Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Minister financií Heger: Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister financií Eduard Heger bráni rozhodnutie koalície nezvýšiť pomoc podnikom na podporu zamestnanosti. Presnejšie, vysvetľuje, že politicky o tom vlastne v koalícii nepadlo žiadne rozhodnutie, a preto limity pomoci na jedného pracovníka nešli hore.

Neberie ani argument, že to bolo z eurofondov a Slovensko tak len nevyužilo dar, ktorý dostalo. Heger tvrdí, že to síce bolo z eurofondov, ale reálne nachystaný balík nebol podľa neho taký veľkorysý, ako sa o ňom hovorilo.

Všeobecne, Heger je podľa jeho odpovedí s reakciou vlády na problémy ekonomiky skôr spokojný ako nespokojný.

Minister financií v rozhovore aj fakticky priznáva, že ak sa podarí komunálna reforma, vláda samosprávam odpustí pôžičky, ktoré im teraz plánuje dať na rýchle investície.

Reč bola aj o sociálnom balíčku a Pente v zdravotníctve. No zrejme najdôležitejšou informáciou je, že minister financií si je už istý, že Európska komisia naozaj nechce za 7 miliárd zo špeciálneho fondu od Slovenska zoznam konkrétnych výdavkov, ale žiada len zoznam zmien. Za ne potom dostane krajina peniaze priamo na účet ako dohodnutú odmenu.

Pri tejto téme minister financií dáva najavo, že jeho podriadení sa cítia dosť kompetentní na to, aby riadili prípravu reforiem, ktorú sľúbime Európskej komisii.

Rozhovor sme robili vo štvrtok minulého týždňa. Na jeho konci minister financií Heger hovorí, na čo myslel, keď v parlamente postojačky tlieskal Igorovi Matovičovi po jeho prejave na schôdzi o jeho odvolávaní.

Keď ratingová agentúra S&P nedávno vysvetľovala, prečo zhoršila výhľad ratingu Slovenska, pripomenula, že v prvom štvrťroku sme mali jeden z najväčších prepadov ekonomiky v Európe. Akoby Slovensko malo väčší problém ako len COVID-19, ktorý postihol aj iné krajiny. Prečo to tak je?

Už pre rok 2019 sme mali prognózovaný najnižší rast z celej V4. Hlavnými dôvodmi boli zrejme slabé využívanie eurofondov a trvalé zhoršovanie podnikateľského prostredia. Plus je naša ekonomika pomerne monotematická. Ak sa spomaľuje nemecký priemysel a dopyt po autách, čo sa naozaj dialo už koncom minulého roka, máme okamžite problém.

A všetko to znásobila pandémia. Vláda na ňu reagovala balíčkom Prvej pomoci, ktorý mal z veľkej časti zachrániť pracovné miesta. S odstupom času: bola podľa vás pomoc podnikom, tak ako bola prevedená, skôr úspechom či neúspechom?

To, čo sa nám podarilo doručiť podnikateľom s infraštruktúrou, ktorú má štát, je úspech. Aj keď som, samozrejme, veľakrát počul, že však máte miliardu, tak to rozhádžte z vrtuľníkov.

Nie miliardu, dve a pol miliardy z eurofondov.

Nie je to také jednoduché, nemožno o tom hovoriť štýlom miliarda sem, miliarda tam. Keď sme prišli do vlády, zistili sme, že nie sú žiadne peniaze. Preto sme hneď začali plánovať, ako poskytnúť pomoc ekonomike z eurofondov.

Áno, vieme, prišli ste do situácie, že štát mal peniaze iba na niekoľko týždňov. To sa však vyriešilo, zabrala ECB, trhy reagovali, emisie štátnych dlhopisov sa zrazu znova začali predávať, problém s likviditou štátu prestal. 

Kedy sa to vyriešilo?

Po zhruba mesiaci. A vy akoby ste ostali v nastavení, že peňazí niet. Navyše, Prvá pomoc ide celá z eurofondov.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povoľte nám testovať, rozprávajte sa s nami, chceme len, aby to fungovalo, kričia firmy
  • Testovanie: Dobrovoľníci pri testovaní dostanú odmenu, aj keď nebudú pracovať ako dohodári
  • Financie: Tohtoročný prepad rozpočtu dosiahne 6,9 miliardy eur, teda 7,7 % HDP, predpokladá rozpočtová rada
  • Zmenky: Arca prvý raz spochybnila povinnosť vyplatiť zmenky, cez ktoré si požiačala zhruba 600 miliónov eur
  • Energie: ÚRSO potvrdil zníženie cien plynu pre domácnosti a malé firmy
  • Firmy: PMÚ dal pošte pokutu 330-tisíc za neskoré a nepravdivé podklady
  • USA: Ekonomika USA v 3. štvrťroku rástla v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 %, prispela k tomu vládna  pomoc
  • Automobilky: Koncern Volkswagen sa vrátil k zisku, prispel k nemu predaj luxusných áut v Číne
  • Firmy: Exxon Mobil prepustí v USA 1900 zamestnancov a celosvetovo by mohol zrušiť až 14 000 miest
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

V piatok začne testovať zamestnancov VW, cez víkend sa pridá Peugeot, dve automobilky nechajú testy na štát

Foto - TASR
Foto – TASR

Po bratislavskom Volkswagene sa do testovania zapojí aj trnavská automobilka PSA. V sobotu a v nedeľu môžu jej zamestnanci absolvovať antigénové testy v priestoroch zdravotného strediska výrobného centra v Trnave. Kia a Jaguar odporúčajú zamestnancom ísť na celoplošné testovanie.

Minúta po minúte

Exxon Mobil prepustí v USA 1900 zamestnancov a celosvetovo by mohol zrušiť až 14 000 miest, čo predstavuje 15 % jeho pracovnej sily. Americký ropný gigant bojuje s poklesom dopytu po energiách pre koronakrízu.

Exxon Mobil stratil v prvých šiestich mesiacoch takmer 1,7 miliardy dolárov a očakáva sa, že v piatok vykáže ďalšiu štvrťročnú stratu. Spoločnosť podľa agentúry Reuters dopláca aj na zle načasovanú expanziu a na stávky na nové ťažobné pole. Firma sa teraz pokúša udržať si dostatok hotovosti a zachovať výplatu dividendy. (čtk)

Spoločnosť VGP buduje logistický park v blízkosti cesty E58, v katastri obce Bernolákovo. Na ploche 58 hektárov vznikne viac ako 250 000 štvorcových metrov priemyselných a logistických priestorov, prvý nájomca, spoločnosť Geis, ho začne využívať od leta 2021.

Spoločnosť Continental v Púchove nebude testovať zamestnancov vo svojich priestoroch. Odporučila im, aby sa zúčastnili na celoplošnom testovaní na odberných miestach v mieste ich bydliska.

Limitujúcimi faktormi pre rozhodnutie netestovať v priestoroch spoločnosti bola časová tieseň pre zabezpečenie požiadaviek na testovanie a neustále sa meniace podmienky pre zamestnávateľov.

„Spoločnosť Continental v Púchove zatiaľ nevykonáva priebežné testovanie svojich zamestnancov počas bežnej prevádzky. V záujme ochrany zdravia a životov sú v našej spoločnosti dodržiavané všetky vládne nariadenia a interné opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie. Spoločnosť ponúkla mestu Púchov svoje kapacity na zriadenie testovacieho miesta v rámci plošného testovania. Keďže mesto disponuje dostatočným počtom miest, ktoré spĺňajú zdravotné a hygienické požiadavky na plošné testovanie, radnica túto ponuku nevyužije,“ uviedla hovorkyňa Continentalu Katarína Pavlisová.

Ako dodala, spoločnosť Continental si je vedomá vplyvu celoplošného testovania na zachovanie výroby vo svojich závodoch. Konkrétne prevádzkové opatrenia sú pripravení prijať okamžite po informácii o počte zamestnancov, ktorým nariadia povinnú karanténu.

„Už v súčasnosti sme prijali opatrenia formou pozitívnej motivácie našich zamestnancov pre elimináciu možných negatívnych dosahov na našu spoločnosť. Veríme, že spoločným úsilím nás všetkých sa nám podarí znížiť straty, ktoré môžu vzniknúť nezabezpečením výroby a nesplnením dodávok našim zákazníkom,“ uzavrela Pavlisová. (tasr)

Billa na Slovensku vlani zvýšila tržby o 8 % na 657 miliónov eur a udržala si piatu pozíciu na trhu. Čistý zisk reťazca klesol o vyše tri pätiny na 2,38 milióna eur, čo je najmenej od roku 2016.

„K poklesu zisku prispeli najviac rýchlo rastúce náklady na brigádnikov a dotvorenie rezerv na pokuty a súdne spory,“ hovorí hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa. Billa vlani premenila na čistý zisk ani nie pol centa z každého eura tržieb.

Na konci vlaňajška reťazec zamestnával vyše 4-tisíc pracovníkov. Každý mu v prepočte vygeneroval čistý zisk menej ako 600 eur, no osobné náklady na pracovníka presiahli 16-tisíc eur.

Podľa Suďu mali lacnejších zamestnancov v sektore len niektoré firmy zo skupiny Coop Jednota či skrachovaná maloobchodná sieť Kačka.

Viac o sieti Billa na Slovensku:

  • Vstúpila na slovenský trh v roku 1993 ako prvý z veľkých zahraničných obchodných reťazcov.
  • Je lídrom v segmente supermarketov, v súčasnosti ich prevádzkuje 155 a zamestnáva vyše 4 500 ľudí.
  • Na konci septembra otvorila prvú prevádzku miniBilla vo Valaskej, novým konceptom cieli na zákazníkov v menších mestách a obciach.

Zotavovanie ekonomiky eurozóny sa nečakane rýchlo spomaľuje, varovala šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Banka signalizuje ďalšie uvoľnenie menovej politiky v decembri.

Lagardová po zasadnutí Rady guvernérov ECB vyhlásila, že ekonomika eurozóny „stráca dynamiku rýchlejšie, než sa očakávalo“. Rýchle šírenie nového koronavírusu a prijímanie nových reštriktívnych opatrení „prispievajú k zhoršovaniu krátkodobých vyhliadok“. Ekonomické indikátory signalizujú „utlmenie ekonomickej aktivity“ na konci roka.

Rada guvernérov ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Kľúčová sadzba ECB zostala na nule, depozitná sadzba na -0,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie na 0,25 %. ECB tiež bude pokračovať v programoch nákupov aktív.

Rada guvernérov uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.

V decembri na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká a pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky. (tasr)

Lidl si posilnil pozíciu druhého najväčšieho reťazca na Slovensku podľa tržieb a priblížil sa na dosah lídra trhu Tesco. Nemecký diskont za rok do februára zvýšil tržby o 11 % na 1,37 miliardy eur a za Tescom zaostal o zhruba 64 miliónov.

Lidl potvrdil pozíciu najziskovejšieho obchodníka na slovenskom trhu so ziskom 113,4 milióna eur, čo je jeho doterajší rekord. Zároveň má najvyššiu rentabilitu tržieb, z každého utŕženého eura mu vlani zostalo v čistom viac ako 8 centov.

Zisk Lidla stúpol medziročne len o 1 %, v uplynulých rokoch bol zvyknutý na podstatne rýchlejšie tempo rastu.

Čo hovorí analytik

Podľa hlavného analytika Finstat.sk Pavla Suďu sa Lidl stal trhovým lídrom podľa obchodnej marže, čo je rozdiel medzi tržbami za predaj tovaru a nákladmi na jeho obstaranie.

Vlani dosiahla bezmála 372 miliónov eur, medziročne mu stúpla o 9 %. Rýchlejší rast obchodnej marže podľa Suďu zaznamenal iba sesterský Kaufland.

Lidl v uplynulom roku evidoval najrýchlejší prírastok počtu zamestnancov, v priemere ich mal vyše 5-tisíc. „Má síce najvyššie osobné náklady na zamestnanca (19 357 eur) v slovenskom maloobchode, no s obrovským náskokom pred ostatnou konkurenciou aj najvyšší čistý zisk na pracovníka (vyše 22-tisíc eur),“ hovorí Suďa.

Ďalšie fakty o slovenskom Lidli:

  • Ku koncu februára prevádzkoval 142 predajní, medziročne ich počet zvýšil o osem. V súčasnosti má 145 obchodov, naposledy otváral v novom prešovskom obchodnom centre Novum.
  • Prevádzkuje tri distribučné centrá v Nemšovej, Prešove a najmladšie v Seredi, kde rozširuje sklad o štvrtinu pôvodnej plochy.
  • Na slovenský trh vstúpil v roku 2004 ako posledný z veľkých zahraničných reťazcov. Od roku 2011 má samostatný manažment pre slovenské aktivity.

Potravinári presviedčajú zamestnancov na testovanie aj videom a tyčinkami. Niektorí chcú testy kontrolovať

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

V potravinárstve panuje nervozita z testovania. Firmy často fungujú sedem dní v týždni a neúspešne žiadajú o výnimočný režim testovania. „Na základe nedomysleného rozhodnutia vlády si nemôžeme dovoliť ohroziť zásobovanie obyvateľstva,“ píše Tatranská mliekareň.

Slovenské elektrárne sa pridali k firmám, ktoré budú testovať svojich zamestnancov na covid-19. Dostali súhlas otestovať zamestnancov vo svojej réžii v piatok 30. októbra a ďalší piatok 6. novembra.

„Celkovo chceme otestovať vyše 4 300 zamestnancov na určených lokalitách. Intenzívne pracujeme na príprave testovania, máme dohodnuté potrebné kapacity, lekárov, zdravotné sestry, medikov so skúsenosťami, ktorí budú toto testovanie fyzicky realizovať,“ uviedla hovorkyňa elektrární Oľga Baková.

Elektrárne chcú pomôcť zamestnancom, ktorí tak nebudú musieť absolvovať testovanie v mieste bydliska, no zároveň získajú prehľad o počte pozitívne testovaných, ktorí nebudú môcť nastúpiť na pracovisko. „Cieľom je zabezpečiť spoľahlivosť a plynulosť výroby a dodávok elektriny,“ dodala Baková.

Slovenské elektrárne intenzívne pracujú na pláne plošného testovania svojich zamestnancov na covid-19 už niekoľko týždňov. Súčasťou plánu je nákup antigénových testov aj s prístrojmi na vyhodnocovanie výsledkov, zabezpečenie prostriedkov na zaistenie bezpečného vykonania testovania a zdravotníckeho personálu. Testovanie by chceli zabezpečiť v pravidelných intervaloch až do zlepšenia epidemickej situácie. (tasr)

ECB podľa očakávaní ponechala svoju menovú politiku bez zmien, zároveň avizovala jej možnú úpravu v decembri. Základná úroková sadzba zatiaľ zostáva na rekordnom minime 0 %, nemení sa ani program nákupu dlhopisov.

Centrálna banka uviedla, že v decembri s ohľadom na rast počtu prípadov nákazy koronavírusom znovu prehodnotí menovú politiku. Podľa ekonómov sa chystá zvýšiť nákupy dlhopisov.

ECB už tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky zasiahnutej pandémiou. HDP eurozóny v 2. štvrťroku klesol oproti predchádzajúcim trom mesiacom o rekordných 11,8 %. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať