Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sledujme, kto o potravinovej sebestačnosti hovorí a kto na nej zarába

Nová vláda má páky na to, ako agrobarónov a bývalé družstvá prinútiť, aby pomáhali aj vidieku a potravinovej sebestačnosti, nielen sebe.

Autori sú ekonómovia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Univerzite v Mannheime. Pokrivčák a Svorenčík boli zakladatelia Inštitútu pôdohospodárskej politiky na ministerstve pôdohospodárstva.

Už niekoľko volebných období si vládne koalície kladú na papieri za cieľ zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ale nikdy to doteraz nemysleli úprimne. Reálnym cieľom ich politiky bolo uspokojiť vplyvných lobistov a sľuby o potravinovej sebestačnosti boli vždy len pre neinformovaných voličov.

Aby sme to preťali, potrebuje verejnosť porozumieť odpovediam na minimálne tri nasledujúce otázky: 1. Kto môže zabezpečiť rast poľnohospodárskej produkcie na Slovensku? 2. Dá sa vôbec dosiahnuť? 3. A rozdeľujú sa na Slovensku poľnohospodárske dotácie tak, aby sa dosiahla potravinová sebestačnosť, alebo sledujú iný účel?

Máme veľké farmy

Potravinovú sebestačnosť krajiny zabezpečujú, samozrejme, primárne poľnohospodári. Tí slovenskí sú špeciálni tým, že ich farmy sú v priemere oveľa väčšie ako u ich kolegov v EÚ.

Z údajov Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá rozhoduje o dotáciách, bolo na Slovensku v roku 2020 18,3 tisíca poľnohospodárskych subjektov, ktoré obhospodarovali spolu 1,85 mil. ha pôdy.

Priemerná veľkosť farmy na Slovensku, ktorá získava podporu z verejných zdrojov, je preto približne 100 ha, a je teda viac než 5-krát väčšia ako priemerná veľkosť farmy v EÚ.

Aby sme však presnejšie pochopili, komu presne (a v prospech koho presne) ide na Slovensku ročne v priemere trištvrte miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, musíme si aspoň stručne ukázať štruktúru tých tisícok fariem.

FON-kári sú lokálni hrdinovia s malým vplyvom

Fyzických osôb nepodnikateľov (FON-károv) je počtom najviac (9 829), ale spolu hospodária len na 3,2 % celkovej poľnohospodárskej pôdy. Priemerná veľkosť ich farmy je totiž len 6 ha.

FON-kári sú ľudia, ktorí za to, že udržujú pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, poberajú dotácie v priemere tisíc eur ročne. Mnohí z nich niečo pestujú alebo chovajú pre svoju vlastnú potrebu a prebytky predávajú na trhu.

FON-kári ako nepodnikatelia nemôžu získať peniaze za environmentálne hospodárenie alebo za podnikanie v znevýhodnených podmienkach, ale môžu sa uchádzať o priame platby z prvého piliera SPP a o projekty z Programu rozvoja vidieka. Ich výhodou je, že priame platby nezdaňujú.

FON-kári pomáhajú udržiavať vidiecku krajinu a zabezpečujú lokálne potraviny najmä pre vlastnú potrebu. Veľmi nízke dotácie používajú lokálne, čím sa podporujú služby a miestny rozvoj na vidieku, ale nemôžeme od nich očakávať podstatný nárast poľnohospodárskej produkcie v budúcnosti.

Určite nie sú zodpovední za našu nízku potravinovú sebestačnosť, ako sa to často interpretuje. Podiel FON-károv na pôde a aj na získaných dotáciách je totiž zanedbateľný.

K ideálu rodinnej farmy majú najbližšie SHR-kári

Súkromne hospodáriaci roľníci (SHR-kári) sú na rozdiel od FON-károv podnikatelia rovnako ako živnostníci. Na Slovensku je v súčasnosti 5-tisíc súkromne hospodáriacich roľníkov s priemernou výmerou poľnohospodárskej pôdy 56 ha. Spolu majú 15 % podiel na celkovej poľnohospodárskej pôde.

Na Slovensku existujú malí SHR-kári s výmerou pár hektárov, ale aj roľníci, ktorí obhospodarujú niekoľko stoviek hektárov pôdy.

SHR-kári majú najbližšie k rodinným farmám, ktoré sú nielen v EÚ, ale na celom svete dominantnou formou podnikania v poľnohospodárstve.

SHR-kári u nás vznikali postupne od 90. rokov na zelenej lúke a na svoj rozkvet ešte len čakajú.

V súčasnosti majú ťažký prístup k úverom a na rozširovanie fariem nedokážu získať pôdu. A to ani od štátneho Slovenského pozemkového fondu, ani na veľmi nefunkčnom súkromnom trhu, ktorý ovládajú veľké podniky a panuje tam extrémna rozdrobenosť vlastníctva vytvárajúca veľké náklady pre SHR-károv.

Slovensko doteraz nedokázalo v primeranej miere zorganizovať ani investičné podpory určené pre malé farmy. Výnimkou sú povinné výzvy, ktoré nám prikázal urobiť Brusel.

Na podporu SHR sme na rozdiel od iných členských štátov EÚ doteraz neaplikovali redistributívnu platbu, ktorá slúži na prerozdelenie finančnej podpory od veľkých fariem po malé a stredné farmy.

Malé a stredné podniky sú všeobecne základom ekonomického rozvoja. V poľnohospodárstve na celom svete garantujú udržateľný vývoj vidieka, no na Slovensku sú dlhodobo diskriminované.

Práve SHR-kári pritom zabezpečujú potravinovú sebestačnosť napríklad v Rakúsku, Holandsku a ostatných krajinách EÚ. Pretečie však ešte veľa vody v Dunaji, kým súkromne hospodáriaci roľníci podstatne zvýšia potravinovú sebestačnosť na Slovensku.

Efektívne rodinné farmy sa totiž vytvárajú dlho. Je to beh na dlhé trate, ale je najvyšší čas reálne zmeniť politiky a začať vytvárať vhodné podmienky pre SHR. Už je dávno po termíne.

Družstvá, s. r. o. a akciovky štát zle motivuje, a taký je aj výsledok

Družstvá a akciovky sú rozlohou veľké podniky. V priemere obhospodarujú viac ako 1000 ha pôdy. Na európske aj svetové pomery sú to obrovské farmy.

Väčšinou vznikli počas komunistickej kolektivizácie a za demokracie sa transformovali na korporátne podniky. Mnohí ľudia si súčasné družstvá alebo akciovky pletú so socialistickými družstvami. Socialistické družstvá nútil plán pestovať aj ovocie a zeleninu alebo mať živočíšnu výrobu, a teda aj zamestnávať ľudí na vidieku a prispievať k jeho životaschopnosti. Súčasné korporátne farmy však

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Firmy mysleli na respirátory skôr, než s nimi prišla vláda. Hygienici sľubujú vyhlášku najneskôr v stredu

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Úrad verejného zdravotníctva plánuje vydať vyhlášku k novým protipandemickým opatreniam najneskôr v stredu. Stále tak nie je jasné, či a ako sa upraví, kto má zabezpečiť respirátory zamestnancom firiem a úradov, ktorí nepracujú z domova.

Minúta po minúte

Nemecký výrobca domácich spotrebičov Miele prerušuje výrobu v niektorých závodoch. Zastavenie produkcie sa dotkne približne 4000 zamestnancov, dôvodom je nákaza koronavírusom.

Na konci februára malo niekoľko pracovníkov závodu v Euskirchene pozitívny test na nový koronavírus a do karantény muselo ísť okolo 200 ľudí, informovala hovorkyňa Miele. Spomínaný závod má celkovo 500 zamestnancov.

Problémy závodu v Euskirchene však spôsobili prerušenie produkcie aj v niekoľkých ďalších závodoch v Nemecku, Poľsku a Česku, uviedla hovorkyňa. Dodala, že výroba by sa mala obnoviť 10. marca. (tasr)

Firma Infineon odkazuje automobilkám, aby zmenili stratégiu zásobovania čipmi, s ktorých nedostatkom sa boria. Najväčší európsky producent polovodičov im radí, aby si upevnili dodávateľské reťazce. Časť automobiliek zvažuje tvorbu zásob.

„Automobilový priemysel nemôže najskôr povedať, že nepotrebuje čipy, a potom sa vrátiť s požiadavkou, že sa bez nich nezaobíde. Musí brať do úvahy dlhé dodacie lehoty, čo je asi pol roka,“ povedal šéf Infineonu Reinhard Ploss.

Nedostatok kľúčových súčiastok sa začal prejavovať v automobilovom sektore na konci vlaňajška. Nečakané oživenie dopytu po autách sa vtedy prekrývalo s boomom spotrebnej elektroniky.

Výrobcovia čipov uprednostňujú producentov spotrebnej elektroniky pred automobilkami najmä preto, že ich objednávky sú väčšie. Výroba áut je podnikanie s nižšou maržou, takže automobilky nie sú príliš prístupné vyšším cenám čipov, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť ich ziskovosť.

Prečo je to dôležité

Nedostatok čipov už donútil znížiť výrobu viaceré automobilky, napríklad VW, General Motors, Ford, Renault, Toyota, Fiat Chrysler či Nissan. Podľa IHS Markit bude problém pretrvávať aj v 2. polroku a tento rok sa vyrobí približne o jeden milión áut menej.

Niektoré značky, napríklad Porsche či Mercedes, pod vplyvom situácie revidujú dodávateľské reťazce. Tie celé desaťročia fungujú na princípe dodávok just-in-time, čo znamená, že súčiastky sú dodané vo chvíli, keď ich odberateľ potrebuje, takže ich nemusí skladovať. Teraz automobilky zvažujú väčšie zásoby.

Čo radí výrobca čipov

Podľa šéfa Infineonu automobilky nemôžu počítať s tým, že jeho firma bude držať čipy na sklade, pretože by to bolo rizikové z hľadiska hotovosti. Čipy sa navyše dajú skladovať len obmedzený čas, lebo sa ľahko kontaminujú.

Ploss upozornil, že automobilky vytvárajú desatinu globálneho trhu s polovodičmi a nezbavia sa tlaku väčších klientov, ako sú napríklad výrobcovia smartfónov. Mali by teda nastaviť svoje dodávateľské reťazce tak, aby boli odolnejšie. (čtk, ft)

Otváracie hodiny pôšt v mestách sa dočasne upravia, štyri dni budú otvorené do 17.00, v stredu do 18.00 h. Počas najbližších dvoch víkendov budú všetky pošty zatvorené, v sobotu 6. a 13. marca stopne pošta aj doručovanie tlače, doručí ju až v pondelok.

Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková. Zákazníkom odporúča preveriť si aktuálne otváracie hodiny konkrétnej pošty na webovej stránke Slovenskej pošty alebo v mobilnej aplikácii. Na poštách budú umiestnené vývesky s aktuálne platnými otváracími hodinami pre verejnosť.

Dorčáková upozornila, že v rámci ochranných opatrení sú pobočky Slovenskej pošty pravidelne čistené, vetrané a dezinfikované, a to aj počas dňa cez pravidelné dezinfekčné prestávky. V priestoroch pobočiek je počet zákazníkov regulovaný. V pobočke sa teda môže nachádzať jeden zákazník na 15 štvorcových metrov (m²) alebo 25 m². Zároveň musia byť dodržiavané dvojmetrové vzájomné odstupy, čo platí aj pre zákazníkov čakajúcich pred pobočkou. (tasr)

Najviac čerpá eurofondy Krajniak, najmenej Gröhling. Čo prepadlo a čo ešte zachraňujú?

Najviac eurofondov – 52 percent sa vyčerpalo z Operačného programu Ľudské zdroje, najmenej – 33 percent z balíka na rozvoj regiónov. Z neho sa najmenej darí míňať peniaze na miestne akčné skupiny a mobilizáciu kreatívneho potenciálu.

Zamestnanci dopravných podnikov na Slovensku varujú pred vyhlásením štrajkovej pohotovosti. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.

Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov z Bratislavy, Košíc a Prešova tak vyjadrili nesúhlas so stanoviskom ministerstva dopravy. To vyhlásilo, že nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené financie na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD.

Základné odborové organizácie pri jednotlivých dopravných podnikoch v spoločnom vyhlásení požiadali o urýchlené prehodnotenie rozhodnutia vlády a ministerstva dopravy o neposkytnutí finančnej pomoci. Žiadajú aj o participáciu príslušné ministerstvá, aby tieto rozhodnutia boli prehodnotené a boli prijaté systémové opatrenia, ktoré umožnia kompenzáciu výpadkov príjmov dopravným podnikom.

„V prípade neriešenia vzniknutej situácie a za zachovanie pracovných miest máme právo využiť aj štrajkovú pohotovosť zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku, a to v zmysle Ústavy SR,“ upozornili.

MHD označili za hybnú silu miest, ktorá udržiava chod a život v mestách, a tým udržuje aj chod krajiny. Výsledkom zamietnutia kompenzácie výpadkov príjmov pre prevádzkovateľov MHD bude podľa nich v blízkej budúcnosti obmedzenie a rušenie liniek MHD, ktoré následne bude viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Mimoriadna situácia a núdzový stav podľa zástupcov zamestnancov dopravných podnikov spôsobil úbytok cestujúcich v MHD, ale doprava zatiaľ premáva, keďže niektorí občania nemôžu pracovať z domu, napríklad zdravotníci, predavači, hasiči či pekári. „Túto dopravu zabezpečujú zamestnanci dopravných podnikov, od vodičov, ktorí riadia prostriedky MHD, cez údržbárov až po technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod spoločnosti,“ skonštatovali vo vyhlásení. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať