani o tom a bol to jeden z dôkazov potvrdzujúcich kartelové správanie.

Zisková marža troch najväčších obchodných spoločností emitujúcich gastrolístky za rok 2018 je vysoká (DOXX – Stravné lístky 28,86 %, Edenred Slovakia 11,65 %, Up Slovensko 35,27 %.). Čo môže urobiť zdobrovoľnenie gastrolístkov s vaším biznisom?

V prvom rade takáto prezentácia ziskovosti sektora je zavádzajúca, pričom chápem, prečo ju radi používajú niektorí kritici. Dobre vedia, že tie čísla nahrávajú roky budovanému imidžu „brutálne ziskového sektora“. Čo už neuvádzajú, je fakt, že percentuálne vysoké zisky sú iba dôsledkom slovenských účtovných štandardov. Porovnávať ziskovosť firiem, ktoré účtujú v inom režime ako ostatné, nie je úplne korektné a dovolím si tvrdiť, že aj účelové.

Skutočný zisk dosahuje približne 1 % z hodnoty realizovanej služby. Ak by ste si totiž vzali zisk, ktorý mali všetci členovia AMOBE dokopy, je to niečo okolo 8 miliónov eur z objemu emitovaného stravného presahujúceho 720 miliónov eur. Tie kritikmi využívané „nehorázne“ zisky vyplývajú z toho, že tých viac ako 720 miliónov eur stravného, čo je náš produkt, služba, sa nám nezarátava do tržieb. Celé tržby tvorí iba provízia, nie cena stravovacej poukážky, ktorú dostaneme zaplatenú. Je to, ako keby predajca potravín nemal v tržbách nakúpené potraviny, ktoré mu vy aj zaplatíte, ale iba to, čo si prihodil na pokrytie svojich nákladov a zisku na tovar. Akú by podľa vás mal ziskovosť? Určite v desiatkach percent.

Ale opäť sa stačí pozrieť do reality. Ak by zisky v našom odvetví boli skutočne nadštandardné, prečo je na trhu len päť spoločností? Na založenie spoločnosti, ako je aj naša, nepotrebujete žiadne špeciálne povolenie. Zajtra si môžete založiť firmu a začať vydávať stravovacie poukážky. Dôvod, prečo sa do tohto odvetvia nehrnú noví hráči, je, že ziskovosť je reálne na úrovni okolo jedného percenta. Navyše vybudovať sieť akceptačných miest, získať klientov, investovať do IT riešení a digitalizácie stravovacích poukážok stojí nemalé peniaze.

Ak budú gastrolístky dobrovoľné, odíde vaša firma zo Slovenska?

Musím len pre poriadok pripomenúť, že gastrolístky sú dobrovoľné už teraz. To, o čom teraz uvažujú niektorí politici, je, že štát zrejme prvýkrát rezignuje na kontrolu využitia daňového zvýhodnenia. Otázka však nestojí, či Edenred odíde alebo neodíde zo Slovenska. Otázka je, čo je najlepšie riešenie pre ľudí, pre zamestnávateľov, pre reštaurácie a, samozrejme, pre štát.

Všetko sa časom vyvíja a mení a aj stravovacie poukážky sa momentálne tu na Slovensku nachádzajú na križovatke. Cestou digitalizácie sa uberá celá vyspelá západná Európa. Na Slovensku namiesto využitia moderných foriem, ktoré výrazne zlepšia komfort zamestnancov, ale odstránia aj byrokraciu pre podnikateľov a reštaurácie, uvažujeme o vrátení sa do 90. rokov, do doby kešu. Digitálne nosiče sú pritom budúcnosť aj pri stravovacích poukážkach, keďže otvárajú možnosť nových služieb.

Ak sa napokon Slovensko rozhodne nejsť cestou Belgicka a krajín západnej Európy, nezostane nám nič iné, iba to akceptovať.

Dnes na dennike.sk

Firmy

Gastro a jedlo

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie