Denník N

Daňové úniky sú už 2 roky bez trestu, tichú amnestiu dal do zákona Smer

Foto – TASR
Foto – TASR

Trestný zákon na jednej strane hovorí o krátení dane ako o trestnom čine. No ten istý zákon umožňuje účinnú ľútosť až do konca vyšetrovania. No a doteraz to bolo aj v kombinácii s nízkou pokutou.

Ľuďom, ktorí zisky zo svojho slovenského podnikania vyvážajú napríklad na Cyprus, alebo si nafukujú daňové náklady, sa v zásade nemožno čudovať. Kto pozná daňové zákony a Trestný zákon a necíti morálnu povinnosť platiť riadne dane, nemá dôvod priznávať skutočné zisky.

Od roku 2013, keď Smer novelizoval zákony upravujúce daňové podvody, platí na Slovensku prakticky neobmedzená daňová amnestia.

Zorientovaný daňový podvodník vie, že systematické kontroly na daň z príjmu sa na Slovensku nerobia. Pravdepodobnosť, že niekto vôbec príde na krátenie dane zo zisku, je preto nízka. No ak by aj daňoví kontrolóri podvodníka chytili, stačí, ak doplatí daň a zaplatí nízku pokutu (paušálne 10 percent).

Pred súd, ani do väzenia nepôjde, akokoľvek by sa jeho daňové úniky ukázali v policajnom vyšetrovaní veľké a evidentné. Novela zákona, ktorú v brandži prezývajú „Martvoňova“, hovorí, že ak podvodník zaplatí daň aj deň po skončení vyšetrovania, stíhať ho nemožno.

„Toto riešenie je úplne bizarné a unikátne v Európe. Máme de facto neobmedzenú daňovú amnestiu. Páchatelia daňových trestných činov sa nemusia obávať trestu, kým majú dosť peňazí, aby doplatili daň a symbolickú pokutu. To je, ako keby ste hrali ruletu, len s tým rozdielom, že tu môžete veľa vyhrať a nikdy nemôžete nič stratiť,“ hovorí však partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev.

V Českej republike môžete účinnú ľútosť využiť len do momentu, kým sa nezačne konanie, v ktorom by bol odhalený daňový nedoplatok (do začatia daňovej kontroly).

Napriek tomu, že tieto diery v slovenských zákonoch pri dani z príjmov sú v daňovej brandži roky známe, Smer doteraz nekonal. Ministerstvo financií až nedávno poslalo do parlamentu aspoň návrh na jemné sprísnenie pokút za daňové prešľapy. No to je tak všetko.

Premiér Robert Fico a minister financií Peter Kažimír často hovoria, že boj proti daňovým únikom je prioritou ich vlády, ale o permanentnej daňovej amnestii pri dani z príjmu hovoriť nechcú. Úrad vlády odporúčal pýtať sa na ministerstve financií a to nepovedalo nič. Rovnako ako ministerstvo spravodlivosti.

Martvoňov pozmeňovák

Na prvý pohľad je slovenský Trestný zákon k daňovým podvodom prísny. Píše sa v ňom, že kto skráti daň a poistné, potrestá sa odňatím slobody na jeden až dvanásť rokov podľa závažnosti a toho, či už v minulosti niečo podobné spáchal.

Od roku 2013 však zároveň platí, že ak páchateľ najneskôr deň po oboznámení sa s výsledkom vyšetrovania oľutoval a zaplatil dlžnú sumu, vyhne sa odsúdeniu. Podmienkou je len, že za obdobný čin nebol postihnutý v predchádzajúcich dvoch rokoch.

„Na jednej strane Trestný zákon považuje za trestný čin skrátenie dane už vo výške niekoľko sto eur, na strane druhej sa včasným zaplatením dá prejaviť takzvaná účinná ľútosť, ktorou trestnosť činu zaniká,“ píše na svojom blogu daňová poradkyňa Renáta Blahová.

Zmenu v Trestnom zákone, ktorá spôsobila beztrestnosť daňových podvodov, navrhol ešte na jeseň roku 2012 poslanec Smeru Anton Martvoň (spolu s Annou Vittekovou a Danielom Duchoňom).

Martvoň si stále stojí za tým, že je to dobré riešenie. „Naša novela sa týka iba paragrafu, ktorý sa dotýka každého občana a živnostníka, a môže sa to každému stať, že si chybne vypočíta daň alebo poistné, alebo pre nezaplatenú faktúru zaplatí živnostník iba časť dane a doplatí ostatok hneď po zaplatení faktúry,“ vysvetľuje Martvoň.

Okrem toho Martvoň argumentuje, že jeho novela sa týkala iba krátenia daní a že už aj v tom čase platila účinná ľútosť v prípade neodvedenia alebo nezaplatenia dane alebo poistného. A to dal do Trestného zákona podľa Martvoňa Lipšic.

„Krátenie dane je však na rozdiel od nezaplatenia dane úmyselný podvod. Niekto si zmení daňové priznanie, aby mu vyšla nižšia daň. To je, akoby zanikol trestný čin sprenevery alebo krádeže. Ukradnete niekomu bicykel, a keď vám na to prídu, vrátite ho a nič sa nestane,“ reaguje bývalý minister spravodlivosti a vnútra, poslanec Daniel Lipšic.

Ešte inak: Podľa Lipšicovho znenia zákona sa mohol trestu vyhnúť človek, ktorý daň priznal, ale nezaplatil, po Martvoňovej zmene aj ten, kto sa tváril, že má štátu platiť menej, ako káže zákon.

Martvoň sa obhajuje aj tým, že ním presadená možnosť odpustenia trestného činu sa netýka schránkových firiem v zahraničí, keďže tie sa majú riadiť  právom krajiny, kde sú zriadené. To je pravda, ibaže schránkové firmy slúžia na obídenie slovenskej daňovej povinnosti, a tej sa slovenský Trestný zákon týka.

Opozícia: Nie je to správne

Lipšic nie je jediný opozičný poslanec, ktorý si na rozdiel od Martvoňa myslí, že v podstate neobmedzená daňová amnestia na krátenie daní nie je v poriadku. „Motivuje to páchateľov skúšať, či sa im na krátenie dane príde, ak áno, zaplatia a majú možnosť vyviaznuť bez trestu, ak nie, tak tým získavajú,“ povedala Lucia Žitňanská, poslankyňa Mosta-Híd a tiež bývalá ministerka spravodlivosti.

„Podľa mňa to nie je správne, pretože sa tým oslabuje odstrašujúci, a teda preventívny účinok trestného práva,“ povedal Radoslav Procházka, predseda Siete.

A ešte Jozef Mihál, poslanec SaS: „Štát by nemal nahrávať špekulantom a naznačovať im medzi riadkami, že ak nezaplatia dane, je to v poriadku. Pozrite sa, Finančná správa má okolo 9 000 kontrolórov. Je to malý počet, skutočne to podporuje špekulatívne správanie. Nezaplatíte daň, a ak vám na to náhodou prídu, vyviníte sa z toho.“

Výhodnú „pôžičku“ znevýhodnia

Ministerstvo financií teraz navrhlo aspoň to, aby krátenie daní nebolo niečo ako supervýhodný úver, ktorý sa spláca, len ak sa na podvod príde.

Ešte dnes totiž platí, že ak by podvodník daň dodatočne priznal aj o 10 rokov (pri utajovaných zahraničných kontách je možné daň spätne dorubiť až desať rokov), zaplatil by iba pokutu v paušálnej výške 5 percent bez ohľadu na čas, ktorý ubehol od daňovej povinnosti. V banke dnes firma získa úver do výšky 1 milión eur podľa údajov NBS v priemere za 3,5 percenta, pred rokom vyše 4 percentá ročne.

Od januára sa pokuty môžu zvýšiť, úrok z dorubenej dane sa bude rátať per annum (ročne).

Pribudne však možnosť podať dodatočné daňové priznanie do 15 dní po otvorení daňovej kontroly. Ak to kontrolovaný daňovník urobí, zaplatí len daň a 7-percentný úrok – a znova akoby sa nič nestalo.

Súčasné pokuty:

  • Daňový úrad dorubí daň v rámci daňovej kontroly: 3x sadzba ECB, minimálne 10 % (paušálne).
  • Ak podnikateľ podá dobrovoľne dodatočné daňové priznanie: 1,5x sadzba ECB, minimálne 5 % (paušálne).

Nové pokuty (od roku 2016):

  • Daňový úrad dorubí daň v rámci daňovej kontroly: 3x sadzba ECB p. a., minimálne 10 % p. a. až do výšky dorubenej dane.
  • Ak podnikateľ podá dobrovoľne dodatočné daňové priznanie: 1x sadzba ECB p. a., minimálne 3 % p. a.
  • Dodatočné daňové priznanie podá do 15 dní od otvorenia daňovej kontroly: 2x sadzba ECB p. a., minimálne 7 % p. a.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie