Sledujme, kto o potravinovej sebestačnosti hovorí a kto na nej zarába

Autori sú ekonómovia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Univerzite v Mannheime. Pokrivčák a Svorenčík boli zakladatelia Inštitútu pôdohospodárskej politiky na ministerstve pôdohospodárstva.

Už niekoľko volebných období si vládne koalície kladú na papieri za cieľ zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ale nikdy to doteraz nemysleli úprimne. Reálnym cieľom ich politiky bolo uspokojiť vplyvných lobistov a sľuby o potravinovej sebestačnosti boli vždy len pre neinformovaných voličov.

Aby sme to preťali, potrebuje verejnosť porozumieť odpovediam na minimálne tri nasledujúce otázky: 1. Kto môže zabezpečiť rast poľnohospodárskej produkcie na Slovensku? 2. Dá sa vôbec dosiahnuť? 3. A rozdeľujú sa na Slovensku poľnohospodárske dotácie tak, aby sa dosiahla potravinová sebestačnosť, alebo sledujú iný účel?

Máme veľké farmy

Potravinovú sebestačnosť krajiny zabezpečujú, samozrejme, primárne poľnohospodári. Tí slovenskí sú špeciálni tým, že ich farmy sú v priemere oveľa väčšie ako u ich kolegov v EÚ.

Z údajov Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá rozhoduje o dotáciách, bolo na Slovensku v roku 2020 18,3 tisíca poľnohospodárskych subjektov, ktoré obhospodarovali spolu 1,85 mil. ha pôdy.

Priemerná veľkosť farmy na Slovensku, ktorá získava podporu z verejných zdrojov, je preto približne 100 ha, a je teda viac než 5-krát väčšia ako priemerná veľkosť farmy v EÚ.

Aby sme však presnejšie pochopili, komu presne (a v prospech koho presne) ide na Slovensku ročne v priemere trištvrte miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, musíme si aspoň stručne ukázať štruktúru tých tisícok fariem.

FON-kári sú lokálni hrdinovia s malým vplyvom

Fyzických osôb nepodnikateľov (FON-károv) je počtom najviac (9 829), ale spolu hospodária len na 3,2 % celkovej poľnohospodárskej pôdy. Priemerná veľkosť ich farmy je totiž len 6 ha.

FON-kári sú ľudia, ktorí za to, že udržujú pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, poberajú dotácie v priemere tisíc eur ročne. Mnohí z nich niečo pestujú alebo chovajú pre svoju vlastnú potrebu a prebytky predávajú na trhu.

FON-kári ako nepodnikatelia nemôžu získať peniaze za environmentálne hospodárenie alebo za podnikanie v znevýhodnených podmienkach, ale môžu sa uchádzať o priame platby z prvého piliera SPP a o projekty z Programu rozvoja vidieka. Ich výhodou je, že priame platby nezdaňujú.

FON-kári pomáhajú udržiavať vidiecku krajinu a zabezpečujú lokálne potraviny najmä pre vlastnú potrebu. Veľmi nízke dotácie používajú lokálne, čím sa podporujú služby a miestny rozvoj na vidieku, ale nemôžeme od nich očakávať podstatný nárast poľnohospodárskej produkcie v budúcnosti.

Určite nie sú zodpovední za našu nízku potravinovú sebestačnosť, ako sa to často interpretuje. Podiel FON-károv na pôde a aj na získaných dotáciách je totiž zanedbateľný.

K ideálu rodinnej farmy majú najbližšie SHR-kári

Súkromne hospodáriaci roľníci (SHR-kári) sú na rozdiel od FON-károv podnikatelia rovnako ako živnostníci. Na Slovensku je v súčasnosti 5-tisíc súkromne hospodáriacich roľníkov s priemernou výmerou poľnohospodárskej pôdy 56 ha. Spolu majú 15 % podiel na celkovej poľnohospodárskej pôde.

Na Slovensku existujú malí SHR-kári s výmerou pár hektárov, ale aj roľníci, ktorí obhospodarujú niekoľko stoviek hektárov pôdy.

SHR-kári majú najbližšie k rodinným farmám, ktoré sú nielen v EÚ, ale na celom svete dominantnou formou podnikania v poľnohospodárstve.

SHR-kári u nás vznikali postupne od 90. rokov na zelenej lúke a na svoj rozkvet ešte len čakajú.

V súčasnosti majú ťažký prístup k úverom a na rozširovanie fariem nedokážu získať pôdu. A to ani od štátneho Slovenského pozemkového fondu, ani na veľmi nefunkčnom súkromnom trhu, ktorý ovládajú veľké podniky a panuje tam extrémna rozdrobenosť vlastníctva vytvárajúca veľké náklady pre SHR-károv.

Slovensko doteraz nedokázalo v primeranej miere zorganizovať ani investičné podpory určené pre malé farmy. Výnimkou sú povinné výzvy, ktoré nám prikázal urobiť Brusel.

Na podporu SHR sme na rozdiel od iných členských štátov EÚ doteraz neaplikovali redistributívnu platbu, ktorá slúži na prerozdelenie finančnej podpory od veľkých fariem po malé a stredné farmy.

Malé a stredné podniky sú všeobecne základom ekonomického rozvoja. V poľnohospodárstve na celom svete garantujú udržateľný vývoj vidieka, no na Slovensku sú dlhodobo diskriminované.

Práve SHR-kári pritom zabezpečujú potravinovú sebestačnosť napríklad v Rakúsku, Holandsku a ostatných krajinách EÚ. Pretečie však ešte veľa vody v Dunaji, kým súkromne hospodáriaci roľníci podstatne zvýšia potravinovú sebestačnosť na Slovensku.

Efektívne rodinné farmy sa totiž vytvárajú dlho. Je to beh na dlhé trate, ale je najvyšší čas reálne zmeniť politiky a začať vytvárať vhodné podmienky pre SHR. Už je dávno po termíne.

Družstvá, s. r. o. a akciovky štát zle motivuje, a taký je aj výsledok

Družstvá a akciovky sú rozlohou veľké podniky. V priemere obhospodarujú viac ako 1000 ha pôdy. Na európske aj svetové pomery sú to obrovské farmy.

Väčšinou vznikli počas komunistickej kolektivizácie a za demokracie sa transformovali na korporátne podniky. Mnohí ľudia si súčasné družstvá alebo akciovky pletú so socialistickými družstvami. Socialistické družstvá nútil plán pestovať aj ovocie a zeleninu alebo mať živočíšnu výrobu, a teda aj zamestnávať ľudí na vidieku a prispievať k jeho životaschopnosti. Súčasné korporátne farmy však