Mičovského najbližšia podriadená musí vysvetľovať väzby na starú agrárnu gardu z čias Smeru a HZDS

Stačilo si hocikedy pripomenúť veľkosť zistení, ktoré odkrývala policajná akcia Dobytkár, a rozhodnutie OĽaNO zveriť kreslo ministra pôdohospodárstva rešpektovanému bojovníkovi proti korupcii Jánovi Mičovskému sa zdalo zrazu prirodzené.

Rozumieť tomu museli aj ľudia z farmárskeho prostredia, ktorí by vo vedení ministerstva videli človeka zo svojich radov predsa len radšej ako bývalého lesníka Mičovského.

Lenže ani následné nominácie na štátnych tajomníkov nepriniesli do vedenia ministerstva expertízu s farmárskym pozadím – Martin Fecko má skúsenosti predovšetkým z pozemkových úradov a Samuel Vlčan je bývalý bankár.

Rastúcu nedôveru medzi farmármi a vedením ministerstva po pár týždňoch umocnili snahy ministra zvyšovať ceny prenájmu štátnej pôdy či návrh krátiť automatické priame platby a posilniť z toho granty, ktoré nie sú nárokovateľné. Nečakane rýchlo navrhnuté zmeny v dotovaní preto ministerstvo aj napokon odložilo.

Farmári však stále hromžia, že aj iné zmeny sa dejú prirýchlo a ministerstvo im nedáva čas na prispôsobenie.

Upokojeniu situácie na ministerstve, ktoré rozdeľuje každý rok takmer trištvrte miliardy eur, neskôr nepomohlo ani náhle oznámenie, že štátny tajomník Vlčan odchádza z ministerstva už po troch mesiacoch.

Ešte viac v tej chvíli na seba pozornosť rôznych záujmových skupín agrosektora priťahuje ďalšia vplyvná osoba nového vedenia – generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva Vladimíra Fabriciusová.

Jej jarné vymenovanie na post, z ktorého riadi verejné obstarávania ministerstva a výber ľudí, vyvolalo najprv priaznivé emócie. Vyštudovaná ekologička prišla pracovať pre Mičovského z čela Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktorú už od roku 2010 viedla tak dobre, že získala za to aj prestížne ocenenie UNESCO za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete.

Fabriciusová je však aj partnerkou najsilnejšieho agropodnikateľa z Podpoľania Martina Malatinca, ktorý už dlhé roky vo veľkom čerpá eurofondy aj z rezortu pôdohospodárstva. Za jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 získal z agrorezortu pre svoje farmy deväť eurofondových podpôr v objeme 3,9 milióna eur.

Silná trojica

Fabriciusovej konflikt záujmov však treba chápať  širšie. Jej životný partner má totiž v biznise veľmi blízko k dvom ešte vplyvnejším mužom agrosektora, ktorí už v minulosti pôsobili aj v politike i vo vysokých štátnych funkciách, a tak majú s presadzovaním vplyvu veľké skúsenosti.

Ide o bývalého šéfa štátneho Slovenského pozemkového fondu z obdobia prvej vlády Smeru Miloslava Šebeka. A tiež bývalého vysokého predstaviteľa HZDS Miroslava Maxona, ktorý to okrem silného postavenia v pôdohospodárstve dotiahol nakrátko až na funkciu ministra financií.

Agrárne biznisy Malatinca, Šebeka a Maxona sa navzájom prelínajú, niektoré firmy vlastnia aj spoločne. Cez farmárske organizácie lobujú za rovnaké veci a nielen Malatinec, ale i Šebek a Maxon sú úspešní aj v načerpávaní eurofondov. Dohromady táto trojica získala za ostatných desať rokov na svoje agrárne i potravinárske firmy z rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva i školstva projektové eurofondy za vyše 20 miliónov eur.

Otázka na riziko, či silná trojica dokáže cez vplyv vedúcej ministerského úradu ovplyvňovať dianie, je preto prirodzená. Zvlášť je táto otázka na mieste pri zohľadnení skúseností samotného ministra. Mičovský sa totiž, pôvodom ochranár a lesník, typovo viac hodil na ministra životného prostredia. Nikdy nepôsobil vo vysokej exekutívnej funkcii, kde by sa mohol naučiť techniky, ako zvládnuť manažovať rezort, okolo ktorého sa pohybuje také množstvo zákulisných hráčov.

Všetci traja agropodnikatelia však odmietajú konštrukciu, že zasahujú do chodu rezortu pôdohospodárstva s využitím kontaktov na Fabriciusovú.

Malatinec hovorí, že svoju partnerku dokonca sám odhováral od toho, aby prijala pracovnú ponuku z ministerstva poľnohospodárstva. „Aby sme sa vyhli sporom, o pracovných veciach sa preto vôbec nerozprávame,“ dodal.

„S pánmi Šebekom a Malatincom mám profesionálny i priateľský vzťah a rád s nimi spolupracujem, no s pani Fabriciusovou sa osobne ani nepoznám,“ odpísal Maxon s tým, že do ničoho cez ňu nezasahuje.

Ona žiadny konflikt záujmov nevidí

Samotná vedúca úradu Fabriciusová konflikt záujmov nevidí. „Na ministerstve nemám dosah na žiadne dotačné politiky či prerozdeľovanie podpôr, a tak môžem vylúčiť, že by som kvôli môjmu partnerovi mohla byť v akomkoľvek konflikte záujmov,“ uviedla.

Tvrdí, že prácu vie úplne oddeliť od osobného života a o jej súkromnom vzťahu s Malatincom ešte pred nástupom na ministerstvo informovala aj ministra Mičovského.

„Práve minister Mičovský po zistení tejto skutočnosti zabezpečil, že na dotácie žiadny vplyv nemám. Nie som ani v žiadnych pracovných skupinách, ktoré sa venujú dotačnej politike či iným stratégiám rezortu. Moja pracovná činnosť na úrade je zameraná na úlohy a povinnosti, ktoré nemajú súvis s osobou pána Malatinca,“ povedala generálna tajomníčka služobného úradu Fabriciusová.

Svoj kredit čestnej a serióznej verejnej manažérky podporila aj pripomenutím, že mimo funkcie v Chránenej krajinnej oblasti Poľana pracovala pre štát aj v investičnej agentúre SARIO, kde sa s ňou žiadne kauzy nikdy nespájali.

„Naopak, hneď po svojom príchode na Ministerstvo pôdohospodárstva som pri verejných obstarávaniach niektorých tovarov a služieb dokázala znížiť nákupné ceny až o 60 percent,“ uviedla.

Osobne sa za nezávislosť a čestnosť svojej šéfky služobného úradu pred Denníkom E zaručil aj sám minister Mičovský. „Plne stojím za pani Fabriciusovou. Okamžite nám sem vniesla poriadok a to, že je čestná, už dokázala aj na iných postoch,“ povedal minister.

„Chyby tu ešte urobíme, ale svinstvá a zlodejiny od nás nezažijete,“ komentoval situáciu Mičovský v kontexte rozhodnutia o prehodnotení presunu dotácií medzi priamymi platbami a eurofondami. 

Žena s rastúcim vplyvom

Fabriciusová a Mičovský sa však musia pripraviť na to, že nezávislosť vedúcej úradu bude spochybňovaná vždy o to viac, ako bude v sporoch na ministerstve vyhrávať názor, ktorý presadzuje ona.

Len nedávno vyšla víťazne z dvoch konfliktov, v ktorých bol jej protivníkom teraz už odídený štátny tajomník Vlčan. Fabriciusová v nich stála na strane farmárov.

V prvom vedúca úradu a štátny tajomník inak vnímali už spomenutý presun peňazí z priamych platieb na eurofondy. Vlčan zmenu aktívne presadzoval, Fabriciusová sa angažovala v prospech toho, že minister napokon rýchly presun podpôr v máji prehodnotil.

„Pre pána ministra som operatívne zorganizovala sedenia s odborníkmi, ktorých sme ešte vtedy len prijímali na nové posty vo vedení ministerstva. Zo širšieho posúdenia celej problematiky vzišlo napokon to, že sa od zámeru radšej ustúpilo,“ povedala pre Denník E Fabriciusová.

Takto síce pomohla aj svojmu partnerovi a jemu blízkym biznismenom, no v konečnom dôsledku zrušený presun dotácií potešil všetkých farmárov. Ona sama zorganizovanie debaty s novými zamestnancami rezortu považuje len za svoju bežnú povinnosť.

Príliš rýchle presadzovanie presunu peňazí z priamych platieb na eurofondy v celkovom objeme až 60 miliónov ešte v priebehu tohto hospodárskeho roku nebolo naozaj dobrým riešením.

Je síce správne, ak farmári budú dostávať viac peňazí len na nové rozvojové investície a nie iba za to, že vôbec farmárčia. No na škrty v priamych platbách sa musia pripravovať dlhší čas, inak im to naruší aktuálne prebiehajúci finančný rok a vystraší spolupracujúce banky.

Vlčan chcel zrušiť ústav

Medzi generálnou tajomníčkou úradu Fabriciusovou a bývalým štátnym tajomníkom Vlčanom prišlo podľa publicistu Juraja Hubu z portálu Poľnoinfo.sk aj k sporu o rezortné kapacity na zber dát a ich analytické vyhodnocovanie.

Vlčan chcel úspory nariadené ministerstvom financií v rezorte dosiahnuť aj tým, že by sa zrušil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý historicky poskytuje pre agropotravinársky rezort štatistiky a analýzy.

Bývalý bankár chcel namiesto toho radšej posilniť nový Inštitút pôdohospodárskej politiky, ktorý sa mal stať kritickejším oponentom zle nastavených mechanizmov rezortu a mal pripraviť aj novú dlhodobejšiu koncepciu rozvoja domáceho agropotravinárskeho odvetvia.

Fabriciusovej, ale i farmárom sa predstava zrušenia tradičného ústavu nepáčila. Výsledkom je, že podľa jej aktuálnych vyjadrení sa ústav zachová. No zároveň šéfka služobného úradu tvrdí, že personálne chce posilniť aj analytický inštitút. Na tom totiž teraz sú iba dvaja juniorskí analytici. „Hľadáme nových ľudí aj pre Inštitút pôdohospodárskej politiky, aj keď to nie je jednoduché,“ hovorí Fabriciusová.

Vlčana najviac zaujímal audit PPA

Štátny tajomník Vlčan sa počas troch mesiacov na ministerstve stal známy aj tým, že opakovane presadzoval prísny forenzný audit Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Dôveryhodnosť tohto administrátora agrárnych dotácií i eurofondov je po veľkých korupčných kauzách totiž spochybnená.

Cieľom auditu malo byť nielen odhalenie slabých miest agentúry, cez ktoré sa práve dá korumpovať prideľovanie eurofondov, ale mal ukázať aj na konkrétne prípady korupcie pri rozdeľovaní podpory a pri schvaľovaní predražených projektov.

V čase diskusie o tejto téme však Vlčan stratil dôveru ministra, začali sa šíriť informácie o jeho problémoch, keď bol ešte bankár, a tiež podozrenia, že pracuje pre SIS.

A keďže bol navyše v častom spore s Fabriciusovou, kuloáre znova hľadali príčinu v tlaku trojice podnikateľov, ktorí sa s ňou poznali a v eurofondoch boli v minulosti úspešní.

Aj v tomto prípade však všetci traja agropodnikatelia reagujú, že oni za odchodom Vlčana nestoja.

„Neviem si predstaviť, ako by som ho mohol prinútiť k odchodu z ministerstva. To je úplný nezmysel,“ povedal Malatinec.

„S odchodom pána Vlčana z ministerstva nemám absolútne nič spoločné,“ hovorí Maxon.

Aj Šebek odmieta, že má niečo s Vlčanovým odchodom.  Hovorí, že ho pozná z obdobia, keď ešte pôsobil ako šéf slovenskej pobočky ruskej Sberbank. Bývalý bankár mu pri jedinom ich stretnutí na degustácii vín ponúkal pomoc pri rozvoji jeho podnikateľských aktivít s insemináciou dobytka v Rusku.

My sa nemáme čoho báť

Všetci traja podnikatelia tiež tvrdia, že sa nemajú prečo obávať ani Vlčanom navrhovaného hĺbkového auditu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Opakujú, že všetky svoje eurofondy načerpali v súlade so zákonom a podpory využili na zmysluplné projekty.

Malatinec napríklad hovorí, že všetky tri jeho bioplynové stanice s celkovým výkonom tri megawatty, ktoré vybudoval z eurofondov, sú na rozdiel od mnohých iných tunajších bioplyniek stále v zisku a sčasti kryjú aj vykurovanie mesta Detva.

Podpoliansky farmár tiež argumentuje, že jeho agroturistický komplex Masarykov dvor bol so svojimi 96 posteľami vlani vyťažený až na 73 percent. Nie ako mnoho iných z eurofondov podporených penziónov, v ktorých býva s rodinou väčšinou len samotný prijímateľ podpory.

A Malatinec sa háji aj tým, že k svojmu dnešného hospodárstvu s vyše štyritisíc hektármi i šesťtisíc kusmi dobytka i oviec sa prepracovával úplne od piky, po revolúcii začínal so súrodencami iba na 30 hektároch.

„Reči o predražení našich projektov odmietam. Išli by sme predsa sami proti sebe. Strach z auditov nemám. Projekty, ktoré sme realizovali z európskych peňazí, prešli aj auditmi úradníkov z Bruselu. Namiesto výhrad nás pochválili,“ dodal Malatinec.

Neskrýva však svoje výhrady k plánom auditu. „Dúfam, že prijímateľom podpôr nebude počas auditu pozastavená výplata dotácií. To by bola pre firmy veľká komplikácia,“ komentuje Malatinec.

„Musíte sa venovať audítorom, vysvetľovať do detailu veci, ktorým nie vždy rozumejú, čo stojí množstvo času. Ale teda stále sa auditov nebojím,“ pokračoval agropodnikateľ z Podpoľania.

Šebek sa k nemu pripája poznámkou, že každý audit len berie podnikateľovi čas, ktorý by mohol venovať samotnej firme.

Vlčan im nechýba

Trojica Malatinec, Šebek a Maxon však zároveň dáva najavo, že určite nie sú smutní z odchodu Vlčana z pozície štátneho tajomníka a tiež to, že sa podľa nich téme nerozumel.

Maxon hodnotí jeho tlak na presun prostriedkov z priamych platieb na eurofondy ako „nadmieru nekompetentný“.

Malatinec sa k nemu pripája s poznámkou, že „z odborného hľadiska odchod Vlčana pre ministerstvo pôdohospodárstva za veľkú stratu nepovažuje“.

Sám Vlčan nechcel komentovať kuloárne diskusie o tom, že za jeho odchodom stáli vplyvní farmári. Konkrétnejšie sa vyjadril iba k informáciám, ktoré spochybňovali jeho dôveryhodnosť.

Odmietol akékoľvek kontakty na SIS a potvrdil, že počas jeho práce pre rakúsku skupinu Hypo Alpe Adria Bank v Bosne a Hercegovine bežalo policajné vyšetrovanie niektorých jej tamojších transakcií. Preverovaný za to však bol iný manažér bosnianskej pobočky, on k veci iba vypovedal.

To, že by mala mať niečo spoločné s odchodom Vlčana, odmietla aj Fabriciusová. A popiera, že by sa akokoľvek zaujímala, či chcela ovplyvňovať audit platobnej agentúry. „Na výkon auditu platobnej agentúry žiadny dosah nemám. Moje oddelenie zabezpečovalo iba výber jeho audítora,“ hovorí šéfka služobného úradu.

Aj ministerstvo oficiálne hovorí, že Fabriciusová nepozná ani priebeh auditu, ani výsledky a nebude mať možnosť ovplyvniť ani jeho závery.

Hlavne však ministerstvo zdôraznilo, že audit pokračuje aj po odchode Vlčana. Výsledky sa očakávajú koncom tohto roka, hlavným výstupom majú byť návrhy pre nastavenie nových a účinných mechanizmov platobnej agentúry.

Bývalý štátny tajomník už robí pre Matoviča

Na audit však ďalej dohliada aj Vlčan, i keď z úplne inej stoličky. Z Mičovského ministerstva prešiel na úrad vlády premiéra Igora Matoviča. Jeho hlavným poslaním tam pritom je dohliadať práve na daný audit. Komunikuje s Mičovského ministerstvom, no aj s bruselskými inštitúciami.

Post štátneho tajomníka na pôdohospodárstve si teda Vlčan neudržal, no dôvere špičiek najsilnejšej vládnej strany sa ďalej teší. Tá môže prameniť aj z toho, že sa dobre pozná s bývalým kolegom z bankovníctva Marcelom Klimekom, ktorý je za OĽaNO štátnym tajomníkom ministerstva financií.

„Práca na úrade vlády ma oslovila, lebo takto sa už nemusím venovať rôznym oficialitám ako na poste štátneho tajomníka, ale čisto sa venujem iba praktickej analytickej práci. Na audite platobnej agentúry naďalej spolupracujem aj s pánom ministrom Mičovským, ktorý ho plne podporuje,“ komentuje zmenu Vlčan s tým, že vďaka auditu bude vedieť rezort pôdohospodárstva v budúcnosti vyberať iba naozaj efektívne eurofondové programy.

Agentúra si do budúcnosti podľa neho môže vytvoriť aj systém identifikácie najperspektívnejších podnikov, ktorým bude sama núkať získanie nových eurofondov presne cielených na ich rozvojové potreby. Agentúra sa teda môže správať ako banka, ktorá svoje produkty prioritne ponúka tým najserióznejším a najprogresívnejším klientom.

Prízvukuje, že naozaj prísny a široký audit platobnej agentúry je mimoriadne dôležitý, lebo oň žiada Slovensko aj Európska Komisia i jej Európsky úrad pre boj s podvodmi OLAF. Tie pochybujú o mechanizmoch agentúry hlavne potom, čo vo vyšetrovacej väzbe sedí za úplatky jej šéf z obdobia minulej vlády Juraj Kožuch.

Audit sa pritom venuje rokom 2014 až 2020. Teda posledným dvom predchádzajúcim garnitúram, keď najskôr za Smer viedol rezort pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, a potom za SNS zasa Gabriela Matečná.

Aj farmári musia pochopiť, že zmeny sú nutné

Z celého pnutia i sporov okolo ministerstva pôdohospodárstva by pritom malo určite vzísť aj to, že ak už aj má zostať šéfkou jeho služobného úradu partnerka jedného zo silných mužov domáceho agrosektora Martina Malatinca, tak treba sledovať, či nebudú prechádzať na rezorte také opatrenia, ktoré budú vyhovovať hlavne jeho biznisu a biznisu jeho známych.

Post generálneho riaditeľa služobného úradu je naozaj silným postom. Zvlášť SNS v minulej vláde ukázala, že človek v tejto funkcii môže byť vďaka neformálnemu vplyvu a vhodnej organizačnej štruktúre mocnejším než minister.

Najslávnejším príbehom tohto druhu bolo ministerstvo obrany, kde ako šéf služobného úradu pôsobil Dankov kamarát Ján Hoľko, ktorý si vydobyl takú moc, že rozhodoval aj o mnohomiliónových vojenských nákupoch.

Na pôdohospodárstve túto funkciu zastával Jaroslav Regec, ktorého vplyv tiež bol popri ministerke Gabriele Matečnej dosť významný. Zoširoka sa venoval trebárs aj štátnym poľovným revírom, o ktoré má vždy záujem množstvo vplyvných ľudí.

Kritici Fabriciusovej konfliktu záujmov sa teraz obávajú, že podnikatelia Malatinec, Šebek a Maxon budú v tichosti pretláčať cez Fabriciusovú do dotačných systémov rezortu širšiu podporu pasienkového chovu dobytka a oviec na úkor domáceho zeleninárstva či ovocinárstva, no i iných druhov výrob.

Práve živočíšna výroba na pasienkoch horkejších oblastí je totiž doménou agrárnych podnikov tejto trojice. No krajina si musí z cudziny voziť nielen veľa mäsa, ale aj ovocia a zeleniny.

Mičovského administratíva by tiež mala získať do svojho čela aj takých odborníkov, čo mimo dlhodobejšieho a niekedy len teoretického prínosu chystaných reforiem vedia ohodnotiť aj riziká ich príliš rýchleho zavádzania do samotnej podnikovej praxe. Odsun presunu dotácií z priamych platieb na eurofondy by mohol byť pre ministerstvo poučením.

Po vyhrotení nálad medzi ministerstvom a farmármi sa však noví kvalitní ľudia na rezort nehľadajú ľahko. Aj post štátneho tajomníka po odchode Samuela Vlčana bol neobsadený až do polovice augusta. Až teraz ho preberá bývalý pracovník ministerstva i platobnej agentúry, ktorý neskôr presedlal na podnikanie s poradenstvom pri načerpávaní agrárnych podpôr, Andrej Gajdoš.

Rovnako aj farmári však musia pochopiť, že bez reforiem sa slovenské poľnohospodárstvo dopredu neposunie. Zmeny odvetvie potrebuje, lebo v produktivite je na chvoste celej EÚ. Horšie sú na tom so svojimi agrárnymi sektormi iba pobaltské krajiny. Produktivita domáceho agrosektora je len na úrovni jednej tretiny priemernej produktivity celej EÚ. Hlavne preto, že veľa podnikov tu končí len pri málo ambicióznom pestovaní obilia a olejnín. Naopak, produkcie mäsa, ovocia a zeleniny s vyššou pridanou hodnotou krajine chýbajú.

Bol to omyl, hovorí Malatinec o vyšetrovaní NAKA

Úplné neochvejná nemôže byť tiež dôvera všetkých troch silných mužov domáceho agrosektora voči čistote ich projektov. Minimálne jeden Malatincov projekt podporený z eurofondov totiž vyšetruje aj Národná kriminálna agentúra (NAKA).

Banskobystrická expozitúra Národnej protikorupčnej jednotky, ktorá je súčasťou NAKA, už v roku 2018 začala trestné stíhania Malatincovej detvianskej firmy Cmc za trestný čin subvenčného podvodu a trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ, ktorého sa mala dopustiť práve pri načerpaní eurofondov na jednu zo svojich bioplynových staníc v celkovom objeme 2,8 milióna eur.

Išlo o podporu z roku 2009, ktorú Cmc dalo vtedajšie ministerstvo hospodárstva. Vyšetrovatelia pri spustení trestného stíhania upozornili, že až 990-tisíc eur z danej výpomoci sa na výstavbu bioplynky vôbec nepoužilo. V skutočnosti malo ísť o nezrealizované či nadhodnotené práce.

Polícia hovorí, že vyšetrovanie stále prebieha, aktuálne spracovávajú posudok žilinského ústavu súdneho inžinierstva.

Podľa Malatinca bolo trestné stíhanie údajne začaté iba v dôsledku nedorozumenia. Faktúry za 990-tisíc eur, ktoré sa nezdali polícii, totiž patrili podľa podpolianskeho farmára k inej stavbe. Cmc totiž v Detve nestaval v danom čase iba bioplynku, ale aj tepelné hospodárstvo.

„Polícii sme všetko dodatočne osvetlili. Predmetný projekt bol už preverený a schválený Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou a v roku 2011 aj vládnym auditom. A to bez výhrad. Nemáme najmenšiu obavu, že by v súvislosti s ním mohlo dôjsť k vyvodeniu akejkoľvek trestnoprávnej zodpovednosti,“ uvádza Malatinec.

Podpoľanec tiež hovorí, že počas posledných štyroch rokov sa už o eurofondy ani nezaujímal. „Financovanie projektov z eurofondov je u nás spojené s takou byrokraciou, že som radšej využil financovanie prostredníctvom bankových úverov. Navyše, na Slovensku je taká atmosféra, že ak niekto čerpá eurofondy, je automaticky upodozrievaný z korupčného správania,“ uvádza Malatinec. Posledné eurofondy naozaj dostal k záveru jednofarebnej vlády Smeru.

A čo hovorí na policajné prešetrovanie staršej eurofondovej výpomoci pre Malatincovu firmu Cmc jeho partnerka V. Fabriciusová? Odpovedala, že o danom trestnom stíhaní nič nevie, no zistí si o tom viac a potom k tomu zaujme stanovisko. Tiež dodala, že v roku 2009, keď Cmc získala prešetrované podpory, ešte s Malatincom nežila.

Eurofondovo úspešná trojica

• Dve agrárne firmy Martina Malatinca Agrosev a EnergoAgro medzi rokmi 2011 až 2016 získali od Pôdohospodárskej platobnej agentúry celkovo deväť eurofondových podpôr od bioplynových staníc cez modernizácie maštalí až po pivovar a syráreň v celkovom objeme 4,4 milióna eur. A na ďalší projekt výroby peliet cez firmu Cmc ešte podnikateľ získal 1,1 milióna eur aj z rezortu hospodárstva.
• Celkovo 6,7 milióna eur získala cez štyri projekty od rezortov pôdohospodárstva i hospodárstva za roky 2014 až 2020 aj hriňovská mliekareň Koliba jeho brata Jána Malatinca. Najväčší z týchto projektov v objeme bezmála troch miliónov eur pritom Koliba dostala v máji už za súčasnej vlády.
• M. Šebek pre svoju firmu na insemináciu dobytka Slovenské biologické služby, výrobcu kŕmnych zmesí Boskop Poľnonákup Trenčín a štyri farmy Agrobán, Agrosinter, Hortip a Agro-Poniky získal za roky 2014 až 2019 dokonca až 13 eurofondových projektov v celkovom objeme 6,1 milióna eur. Necelých 930-tisíc eur ešte z inovačných eurofondov ministerstva školstva získala aj ním spoluvlastnená vinárska firma z východoslovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti Tokaj&Co.
• Agro-Poniky vlastní Šebek spolu s Malatincom. Boskop Poľnonákup Trenčín zasa M. Šebek spoluovláda s M. Maxonom, podobne ako sú obaja aj spoluvlastníkmi Tokaj&Co. Navyše Maxon je už od roku 2007 aj v riadiacich orgánoch Šebekových Slovenských biologických služieb.
• Mimo spoločných firiem s M. Šebekom M. Maxon bol v načerpávaní eurofondov úspešný aj s Poľnohospodárskym družstvom Inovec Trenčianske Stankovce, v ktorom vlastní najväčší 16-percentný podiel. Za roky 2011 až 2016 družstvo získalo tri eurofondové podpory za vyše 1,3 milióna eur.
• Dohromady táto trojica agropodnikateľov načerpala za ostatných desať rokov na svoje agrárne i potravinárske firmy z rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva i školstva eurofondy v celkovom objeme vyše 20 miliónov eur.

V čom podnikajú: 

Miloslav Šebek

• Ešte donedávna bývalý šéf Slovenského pozemkového fondu z čias prvej vlády Smeru podľa vlastných slov ovládal po Slovensku agropodniky na celkovo až 20 tisícoch hektárov pôdy, no časť svojich fariem už predal. Dnes ovláda cez podnik Agroban z Batky pri Rimavskej Sobote a spišský podnik Hortip vyše sedemtisíc hektárov pôdy a obe tieto jeho farmy chovajú 800 kusov dobytka.
• Jeho najcennejšou firmou sú Slovenské biologické služby zamerané na insemináciu dobytka. Ich zisk sa totiž každoročne pohybuje až okolo milióna eur.

Martin Malatinec

• V Podpoľaní obhospodaruje vyše štyritisíc hektárov pôdy, ktorú tvoria prevažne pasienky. Chová celkovo až tritisíc kráv i tritisíc oviec.
• Vlastní aj tri bioplynky s celkovým výkonom tri megawatty a agroturistické stredisko Masarykov dvor.
• Spolu s bratom Jánom, ktorý vlastní zasa hriňovskú mliekareň Koliba, zamestnávajú v Podpoľaní až pol tisíca ľudí. Mliekareň ročne spracuje 60 miliónov litrov mlieka a vyrába z neho nielen mliečne výrobky, ale aj srvátkové proteíny.

Miroslav Maxon:

• Najväčšou firmou, ktorú spoluvlastní bývalý politik HZDS, je trenčianska likérka OLD Herold. Vo firme so zhruba 17-miliónovými tržbami vlastní 15-percentný podiel.
• So 16-percentným podielom je aj najväčším spoluvlastníkom Poľnohospodárskeho družstva Inovec Trenčianske Stankovce s ročnými tržbami dva a pol milióna eur.
• Spolu s M. Šebekom spoluvlastní aj výrobcu kŕmnych zmesí Boskop Poľnonákup Trenčín s ročnými tržbami presahujúcimi päť miliónov eur a tiež vinársku firmu z východoslovenskej tokajskej vinárskej oblasti Tokaj&Co.