Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Tu sme stále len za agrobarónov. So Sabolom si kupujeme farmu v Rusku, hovorí bývalý šéf pozemkového fondu Šebek

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý šéf Slovenského pozemkového fondu z čias prvej vlády Smeru Miloslav Šebek patrí k najvplyvnejším hráčom domáceho poľnohospodárstva. Neovláda iba viaceré farmy v Malohonte, na Gemeri a Spiši, ale aj firmu, ktorá drží skoro celý slovenský trh s insemináciou dobytka.

Médiám sa dlhodobo vyhýba, no poskytol rozhovor Denníku E, keďže píše o jeho možnom skrytom vplyve na terajšie vedenie ministerstva pôdohospodárstva.

Vplyv síce odmieta, no zároveň je zjavné, že mnohé veci v domácej agrárnej politike mu prekážajú a chcel by ich zmeniť. Hovorí aj o svojom novom biznise v Rusku, ktorého poľnohospodárstvo sa mu, naopak, veľmi páči.

Uprostred toho poodhalí, že sa naďalej dokáže dostať k nemalým podporám aj doma na Slovensku. Od novej vlády má šancu získať pre svoj tunajší slovenský agrobiznis dodnes vôbec najväčšiu eurofondovú podporu.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo mu prekáža delenie na malých a veľkých farmárov;
  • s ktorým ďalším silným domácim podnikateľom ide kupovať prvú farmu už aj v Rusku;
  • na čo podľa neho využijú osem miliónov eur, ktoré jedna jeho firma teraz dostáva z eurofondov.

Generálna riaditeľka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová je priateľkou vám blízkeho agropodnikateľa Martina Malatinca. Máme vám naozaj veriť, že cez ňu nemáte vplyv na tento rezort? Alebo že sa o to pri šírke vášho podnikania v agrosektore minimálne nepokúšate?

Hovorí sa, že práve vy ste mohli vytlačiť z ministerstva pôdohospodárstva bývalého štátneho tajomníka Samuela Vlčana, pretože presadzoval vykonanie prísneho forenzného auditu Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Nič z toho nie je pravda. Žiadny vplyv nemám. Mne je jedno, kto bude štátnym tajomníkom. Ja to neriešim. A nedisponujem ani žiadnou horúcou linkou na nejakého premiéra či ministra, aby niekoho dal či nedal odvolať. Pani Fabriciusovú som naposledy videl pred dvoma rokmi.

S Martinom Malatincom spolupracujem v biznise. To je pravda. Jeho kombajny teraz kosili u mňa a moje kombajny budú kosiť u neho. Máme aj spoločný podnik Agro – Poniky. Ale to je všetko.

Mne naozaj neprekáža žiadny štátny úradník ani audit. Mne prekáža to, že si odrazu niekto na rezorte pôdohospodárstva povie, že zvýši nájmy za štátnu pôdu. Alebo že sa uprostred roka majú znížiť priame platby.

To sú také výstrely od pása. Veď nájmy za štátnu pôdu majú farmári nižšie ako za súkromnú pôdu z toho dôvodu, lebo štátna pôda je značne rozdrobená a sú na nej aj plochy nevhodné na poľnohospodársku výrobu. Toto všetko je v tých nižších nájmoch za štátnu pôdu zohľadnené. No teraz to ideme nepremyslene zmeniť.

Ale nové vedenie ministerstva ide vyrovnávať nájmy za štátnu a súkromnú pôdu preto, že to žiada Európska únia aj náš domáci protimonopolný úrad. Farmár, ktorý nemá šťastie na prenájmy pôdy od štátu a obrába len privátnu pôdu, je totiž naozaj znevýhodnený.

Len zopakujem, že súkromné pozemky sú kvalitnejšie vyrovnané. Navyše farmári, ktorí majú v súčasnosti v prenájme štátnu pôdu od Slovenského pozemkového fondu, tak urobili často pred 15 či 20 rokmi, keď o túto pôdu ešte nebol záujem.

Farmári verili, že štát dodrží podmienky zmluvy, a preto zainvestovali do techniky, postavili maštale, nakúpili zvieratá a dnes tieto nájomné zmluvy potrebujú ako prirodzenú súčasť svojho podnikania. Bolo by smutné, keby to všetko museli zlikvidovať. Toto by si mali dnešní úradníci, ktorí o tom rozhodujú, uvedomiť. Boli ma, že sú tu ľudia, ktorí nevedia, o čom rozprávajú, no majú moc rozhodovať.

Narážate teraz na nejakú neprofesionalitu a neodbornosť terajšieho vedenia rezortu pôdohospodárstva?

Nie. Na nič nenarážam. Netrápte ma, prosím. Netlačte ma niekam, kam nechcem. Ja vám len

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Hospodárstvo je na tom oveľa lepšie, ako sme sa báli (nepokazme si to)
  • Finančná gramotnosť: Banková rada pripravuje infokampaň, aby sa ľudia vedeli lepšie rozhodovať, ako a kam investovať
  • Pomoc ekonomike: Vláda schválila pokračovanie prvej pomoci do konca roka, Krajniak ju chce aj na budúci rok
  • Firmy: Tescu stúpol zisk, štartuje s potravinami Žabka
  • Posty: Vláda odvolala Zuzanu Šubovú z postu podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv
  • Parlament: Neprešiel ďalší návrh na zákaz predaja v nedeľu
  • RTVS: Koncesionárske poplatky sa podľa premiéra nezvýšia
  • Dane: Posledný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bude 2. november
  • USA: Walmart chce prijať 20-tisíc ľudí, aby zvládol nápor internetových objednávok pred vianočnou sezónou
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera rastie pomalšie, než sa predpokladalo, vyplýva z údajov GfK
  • Biznis: Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne sa v septembri takmer zastavil, vyplýva z prieskumu IHS Markit

Po problémoch Arcy sa hovorí o väčšej regulácii vydávania zmeniek i dlhopisov. Čo na to NBS, banky a rezort financií

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Súčasná regulácia obsahuje dosť pravidiel upravujúcich predaj zmeniek a dlhopisov, tvrdí Národná banka Slovenska aj po problémoch skupiny Arca. Banka v septembri schválila tézy informačnej kampane, ktorá má zvýšiť finančnú gramotnosť spotrebiteľov, aby sa mohli lepšie rozhodnúť, či majú investovať do dlhopisov.

Minúta po minúte

Americké akcie v stredu oslabili. Prispela tomu okrem iného štatistika o útlme septembrovej podnikateľské aktivity v USA a prieťahy pri schvaľovaní štvrtého súboru opatrení na pomoc americkej ekonomike. (reuters)

Premiér Matovič vyhlásil, že koncesionárske poplatky sa zvyšovať nebudú. „Roky sme ich kritizovali ako neférovú rovnostársku daň, takže určite ich teraz nebudeme dvíhať len preto, lebo si to niekto praje,“ reagoval na Jaroslava Rezníka, ktorý informoval, že pracovná skupina odporučila ich zvýšenie na 8,50 eura.

Rezníka za to kritizovalo aj ministerstvo kultúry.

„Pracovná skupina pre stabilizáciu financovania RTVS mala za úlohu vypracovať alternatívne možnosti. Riešenie skupiny v podobe zvýšenia koncesionárskych poplatkov, ktoré bez oboznámenia a akejkoľvek konzultácie s ministerstvom kultúry prezentoval Jaroslav Rezník, je len jednou z pracovných alternatív tejto pracovnej skupiny. Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov v tejto situácii nie je pre ministerstvo kultúry žiadna téma,“ tvrdí rezort.

Ministerstvo kultúry vyhlásilo, že zvyšovanie koncesionárskych poplatkov „nie je téma dňa“. Reaguje tak na Jaroslava Rezníka, ktorého zároveň kritizuje, že informoval, že pracovná skupina odporučila ich zvýšenie na 8,50 eura. „Rokovania nie sú ani zďaleka uzavreté a neboli oficiálne prerokované na pôde ministerstva kultúry,“ dodáva rezort.

„Pracovná skupina pre stabilizáciu financovania RTVS mala za úlohu vypracovať alternatívne možnosti. Riešenie skupiny v podobe zvýšenia koncesionárskych poplatkov, ktoré bez oboznámenia a akejkoľvek konzultácie s ministerstvom kultúry prezentoval Jaroslav Rezník, je len jednou z pracovných alternatív tejto pracovnej skupiny. Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov v tejto situácii nie je pre ministerstvo kultúry žiadna téma.“

Jaroslav Rezník informoval, že pracovná skupina rezortu kultúry odporúča zvýšiť koncesionársky poplatok na 8,50 eura. „Dočasná pracovná skupina zaoberajúca sa finančnou stabilizáciou RTVS je poradným orgánom. Hovoriť o konkrétnych číslach je veľmi predčasné,“ reaguje ministerstvo.

Dočasnú pracovnú skupinu pre stabilizáciu verejnoprávneho vysielateľa zriadila ministerka Natália Milanová (OĽaNO). Experti majú za sebou viacero rokovaní, na ostatnom už mali formulovať konkrétne návrhy legislatívnych riešení.

Ministerstvo kultúry počas leta avizovalo prípravu novely týkajúcej sa úpravy modelu financovania RTVS, na portáli právnych predpisov vydalo predbežné oznámenie.

Cieľom zákonnej úpravy je podľa rezortu vytvoriť optimálne podmienky na naplnenie zákonných úloh, modernizáciu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb pri zachovaní verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS. (tasr)

Poslancom zo strany Hlas parlament neposunul ďalej ani mimoriadny príspevok samosprávam. Žiadali, aby štát pre koronakrízu zaplatil obciam 27 eur na obyvateľa a krajom 12 eur. Koalícia sa zväčša zdržala.

Peniaze mali samosprávam vynahradiť výpadky príjmov pre opatrenia proti koronavírusu.

Obce, mestá aj samosprávne kraje môžu do konca októbra žiadať ministerstvo financií o bezúročnú pôžičku na pokrytie výpadkov z daní z príjmu občanov.

Obchody sa v nedeľu nezatvoria, poslanci neposunuli ďalej návrh opozičných poslancov Podmanického a Kéryho. Tí chceli, aby bol predaj v nedele obmedzený tak ako cez sviatky. Kluby vládnych strán OĽaNO a Sme rodina zväčša nehlasovali alebo sa zdržali.

Za návrh hlasoval najmä Smer, kotlebovci a niektorí nezaradení poslanci, pridal sa k nim aj poslanec OĽaNO Martin Čepček.

Zákonodarcovia SaS a väčšina klubu Za ľudí boli proti.

Navrhovateľ Marián Kéry zastupuje Smer,  Ján Podmanický už z klubu tejto strany odišiel.

Walmart plánuje prijať pred vianočnou sezónou vyše 20-tisíc pracovníkov. Prvý veľký sezónny nábor za päť rokov má firme pomôcť zvládnuť očakávaný nápor internetových objednávok, ktoré podporuje pandémia.

Od marca prijal Walmart do obchodov a dodávateľských reťazcov pol milióna ľudí. Pritiahnuť ďalšiu pracovnú silu nebude jednoduché, keďže aj konkurencia posilňuje stavy.

Veľký super Walmartu Amazon nedávno oznámil nábor 100-tisíc zamestnancov v Spojených štátoch a Kanade. (bloomberg)

Pandémia znížila globálne príjmy pracovníkov v prvých troch kvartáloch roka o vyše 10 % na 3,5 bilióna dolárov. Údaje organizácie ILO nezahŕňajú kompenzácie za uzavretie pracovísk počas koronakrízy.

„Uzávierky pracovísk stále narúšajú trhy práce po celom svete, čo vedie k poklesu počtu odpracovaných hodín, ktorý je výraznejší, než sa prepokladalo,“ uvádza ILO.

Organizácia predpovedá, že v 4. štvrťroku počet odpracovaných hodín klesne medziročne o 8,6 %, čo zodpovedá pracovnému času 245 miliónov ľudí na plný úväzok. (čtk, reuters)

Richard Sulík odmietol úvahy o možnom vypnutí slovenskej ekonomiky pre druhú vlnu pandémie koronavírusu. Nákaza sa podľa ministra šíri najmä zo zahraničia, a preto by sa Slovensko malo chrániť opatreniami na hraniciach.

„Poďme strážiť hranice, poďme si dávať podmienky platného covidtestu,“ navrhol Sulík na brífingu po rokovaní vlády. „To by pomohlo, ale zatvoriť ekonomiku, to by som bol veľmi opatrný,“ povedal minister v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Maďarsku a Rakúsku.

Tieto krajiny by sa mohli dostať do červenej zóny, čo by pre ľudí prichádzajúcich z týchto krajín znamenalo povinnú karanténu a testovanie.

Sulík bude v takom prípade presadzovať výnimky pre pendlerov, pre obchodných zástupcov či pre šoférov kamiónov. Minister pripomenul, že prakticky všetky veľké firmy majú zavedený systém dodávky dielov v čase a na skladoch majú zásoby často iba na jeden deň. Transport tovaru prirovnal minister k prúdeniu krvi v žilách. „Keď to zastavíte, tak to napácha obrovské škody,“ zdôraznil. (tasr)

Český úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal posudzovať predaj firmy Aero Vodochody skupine Aero. Na transakcii s kupujúcim z Maďarska sa v lete dohodol majiteľ výrobcu lietadiel, skupina Penta.

Začiatok správneho konania oznámil ÚOHS na svojej internetovej stránke. „K navrhovanému spojeniu súťažiteľov má dôjsť v oblasti leteckej výroby, teda najmä v oblasti vývoja, výroby a servisu cvičných a ľahkých bojových lietadiel.“

Vlastníkmi Aera sú maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol. Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol.

O kúpu Leo Expressu sa zaujímajú španielske železnice Renfe. Štátna firma vypísala tender na poradcu pre nákup českého dopravcu, no vzápätí ho zrušila. Leo Express hľadá strategického partnera, jeho vlaky jazdia aj na Slovensko.

O záujme španielskej spoločnosti o vstup do Leo Expressu píše portál Zdopravy.cz.

„Leo Express dlhodobo hľadá strategického partnera, v súčasnosti rokuje s niekoľkými záujemcami,“ uviedol hovorca Leo Expressu Emil Sedlařík. Bližšie podrobnosti neposkytol vzhľadom na záväzok mlčanlivosti.

Možnosť kúpy Leo Expressu skúmali na jar tiež České dráhy, nakoniec od nákupu ustúpili. Aktíva Leo Expressu nie sú veľké, vlaky patria banke a lízingovej firme. Zahraničných investorov však môžu zajímať napríklad licencie na prevádzku v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Renfe patrí medzi najväčších európskych železničných dopravcov, zamestnáva vyše 13-tisíc ľudí. Dlhodobo mala prakticky monopolné postavenie, čo už neplatí po otvorení španielskych vysokorýchlostných tratí zahraničnej konkurencii.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať