Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mičovského najbližšia podriadená musí vysvetľovať väzby na starú agrárnu gardu z čias Smeru a HZDS

Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová. Foto - MP SR
Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová. Foto – MP SR

Stačilo si hocikedy pripomenúť veľkosť zistení, ktoré odkrývala policajná akcia Dobytkár, a rozhodnutie OĽaNO zveriť kreslo ministra pôdohospodárstva rešpektovanému bojovníkovi proti korupcii Jánovi Mičovskému sa zdalo zrazu prirodzené.

Rozumieť tomu museli aj ľudia z farmárskeho prostredia, ktorí by vo vedení ministerstva videli človeka zo svojich radov predsa len radšej ako bývalého lesníka Mičovského.

Lenže ani následné nominácie na štátnych tajomníkov nepriniesli do vedenia ministerstva expertízu s farmárskym pozadím – Martin Fecko má skúsenosti predovšetkým z pozemkových úradov a Samuel Vlčan je bývalý bankár.

Rastúcu nedôveru medzi farmármi a vedením ministerstva po pár týždňoch umocnili snahy ministra zvyšovať ceny prenájmu štátnej pôdy či návrh krátiť automatické priame platby a posilniť z toho granty, ktoré nie sú nárokovateľné. Nečakane rýchlo navrhnuté zmeny v dotovaní preto ministerstvo aj napokon odložilo.

Farmári však stále hromžia, že aj iné zmeny sa dejú prirýchlo a ministerstvo im nedáva čas na prispôsobenie.

Upokojeniu situácie na ministerstve, ktoré rozdeľuje každý rok takmer trištvrte miliardy eur, neskôr nepomohlo ani náhle oznámenie, že štátny tajomník Vlčan odchádza z ministerstva už po troch mesiacoch.

Ešte viac v tej chvíli na seba pozornosť rôznych záujmových skupín agrosektora priťahuje ďalšia vplyvná osoba nového vedenia – generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva Vladimíra Fabriciusová.

Jej jarné vymenovanie na post, z ktorého riadi verejné obstarávania ministerstva a výber ľudí, vyvolalo najprv priaznivé emócie. Vyštudovaná ekologička prišla pracovať pre Mičovského z čela Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktorú už od roku 2010 viedla tak dobre, že získala za to aj prestížne ocenenie UNESCO za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete.

Fabriciusová je však aj partnerkou najsilnejšieho agropodnikateľa z Podpoľania Martina Malatinca, ktorý už dlhé roky vo veľkom čerpá eurofondy aj z rezortu pôdohospodárstva. Za jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 získal z agrorezortu pre svoje farmy deväť eurofondových podpôr v objeme 3,9 milióna eur.

Martin Malatinec – Foto Poľnoinfo

Silná trojica

Fabriciusovej konflikt záujmov však treba chápať  širšie. Jej životný partner má totiž v biznise veľmi blízko k dvom ešte vplyvnejším mužom agrosektora, ktorí už v minulosti pôsobili aj v politike i vo vysokých štátnych funkciách, a tak majú s presadzovaním vplyvu veľké skúsenosti.

Ide o bývalého šéfa štátneho Slovenského pozemkového fondu z obdobia prvej vlády Smeru Miloslava Šebeka. A tiež bývalého vysokého predstaviteľa HZDS Miroslava Maxona, ktorý to okrem silného postavenia v pôdohospodárstve dotiahol nakrátko až na funkciu ministra financií.

Agrárne biznisy Malatinca, Šebeka a Maxona sa navzájom prelínajú, niektoré firmy vlastnia aj spoločne. Cez farmárske organizácie lobujú za rovnaké veci a nielen Malatinec, ale i Šebek a Maxon sú úspešní aj v načerpávaní eurofondov. Dohromady táto trojica získala za ostatných desať rokov na svoje agrárne i potravinárske firmy z rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva i školstva projektové eurofondy za vyše 20 miliónov eur.

Otázka na riziko, či silná trojica dokáže cez vplyv vedúcej ministerského úradu ovplyvňovať dianie, je preto prirodzená. Zvlášť je táto otázka na mieste pri zohľadnení skúseností samotného ministra. Mičovský sa totiž, pôvodom ochranár a lesník, typovo viac hodil na ministra životného prostredia. Nikdy nepôsobil vo vysokej exekutívnej funkcii, kde by sa mohol naučiť techniky, ako zvládnuť manažovať rezort, okolo ktorého sa pohybuje také množstvo zákulisných hráčov.

Všetci traja agropodnikatelia však odmietajú konštrukciu, že zasahujú do chodu rezortu pôdohospodárstva s využitím kontaktov na Fabriciusovú.

Malatinec hovorí, že svoju partnerku dokonca sám odhováral od toho, aby prijala pracovnú ponuku z ministerstva poľnohospodárstva. „Aby sme sa vyhli sporom, o pracovných veciach sa preto vôbec nerozprávame,“ dodal.

„S pánmi Šebekom a Malatincom mám profesionálny i priateľský vzťah a rád s nimi spolupracujem, no s pani Fabriciusovou sa osobne ani nepoznám,“ odpísal Maxon s tým, že do ničoho cez ňu nezasahuje.

Miroslav Maxon. Foto – TASR

Ona žiadny konflikt záujmov nevidí

Samotná vedúca úradu Fabriciusová konflikt záujmov nevidí. „Na ministerstve nemám dosah na žiadne dotačné politiky či prerozdeľovanie podpôr, a tak môžem vylúčiť, že by som kvôli môjmu partnerovi mohla byť v akomkoľvek konflikte záujmov,“ uviedla.

Tvrdí, že prácu vie úplne oddeliť od osobného života a o jej súkromnom vzťahu s Malatincom ešte pred nástupom na ministerstvo informovala aj ministra Mičovského.

„Práve minister Mičovský po zistení tejto skutočnosti zabezpečil, že na dotácie žiadny vplyv nemám. Nie som ani v žiadnych pracovných skupinách, ktoré sa venujú dotačnej politike či iným stratégiám rezortu. Moja pracovná činnosť na úrade je zameraná na úlohy a povinnosti, ktoré nemajú súvis s osobou pána Malatinca,“ povedala generálna tajomníčka služobného úradu Fabriciusová.

Svoj kredit čestnej a serióznej verejnej manažérky podporila aj pripomenutím, že mimo funkcie v Chránenej krajinnej oblasti Poľana pracovala pre štát aj v investičnej agentúre SARIO, kde sa s ňou žiadne kauzy nikdy nespájali.

„Naopak, hneď po svojom príchode na Ministerstvo pôdohospodárstva som pri verejných obstarávaniach niektorých tovarov a služieb dokázala znížiť nákupné ceny až o 60 percent,“ uviedla.

Osobne sa za nezávislosť a čestnosť svojej šéfky služobného úradu pred Denníkom E zaručil aj sám minister Mičovský. „Plne stojím za pani Fabriciusovou. Okamžite nám sem vniesla poriadok a to, že je čestná, už dokázala aj na iných postoch,“ povedal minister.

„Chyby tu ešte urobíme, ale svinstvá a zlodejiny od nás nezažijete,“ komentoval situáciu Mičovský v kontexte rozhodnutia o prehodnotení presunu dotácií medzi priamymi platbami a eurofondami. 

Žena s rastúcim vplyvom

Fabriciusová a Mičovský sa však musia pripraviť na to, že nezávislosť vedúcej úradu bude spochybňovaná vždy o to viac, ako bude v sporoch na ministerstve vyhrávať názor, ktorý presadzuje ona.

Len nedávno vyšla víťazne z dvoch konfliktov,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Právo: Ohýbanie práva a prikrmovanie budú trestným činom, zaistenie majetku sa sprísni
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Zdravotníctvo: Agel plánuje prebrať od Kmotríka nemocnicu v Skalici
  • Bratislava: Magistrát vyhlásil súťaž na predĺženie električkovej trate v Petržalke
  • Pozemky: NAKA obvinila troch ľudí v reštitučnej kauze na pozemkovom fonde
  • Nemecko: Vládny terminál omeškaného a predraženého nového berlínskeho letiska prijal prvú cestujúcu
  • USA: Purdue Pharma zaplatí 8 miliárd dolárov za opiátovú kauzu
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Ak nespálime taliansky rádioaktívny odpad, hrozí 10-miliónová pokuta

Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto - TASR
Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto – TASR

Ak Slovensko nespáli taliansky rádioaktívny odpad, sankcie za porušenie zmluvy môžu byť takmer 10 miliónov, odhadol riaditeľ štátneho Javysu Pavol Štuller. Strany vládnej koalície chceli v minulosti spaľovanie tohto odpadu zakázať zákonom.

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Americké akcie mierne oslabili. Investori s obavami čakajú, ako dopadne rokovanie o stimulačnom balíku americkej ekonomike. Na devízových trhoch oslabil dolár.

Index Dow Jones klesol o 0,35 percenta na 28.210,82 bodu. Širší index Standard & Poor’s 500 sa znížil o 0,22 percenta na 3435,56 bodu.

Index technologického trhu Nasdaq oslabil o 0,28 percenta na 11.484,69 bodu.

Americký prezident Trump napriek postoju svojej Republikánskej strany naznačil, že by mohol pristúpiť na prijatie balíka pomoci americkej ekonomike, ktorý by presahoval 2,2 bilióna dolárov. Demokrati sa ho snažia pretlačiť už niekoľko mesiacov, Biely dom doteraz presadzoval menší balík.

Šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová bude o balíku ďalej rokovať s ministrom financií Stevenom Mnuchinom vo štvrtok.

Na devízovom trhu oslaboval dolár. Niektorí investori začali po Trumpovom náznaku stavovať na riskantnejšie meny.

Krátko po 22:30 SELČ dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, klesal o 0,4 percenta na 92,68 bodu.

Euro oproti doláru v rovnakom čase posilňovalo o 0,3 percenta na 1,1856 USD a k jenu o 0,6 percenta na 123,97 JPY. Dolár oproti jenu odpisoval 0,9 percenta na 104,57 JPY. (čtk)

Americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma, výrobca návykového analgetika OxyContin, zaplatí viac než 8 miliárd dolárov a musí ukončiť svoju činnosť. Firma sa na federálnom súde priznala, že lekárom platila za to, aby vystavovali viac predpisov na lieky obsahujúce opiáty.

Urovnanie sporu je doteraz najväčším úspechom federálnej vlády, ako doviesť farmaceutickú spoločnosť k zodpovednosti za závislosť od opiátov. Na predávkovanie opiátmi zomrelo v USA od roku 2000 viac než 470-tisíc ľudí. Tretina z týchto úmrtí v roku 2018 súvisela s liekmi na predpis. (čtk)

Zníženie 13. dôchodkov ušetrí zhruba 300 miliónov eur, na udržateľné financovanie budúcich dôchodkov však stále chýba 1,7 miliardy eur ročne, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poslanci dnes schválili 13. penzie vo výške 50 až 300 eur.

Zmenili tak pôvodne plánovaných 460 eur pre väčšinu dôchodcov, čo tesne pred februárovými voľbami narýchlo odhlasovali poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Minister práce Milan Krajniak a jeho stranícky predseda zo Sme rodina Boris Kollár zmenu obhajujú tak, že oproti zrušenému vlaňajšiemu vianočnému príspevku dôchodcovia dostanú viac. Opozičné strany, naopak, okresanie 13. dôchodkov kritizujú.

Na čo upozorňuje rozpočtová rada

  • Finančná stabilita budúcich dôchodkov sa narušila počas uplynulých dvoch rokov. Za kľúčovú považuje chystanú penzijnú reformu a to, ako bude schválená v ústavnom zákone.
  • Pôvodne schválené 13. dôchodky od Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny by znamenali zvýšenie nákladov zo 147 na 590 miliónov eur tento rok.
  • Nový 13. dôchodok bude stáť 308 miliónov eur, čo znamená úsporu 282 miliónov eur. (e, tasr)

Slovenská obchodná a priemyselná komora tvrdí, že zámer plošného testovania je nedomyslený a rizikový a navyše chýba informácia, čo by po ňom nasledovalo. Podobne ako ďalšie biznisové organizácie kritizuje, že návrh vláda nekonzultovala s „hospodárskou sférou“.

Čo tvrdí SOPK

  • Testovanie sa pripravovalo bez konzultácie s tými, ktorých sa dotýka.
  • Naďalej nie sú známe viaceré kroky, ako sa uskutoční.
  • Navrhované tresty (karantény, pokuty, pozn. red) sú „s vysokou mierou“ za hranou ústavnosti.
  • Ak by vláda konzultovala testovanie s ľuďmi z hospodárskej sféry, zrejme by testovala len v niektorých regiónoch, čo by zabezpečilo reprezentatívne výsledky a miernejšie dosahy na ekonomiku.
  • Verejnosť nevie, aké závery sa vyvodia podľa výsledkov testov.
  • Pri karanténe netestovaných by mohol vypadnúť 1 milión pracovníkov. (e, tasr)

PayPal umožní svojim klientom kupovať, predávať a držať bitcoiny a ďalšie virtuálne meny. Od budúceho roka budú môcť platiť kryptomenami v 26 miliónoch obchodoch, ktoré prijímajú úhrady prostredníctvom tejto americkej platformy.

PayPal dúfa, že novou službou podporí globálne používanie virtuálnych mien a pripraví svoju sieť na nové digitálne meny, ktoré by mohli vyvíjať centrálne banky a firmy.

Majitelia účtov v USA budú môcť nakupovať, predávať a uchovávať meny vo svojich peňaženkách na platforme PayPal už v nasledujúcich týždňoch. Do ďalších krajín a do svojej aplikácie Venmo plánuje firma expanziu v 1. polroku 2021.

Prečo je to dôležité

Ďalšie popredné finančno-technologické firmy, ako Square či Robinhood Markets, svojim užívateľom tiež umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny.

Zapojenie PayPalu je však vzhľadom na jeho dosah významnou udalosťou. Po celom svete má 346 miliónov aktívnych účtov a v 2. štvrťroku spracoval platby za 222 miliárd dolárov.

Viaceré centrálne banky sa už vyjadrili, že chcú vyvinúť digitálne verzie svojich mien. Facebook s podporou ďalších firiem spustil v roku 2019 projekt vlastnej kryptomeny Libra. PayPal bol zakladajúcim členom projektu, po niekoľkých mesiacoch ho však opustil.

Viac o kryptomenách:

  • majú tendenciu byť nestabilné, preto sú atraktívne pre špekulantov, ale menej príťažlivé pre obchodníkov a kupujúcich;
  • transakcie s nimi sú pomalšie a nákladnejšie než v prípade ďalších platobných systémov;
  • platby v kryptomenách na PayPal budú vysporiadané prostredníctvom oficiálnych mien, ako je dolár. To znamená, že obchodníci nedostanú platby vo virtuálnych menách, aj keď za ich tovar bude zaplatené v kryptomene.

Bitcoin sa v reakcii na správu o PayPale posilňuje a blíži sa k tohtoročnému maximu. V auguste jeho cena stúpla na 12 473 dolárov, od začiatku októbra si pripísal 15 %. (čtk, reuters)

Koľko najmenej musí zarobiť zamestnanec v roku 2021 a koľko to bude stáť zamestnávateľa

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnanec musí dostať od januára 2021 najmenej 623 eur v hrubom. Oproti súčasnej minimálnej mzde si prilepší o 43 eur, v čistom uvidí o 31,70 eura viac. Zamestnávateľovi sa zvýšia náklady na zamestnanca odmeňovaného minimálkou o vyše 58 eur mesačne.

Ericsson v 3. štvrťroku hospodáril s čistým ziskom v prepočte 540 miliónov eur, pred rokom bol v strate. Firma uviedla, že ťažila z budovania mobilných 5G sietí v Číne a zo silného dopytu v USA. Jej akcie stúpli na 5-ročné maximum.

Kvartálne tržby Ericssonu sa medziročne zvýšili o 1 % na 5,5 miliardy eur. Šéf firmy Börje Ekholm uviedol, že kontrakty na 5G siete v Číne sa vyvíjajú podľa plánu. „Prispeli k ziskom v 3. štvrťroku a očakáva sa, že sa budú ďalej zlepšovať.“

Čo môže byť problém

Vzťahy Ericssonu s Čínou by sa mohli skomplikovať po tom, ako Švédsko z bezpečnostných dôvodov zakázalo používať telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE v 5G sieťach.

Čína vyzvala Švédsko, aby svoje rozhodnutie zmenilo a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske podniky. Ericsson súperí v oblasti 5G sietí najmä s firmami Huawei a Nokia. (čtk, reuters)

Reštaurácie hľadajú spôsoby, ako urobiť z terasy teplé miesto aj v zime. Čo im dovolia hygienici?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Majitelia reštaurácií hľadajú spôsoby, ako vyhriať vonkajšie terasy, na ktorých môžu naďalej podávať jedlo. Niektorí nakupujú plynové lampy na vykurovanie, iní zastrešujú sedenie a zisťujú, čo je ešte podľa hygienikov akceptovateľné.

Vládny terminál nového berlínskeho letiska privítal prvého cestujúceho, nemeckú ministerku poľnohospodárstva Juliu Klöcknerovú. Celé letisko bude uvedené do prevádzky 31. októbra bez ceremoniálov, keďže výstavba sa veľa rokov preťahovala.

Oddnes budú z nového letiska Willyho Brandta lietať spolkový prezident, nemecká kancelárka a jej ministri, lietadlá bundeswehru a prilietať naň budú zahraniční hostia vlády.

Klöcknerová sa dnes vracala z rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ. Lietadlá s vysokopostavenými politikmi a úradníkmi doteraz vzlietali a pristávali v Berlíne na letisku Tegel.

Viac o novom letisku:

  • Začalo sa budovať pred 14 rokmi, uvedenie do prevádzky bolo pôvodne naplánované na rok 2011.
  • Pre problémy s včasným dokončením sa stalo symbolom neschopnosti politikov doťahovať veľké stavebné projekty.
  • V budúcnosti má postupne nahradiť dve berlínske letiská Tegel a Schönefeld.

Šéf nového letiska Engelbert Lütke Daldrup už skôr priznal, že Berlínu a celému Nemecku sa za projekt všetci smejú. „My nemeckí inžinieri sme sa hanbili,“ povedal Daldrup. (čtk, spiegel)

Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto - TASR/AP
Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať