Štátny tajomník Marek Antal: Štátna IT firma má podporu koaličnej rady aj premiéra, ideme do toho

Bývalý IT manažér a dnes štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Marek Antal (Za ľudí) vraví, že štátna IT firma, ktorú chcú vytvoriť, má už súhlas koaličnej rady.

Softvérový dom chcú vybudovať v Košiciach s bývalými zamestnancami slovenskej pobočky skrachovanej firmy Wirecard. Antal v rozhovore vysvetľuje, čo budú robiť a či sa štátna akciovka bude zúčastňovať aj verejných obstarávaní.

V rozhovore sa ešte dočítate:

• aké IT služby chcú pripraviť pre občanov;
• o koľko IT odborníkov bude mať štát viac o dva roky;
• ako vníma kauzu vládnej siete Govnet;
• ale aj to, ako vníma rozpor na sneme Za ľudí pri voľbe členov predsedníctva.

Koncom júla ste s ministerkou Veronikou Remišovou predstavili zámer vytvorenia štátnej IT firmy. Ako vážny je plán, že začne fungovať od septembra?

Robíme všetko pre to, aby to od septembra bolo. Pokiaľ sa niečo v štátnej byrokracii nezasekne, tak to bude.

Máte na to už súhlas koaličnej rady?

Áno, prerokovali sme to na koaličnej rade a ideme do toho. Má to plnú podporu premiéra.

Váš kolega, štátny tajomník Vladimír Ledecký, napísal, že keď ste sa dozvedeli, že manažéri v Nemecku spreneverili peniaze v IT firme, ktorá má v Košiciach pobočku s 300 ľuďmi, začali ste konať. Vybavili ste štátnu akciovku vy?

Bolo to aj v programe našej strany Za ľudí, že chceme mať zdieľané centrum a chceme ho v inom regióne, ako je Bratislava. Je to tiež v programovom vyhlásení vlády. Zhodou okolností som 12 rokov v Košiciach riadil rôzne softvér housy. Veľmi dobre rozumiem, čo tí ľudia vo firme Wirecard robia, akú majú kvalitu, profesionalitu. Naozaj som si povedal, že toto je príležitosť, ktorú musíme využiť.

Už ste s niektorými z nich dohodnutí? Koľko ľudí by reálne vedelo od septembra do štátnej firmy nastúpiť?

Dennodenne prebiehajú stretnutia. Pripravujeme detailné plány, ako bude firma fungovať, ale takisto, čo tí ľudia budú robiť.

S koľkými ľuďmi rátate?

Môj odhad je, že na začiatku by to mohla byť stovka.

Čo presne budú robiť? Bude to skupina odborníkov, ktorá má vedieť konať rýchlo, niečo ako zásahová jednotka štátu? Budú chodiť do IT tendrov?

Predpokladám, že v septembri alebo začiatkom októbra predstavíme celý koncept organizačných zmien nového ministerstva. Úlohou štátnej firmy nebude iba zasahovať a robiť malé projekty, ale prevziať zodpovednosť, vytvoriť a nadizajnovať jedno rozhranie, cez ktoré štát bude komunikovať s občanmi a podnikateľmi. Nazvem to prezentačná vrstva, ktorú dnes poznáte možno ako Slovensko.sk. To je to, na čo sa občania a podnikatelia sťažujú najviac.

Takže, budú sa snažiť pochopiť, ako Slovensko.sk reálne funguje, porozumieť jeho zdrojovým kódom, aby štát nebol až tak závislý na dodávateľoch?

Nie, naším cieľom nie je študovať iné zdrojové kódy. Do takých detailov nepotrebujeme ísť. Naším cieľom je začať prinášať okamžité výsledky. Máme už konkrétne plány, do Vianoc určite niečo veľmi zaujímavé donesieme. Postupne chceme prevziať a vybudovať aplikácie, ktoré občanom a podnikateľom dajú úplne iný pocit a skúsenosť pri komunikácii so štátom. Radosť a nie trápenie.

Bude to štátna akciovka alebo akú formu bude mať?

Bude to štátna akciovka. Z pohľadu toho, čo chceme urobiť, je stopercentná štátna akciovka najlepší spôsob podnikateľského subjektu.

Bude sa normálne zúčastňovať štátnych tendrov?

Ministerstvo má pripravené množstvo projektov, na ktorých môžu začať pracovať okamžite. Čiže prácu pre nich budeme mať. Nemusia ísť do žiadnych tendrov, pretože to bude naša organizácia 100-percentne vlastnená ministerstvom MIRRI. Ak by sme chceli robiť služby pre ostatné ministerstvá, firma by musela ísť do tendrov.

Takže, keď si ich bude chcieť objednať minister financií Heger alebo minister vnútra Mikulec, budú sa musieť zúčastniť verejného obstarávania.

Tých možností je viac, ja to zjednodušujem. Pri veľkých nadlimitných zákazkách musia ísť do verejného obstarávania. Pri malých nie.

Keďže to bude štátna akciovka, jej zamestnanci nemusia mať tabuľkové platy. Je teda problém s platmi vyriešený?

Firma sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a Zákonníkom práce a bude fungovať ako iné subjekty na trhu. Chceme im dať naozaj férové platy, aké sú na pracovnom trhu, aby sme udržali a prilákali pre štát tie najväčšie talenty. Naším cieľom však nie je tých ľudí preplácať a ničiť trh práce v košickom regióne.

Čiže platy budú podobné, aké mali v súkromnej firme?

Áno.

Aké sú predpokladané mesačné náklady štátnej akciovky?

Náklady firmy budú asi dvojtretinové v porovnaní s tým, keby firma bola v Bratislave.

Nebude nevýhodou, že firma bude na východe a väčšina úradov a ministerstiev v Bratislave?

Ja som 12 rokov pracoval v biznise a viedol som 400-členný tím. Naši zákazníci boli v Nemecku, Anglicku, Amerike, no vývojový tím sedel v Košiciach. Viem si predstaviť, že sa to dá spraviť aj pre Bratislavu.

Vravíte, že občan bude mať vďaka ich fungovaniu zo štátu väčší profit, ako ho mal doteraz. Budú robiť napríklad na projekte mobilného ID?

Mobilné ID je kandidát, ktorý je na zozname projektov pre tento tím úplne najvyššie.

NASES už návrh tohto projektu mal. Viete o ňom?

Áno, vieme o ňom. Je viacero alternatív, ktoré však nie sú v súlade s našou stratégiou. Je to skôr zakopávanie existujúceho stavu, keď máme s existujúcim dodávateľom (portálom Slovensko.sk – pozn.red.) takzvaný vendor lock-in. To znamená všetky práva a to, ako systém dnes funguje, je v rukách dodávateľa (GlobalTel – pozn.red.) a my sme na ňom závislí.

Aké je postavenie a vplyv dodávateľa Slovensko.sk v NASES-e?

Je to typická situácia charakteristická pre celý štát. Subdodávatelia majú znalosť o tom, ako tie systémy fungujú a na strane štátu tá vedomosť chýba.

Mobilné ID v jednoduchej reči znamená, že bežný človek si bude vedieť vybaviť v podstate všetko so štátom cez mobil. Tak?

To je naša vízia. Ale chcel by som popísať náš strategický problém, ktorý sme zdedili. Očakávania komunity a občanov sú vysoké a realita je taká, že štát je skoro 100-percentne závislý od dodávateľov. Nehovorím teraz len o tom, že by to mohlo byť vďaka štátnemu IT housu lacnejšie, čo aj bude. Hovorím o tom, že tak, ako je dnes nastavená organizácia IT, nie je možné, aby sme naplnili strategické potreby štátu. Štát sa chce rozhodovať podľa informácií, podľa dát, lenže tie systémy sú v rukách niekoho iného. Nevieme tento rozpor prekonať bez potrebnej flexibility.

Jednou z úloh softvérového domu bude vytvárať a dizajnovať to, čo občania a podnikatelia uvidia vo svojich mobiloch a denne budú používať v digitálnej komunikácii so štátom. Pôjde napríklad o mobilné aplikácie. Ale nielen to. Ďalšie detaily predstavíme neskôr, mobilné ID je len nutný prvý krok.

Kedy by mobilné ID mohlo začať fungovať?

Hovorí sa o tom už dva roky. Rozumiem, že by ste chceli počuť odo mňa konkrétny dátum, ale poviem to takto: Skoro.

Ale bude úlohou štátnej akciovky aj porozumieť zdrojovým kódom dôležitých štátnych systémov?

Je to jedno zo zadaní pre tento tím.

Aký bude vzťah medzi NASES-om a štátnou akciovkou?

NASES bude ďalej spravovať Slovensko.sk a ďalšie nadrezortné systémy a bude mať významnú rolu v trojuholníku ministerstvo, NASES a štátny softvér house.

Okrem NASES-u už dnes máme inštitúciu IVeS pod ministerstvom vnútra, ktorá mu spravuje niektoré registre či Datacentrum ministerstva financií. Mohli by aj tieto inštitúcie plniť úlohy, aké sa čakajú od novej štátnej akciovky? 

IVeS je spoločnosť, ktorá je v portfóliu ministerstva vnútra, je tam asi 50 zamestnancov a majú na starosti určité systémy, aplikácie. Úloha Datacentra je úplne iná, má sa starať o infraštruktúru štátu, o to, ako sú uložené dáta a kde sú prevádzkované. Takých príkladov je oveľa viac. IVeS sa stará o systémy verejnej správy, ale takisto aj DEUS sa stará o systémy verejnej správy. Je to ďalší subjekt, ktorý je na polovicu vlastnený ministerstvom financií a polovicu má ZMOS. Výsledkom toho, ako je to riadené, je chaos. Absentuje centrálny manažment, teda pohľad na to, ako by informatizácia mala vyzerať. Je to historické dedičstvo, ktoré tu máme na stole a štát potom takto vyzerá.

Teraz to bude zastrešovať štátna akciovka?

Takú ambíciu nemôžeme mať, to by bola obrovská úloha. Na konferencii ITAPA zaznela poznámka, že by chceli, aby sme každý mesiac urobili nejakú novú aplikáciu. Ale ako, keď verejné obstarávanie trvá 8 až 12 mesiacov? V prvom rade chceme naplniť spoločenskú objednávku, že budeme všetky informácie z informačných systémov integrovať a sprostredkujeme ich občanom a podnikateľom. Neočakávam, že by jedného dňa bolo celé štátne IT pod jednou organizáciou, to sa asi nikdy nestane. Ale nejaký spôsob konsolidácie musí nastať.

Podľa zákona by malo toto ministerstvo (predtým úrad podpredsedu vlády – pozn.red.) riadiť jednotlivé rezorty v oblasti informatizácie. Doteraz to tak nebolo. Celé ministerstvo bolo profesionálne aj personálne poddimenzované. To je ďalšia vec, na ktorej pracujeme. Chceme našu koordinačnú rolu vykonávať oveľa razantnejšie. To je prvý krok, aby sme mohli začať konsolidáciu.

Máte s ministerstvami financií a vnútra, ktoré sú tiež silné v štátnom IT, také vzťahy, že vám to len tak umožnia?

Oni majú svoje potreby a úlohy, ktoré chcú realizovať, a na to potrebujú aj podporu informačných systémov. My im v tom budeme pomáhať, ale systémy musia ísť rovnakým smerom. Na rozdiel od našich predchodcov pôjdeme s nimi pokojne aj do debaty, možno aj do konfliktu, ale konštruktívneho, aby na konci bolo to najlepšie riešenie. Ak to neurobíme, skončíme tam, kde to bolo doteraz, že každý si robil svoje.

Príkladom sú licencie. Je už dohoda, či ich nákup a správu bude naďalej riešiť ministerstvo financií alebo to prejde pod vás?

Máme ambíciu, aby centrálna správa licencií bola u nás. Jedna z vecí, ktorá ma prekvapila, je, že štát ani nevie, aké má licencie alebo aké by mal mať.

Štátna akciovka nevyrieši problém s nedostatkom IT odborníkov na strane štátu. Ako sa vám darí zvyšovať ich počty?

Máme pripravený plán a o detailoch budeme informovať neskôr. Je to pre nás naozaj vysoká priorita.

O koľko IT odborníkov bude mať štát viac povedzme o dva roky?

O viac ako sto.

Hovoríme o programátoroch, IT architektoch?

To sú analytici aj architekti, skôr pozície, ktoré nerobia výkonnú časť. To, čo ministerstvám chýba, sú ľudia, ktorí pochopia, ako ministerstvo funguje a preložia to do IT reči dodávateľom. To znamená, vedieť definovať potrebu a zadanie a tiež vedieť kriticky posúdiť dielo, ktoré dodávateľ dodá.

Premiér Matovič povedal, že štátne IT treba postaviť nanovo. Viete, o čom hovoril?

Neviem, to sa musíte spýtať jeho. To bolo v čase, keď štát potreboval vytvoriť aplikáciu a stránku o korone a jediný spôsob, ako to bolo možné, bolo, že to spravili dobrovoľníci.

Aké služby chcete ešte urobiť pre občanov okrem mobilného ID?

Mnoho systémov, ktoré boli doteraz pre štát urobené, boli určené najmä pre podporu agendy jednotlivých ministerstiev a veľmi málo pre podporu občana. Štát sa to snažil riešiť skratkou „jedenkrát a dosť“. Zjednodušene, že nemusíte nosiť na úrad papier, ale úradník si ho vie zo systému vytiahnuť. Lenže potom na strane štátu v zákulisí znova pokračuje papierový proces – úradník dokument vytlačí, potom ho naskenuje a tak ďalej. Digitalizácia je niečo úplne iné. Napríklad môže vyzerať tak, že keď nevesta zmení svoje priezvisko a zapíše sa do matriky, na základe toho jej príde domov na vybranú adresu nový vodičský preukaz.

Chcete riešiť životné situácie, o čom sa už tiež dlhšie hovorí. Ministerstvo vnútra malo pripraviť ich popis, čo ktorý úrad urobí a potom sa to len prepojí a naprogramuje.

Nie je to iba otázka naprogramovania, ten problém je organizačný. Plány pripravené sú, nápadov je veľa, ale potrebujeme zabezpečiť koordinačnú rolu medzi ministerstvami a jednotlivými systémami. Práve košický softvér house je prvým krokom, aby sa takéto veci začali diať.

Kedy to takto začne fungovať?

Neviem vám teraz povedať konkrétny termín, skúste prísť za mnou o pol roka.

Pred dvoma týždňami ste predstavili hodnotenie IT projektov štátu. Skúste popísať, aké chyby sa najčastejšie opakovali.

Keď sme prišli do úradu, našli sme na stole pripravené zámery pre projekty v súhrnnej hodnote nad 700 miliónov eur. To je veľký balík peňazí. Chceli sme vedieť, ako ladia s programovým vyhlásením vlády. Zistili sme, že problémov je tam viac, než sme čakali. Naše najväčšie výhrady sú, že drvivá väčšina projektov je pripravená tak, že celý projekt má dodať subdodávateľ. Neplánovali sa žiadne práce na strane štátu, takže štát by o tom, čo sa vytvorilo, znova nevedel nič alebo len veľmi málo.

Ministerstvá sme preto požiadali, aby si vyčlenili prostriedky na ítečkárov, ale aj na úradníkov, ktorí budú mať tie projekty na starosti. Aby to nedopadlo tak, že úradníci budú zaťažení svojou dennou rutinou a nebudú vedieť na týchto projektoch spolupracovať.

Napríklad v Sociálnej poisťovni, kde je obrovský technologický dlh a je to veľmi zložitý systém, ktorý všetci potrebujeme, to je presne tak: 100 % znalosti je na strane dodávateľa a nula percent na strane štátu. Projekty sú také obrovské, že sa rátalo, že na nich bude 95 ľudí pracovať nonstop počas dvoch rokov. Naša obava je, že si na káričku naložia príliš veľa a do konca roku 2023, keď musia byť dokončené prvé diela, do cieľa neprídu a budeme musieť vracať eurofondy.

Predošlé vedenie IT úradu súhlasilo s nákupom nového datacentra za 40 miliónov v bratislavskej Petržalke. Vy máte aký plán, potrebuje štát nové datacentrum?

Bola to prestrelená suma, ktorá vôbec neodráža realitu, preto sme to zastavili. Naším cieľom je mať minimálne dve dátové centrá, v ktorých kritická infraštruktúra a dáta štátu budú bezpečne uložené. Akým spôsobom sa k tomu dostaneme, je predmetom analýz.

Aký máte názor na kauzu vládnej siete Govnet?

Je to v štádiu vyšetrovania, takže si počkajme na jeho výsledok.

Viete už dnes povedať, či hardvér, ktorý sa tam našiel, tam bol vložený oprávnene alebo nie a či sa zneužil na odpočúvanie?

Nebudem to komentovať.

Dlhé roky ste boli na manažérskych pozíciách v súkromnej sfére. Cítite sa ako bohatý človek?

Mám určitý životný štandard, necítim sa ako bohatý človek. Moje deti majú svoju vlastnú kariérnu dráhu, môžem si dovoliť trochu žiť z toho, čo som zarobil. Cítim sa veľmi slobodný v tom, čo robím. Nemám motiváciu zarábať teraz nejaké veľké peniaze, tieto potreby sú uspokojené. Skôr cítim, že by som rád niečo z toho, čo som získal, rozdal. Roky podporujem charitu, mám aj iné aktivity, ktorými sa nechválim.

Pracovali ste aj pre firmu Ness.

Bol to košický Ness, nie bratislavský, keď smerujete k projektu katastra.

Takže na tom projekte ste nerobili?

Nemal som s tým nič.

Počas svojej kariéry v súkromnej sfére ste niečo robili pre štát?

Nikdy.

Prečo ste sa rozhodli pracovať pre štát?

Úprimne, mal som pocit, že skúsenosti, ktoré mám, by som mal využiť pre štát. Keď prišla ponuka Andreja Kisku, aby som novej strane Za ľudí pomohol s programom, oslovilo ma to. Keď som videl, akí ľudia sa v strane objavili, tak ma to ozaj inšpirovalo a posmelilo, aby som ten krok spravil. Musím povedať, že to neľutujem a napĺňa ma to.

Novou šéfkou strany je Veronika Remišová. Na sobotňajšom sneme však došlo aj k rozporom, keď svojho súpera Kollára nenavrhla za podpredsedu strany, dokonca ho nechcela ani za člena predsedníctva. Ako to vnímate, je strana jednotná?

Veľmi sa teším, že Veronika Remišová získala takú jasnú podporu delegátov snemu. Je veľkou nádejou, že strana bude pokračovať tak, ako ju založil Andrej Kiska. Do strany doviedol veľmi veľa silných osobností, ktoré majú svoj názor. A keď máte toľko ľudí v miestnosti, tak nemôže byť nikto prekvapený, že majú aj rôzne názory. A to je práve sila strany Za ľudí. A pokiaľ ide o nominácie do predsedníctva… Viete, ja som celý život pracoval v tímovom prostredí. Pokiaľ v tíme začal niekto ťahať úplne iným smerom, tím to potom začalo vyrušovať. Aj pod vplyvom tejto skúsenosti asi chápem, prečo nominácia do predsedníctva vyzerala práve takto.