Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Minister financií Heger: Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister financií Eduard Heger bráni rozhodnutie koalície nezvýšiť pomoc podnikom na podporu zamestnanosti. Presnejšie, vysvetľuje, že politicky o tom vlastne v koalícii nepadlo žiadne rozhodnutie, a preto limity pomoci na jedného pracovníka nešli hore.

Neberie ani argument, že to bolo z eurofondov a Slovensko tak len nevyužilo dar, ktorý dostalo. Heger tvrdí, že to síce bolo z eurofondov, ale reálne nachystaný balík nebol podľa neho taký veľkorysý, ako sa o ňom hovorilo.

Všeobecne, Heger je podľa jeho odpovedí s reakciou vlády na problémy ekonomiky skôr spokojný ako nespokojný.

Minister financií v rozhovore aj fakticky priznáva, že ak sa podarí komunálna reforma, vláda samosprávam odpustí pôžičky, ktoré im teraz plánuje dať na rýchle investície.

Reč bola aj o sociálnom balíčku a Pente v zdravotníctve. No zrejme najdôležitejšou informáciou je, že minister financií si je už istý, že Európska komisia naozaj nechce za 7 miliárd zo špeciálneho fondu od Slovenska zoznam konkrétnych výdavkov, ale žiada len zoznam zmien. Za ne potom dostane krajina peniaze priamo na účet ako dohodnutú odmenu.

Pri tejto téme minister financií dáva najavo, že jeho podriadení sa cítia dosť kompetentní na to, aby riadili prípravu reforiem, ktorú sľúbime Európskej komisii.

Rozhovor sme robili vo štvrtok minulého týždňa. Na jeho konci minister financií Heger hovorí, na čo myslel, keď v parlamente postojačky tlieskal Igorovi Matovičovi po jeho prejave na schôdzi o jeho odvolávaní.

Keď ratingová agentúra S&P nedávno vysvetľovala, prečo zhoršila výhľad ratingu Slovenska, pripomenula, že v prvom štvrťroku sme mali jeden z najväčších prepadov ekonomiky v Európe. Akoby Slovensko malo väčší problém ako len COVID-19, ktorý postihol aj iné krajiny. Prečo to tak je?

Už pre rok 2019 sme mali prognózovaný najnižší rast z celej V4. Hlavnými dôvodmi boli zrejme slabé využívanie eurofondov a trvalé zhoršovanie podnikateľského prostredia. Plus je naša ekonomika pomerne monotematická. Ak sa spomaľuje nemecký priemysel a dopyt po autách, čo sa naozaj dialo už koncom minulého roka, máme okamžite problém.

A všetko to znásobila pandémia. Vláda na ňu reagovala balíčkom Prvej pomoci, ktorý mal z veľkej časti zachrániť pracovné miesta. S odstupom času: bola podľa vás pomoc podnikom, tak ako bola prevedená, skôr úspechom či neúspechom?

To, čo sa nám podarilo doručiť podnikateľom s infraštruktúrou, ktorú má štát, je úspech. Aj keď som, samozrejme, veľakrát počul, že však máte miliardu, tak to rozhádžte z vrtuľníkov.

Nie miliardu, dve a pol miliardy z eurofondov.

Nie je to také jednoduché, nemožno o tom hovoriť štýlom miliarda sem, miliarda tam. Keď sme prišli do vlády, zistili sme, že nie sú žiadne peniaze. Preto sme hneď začali plánovať, ako poskytnúť pomoc ekonomike z eurofondov.

Áno, vieme, prišli ste do situácie, že štát mal peniaze iba na niekoľko týždňov. To sa však vyriešilo, zabrala ECB, trhy reagovali, emisie štátnych dlhopisov sa zrazu znova začali predávať, problém s likviditou štátu prestal. 

Kedy sa to vyriešilo?

Po zhruba mesiaci. A vy akoby ste ostali v nastavení, že peňazí niet. Navyše, Prvá pomoc ide celá z eurofondov.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Štvrtinu českého Budvaru predáva od strednej Európy až po Irak Pezinčan. Po tom, čo reštartoval slovenskú dcéru pivovaru

Český pivovar Budvar očakáva, že na Slovensku sa nedožijú znovuotvorenia desiatky až stovky podnikov, do ktorých dodáva svoje pivo. Odberateľom sa snažil pomôcť tým, že im vykompenzoval sudy a tanky, ktoré pre lockdown už nestihli predať.

Minúta po minúte

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Mikulec cúva od myšlienky vidieť ľuďom a firmám na účty, koaliční partneri ho nepodporia

Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister vnútra Roman Mikulec cúva od myšlienky, aby štát plošne videl firmám a ľuďom na bankové účty. Po rokovaní vlády uviedol, že zostatky nebudú „záležitosťou“ pripravovaného centrálneho registra. Debaty podľa neho ešte pokračujú, viac bude jasné na budúci týždeň.

Chcem hypotéku: Dá mi ju banka aj na kúpu chalupy? Kedy získam hypotéku na murovaný dom a kedy na drevodom?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Päť odborníkov na hypotéky vysvetľuje, akú máte šancu získať hypotéku, keď si chcete kúpiť chalupu alebo postaviť dom. Hovoria tiež, kedy nedostanete hypotéku, hoci máte dostatočný príjem. „Problémom sú najmä v Bratislave rôzne nebytové priestory prerobené na byty, negatívny zápis v úverovom registri a nevhodný zamestnávateľ,“ vraví Slavomír Molnár.

Automobilka Stellantis plánuje do vozidiel Peugeot 308 dočasne montovať analógové tachometre namiesto digitálnych. Rozhodnutie je dôsledkom globálneho nedostatku čipov, ktorý komplikuje výrobu áut po celom svete.

Analógové tachometre by sa mali začať objavovať v autách Peugeot 308 do konca mája. Podľa francúzskeho spravodajského kanála LCI výrobca zvažuje, že na tieto vozidlá poskytne zľavu 400 eur.

Produkcia súčasnej verzie modelu Peugeot 308 by sa mala na jeseň postupne skončiť. Nová generácia vozidla, ktorá sa bude vyrábať v inom závode, by sa mala vrátiť k digitálnym tachometrom.

Firma Stellantis vznikla na začiatku roka spojením taliansko-americkej skupiny Fiat Chrysler Automobiles s francúzskym konkurentom PSA. (čtk, reuters)

Konzultačná firma Rystad Energy predpokladá, že dopyt po rope dosiahne vrchol v roku 2026 na úrovni 101,6 milióna barelov denne. Je to o dva roky skôr, než pôvodne očakávala. Dôvodom posunu je rýchle zavádzanie elektrických áut.

Ešte pred vypuknutím pandémie Rystad odhadoval vrchol dopytu na rok 2030 na úrovni 106 miliónov barelov denne. Vlani v novembri počítal so skorším rokom 2028 a denným dopytom 102,2 milióna barelov.

Okrem obrovského záujmu o elektromobily predpokladajú všetky scenáre Rystadu, že dopyt po rope bude v mnohých ďalších sektoroch postupne vyraďovaný, nahrádzaný alebo recyklovaný.

Agentúra IEA očakáva, že dopyt po rope v tomto roku dosiahne 96,7 milióna barelov denne, čo by predstavovalo medziročný nárast o 5,7 %. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať