Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Analytici dopísali plán reforiem, kým ho neschváli koaličná rada, bude tajný

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobrý deň,

Denník E a jeho Ekonomický newsfilter majú rok. Ďakujeme za dôveru a pridávame zopár štatistík:

  • Za rok sme vydali v Denníku E 12 709 správ v Minúte po minúte a 2 163 článkov.
  • Denník E má v súčasnosti vyše 38-tisíc predplatiteľov.
  • Ekonomický newsfilter odoberá ako newsletter každý pracovný deň 22 300 čitateľov.

Ak nám chcete poslať nejakú správu a odkázať napríklad, čo by sme mali zlepšiť, napíšte nám to do odpovede na tento email (e@dennikn.sk).

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1 150 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

1. Vieme, koľko z EÚ dostaneme, ale netušíme za akých podmienok

Šesť týždňov predtým, ako majú jednotlivé krajiny EÚ odovzdať svoje základné návrhy na čerpanie peňazí z fondu obnovy a odolnosti, nie je jasné, podľa akých pravidiel sa budú granty vyplácať.

  • Minister financií Eduard Heger tvrdí, že otvorenou ostáva aj kľúčová otázka, či sa systém bude viac podobať na klasické uhrádzanie reálnych nákladov, alebo pôjde skôr o platby ako odmenu za uskutočnené reformy.
  • V prípade Slovenska ide najmä o prísľub nenávratných grantov a pôžičiek za 6,8 miliardy eur (takmer 8 % HDP), ktoré by Slovensko malo dostať v najbližších štyroch rokoch navyše z rozpočtu EÚ k peniazom, ktoré sem prichádzajú z klasických eurofondov a nových pôžičiek.

Prečo je to dôležité: V júli vyslala Európska komisia krajinám signál, že jednotlivé krajiny si dohodnú takzvané reformné míľniky a pri ich splnení budú postupne dostávať peniaze priamo do rozpočtu.

  • Na Slovensku to vyvolalo nádej, že taký model pomôže reformátorom získať politickú podporu pre niektoré reformy. Ak by totiž napríklad od schválenia ústavného zákona o dôchodkoch závisela priama platba v stovkách miliónov eur, bolo by jeho prijatie priechodnejšie.
  • Podobne sa uvažovalo aj o daňovej reforme. Tá by mala niektoré dane zdvihnúť a niektoré znížiť. No hoci by bolo zvýšenie daní z pohľadu celej krajiny len také veľké ako zníženie, politici by mali problém presadiť ho voči postihnutým skupinám obyvateľov a podnikateľov. Aj tu sa uvažovalo o pomoci z EÚ, ktorá by dočasne platila náklady dvíhania niektorých daní.

Čo bude nasledovať: V septembri budú o tejto téme ešte rokovať ministri financií a pravdepodobne aj premiéri EÚ. Slovensko bude podporovať systém zaplatenia míľnikov, nie skutočne vynaložených nákladov na reformy.

Definitívne rozhodnuté však nemusí byť ani do 15. októbra, keď budú krajiny odovzdávať Európskej komisii návrhy svojich reformných plánov. O konečnom znení dohôd o použití peňazí z grantov na obnovu sa medzi jednotlivými krajinami a Komisiou potom bude ešte rokovať až do 15. apríla budúceho roka.

Viac o téme: Slovensko sa na peniaze za reformy tešilo možno predčasne (Marianna Onuferová/E)


2. Všetko je v rukách analytikov minfinu

Nikto zo slovenskej vlády zatiaľ neukázal nič konkrétne z obsahu slovenského plánu reforiem, hoci dokument je fakticky hotový.

Analytici ministerstva financií ho majú zakázané šíriť,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Bratislavská župa podala trestné oznámenie pre rekonštrukciu cesty medzi Sencom a Pezinkom. Reaguje tak na kontrolu hospodárenia z rokov 2016 – 2018 v spoločnosti Regionálne cesty Bratislava. Zákazka bola podľa nej predražená o vyše 664-tisíc eur.

Obstarávanie sa uskutočnilo v rokoch 2017 až 2018 a porušenie zákona o verejnom obstarávaní, princípu hospodárnosti a predraženie zákazky konštatoval podľa TASR hlavný kontrolór Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Slezák.

Poukázal na to, že stavebné práce boli realizované na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré boli výsledkom dvoch podlimitných zákaziek. Podľa kontrolóra sa však malo verejné obstarávanie uskutočniť v súlade s postupom pre nadlimitnú zákazku.

Kontrolór vyčítal aj to, že verejné obstarávania boli realizované a zmluvy podpísané ešte pred pridelením dotácie 7,2 milióna eur, pričom zmluvami z marca a septembra 2018 nebol jasne a presne definovaný predmet zákazky a taktiež bola prijatá ekonomicky nevýhodnejšia cenová ponuka.
Súčasné vedenie kraja sa bránilo tým, že v čase realizácie zákazky vlastnil kraj len 68 percent akcií spoločnosti RCB a mal obmedzený vplyv na manažment firmy spravujúcej cesty II. a III. triedy. Konateľa spoločnosti vymenoval minoritný akcionár a nie samosprávny kraj.
BSK sa po nástupe nového vedenia podarilo získať nad cestárskou spoločnosťou úplnú manažérsku a vlastnícku kontrolu. V septembri schválilo krajské zastupiteľstvo urovnanie záväzkov spoločnosti RCB a následne v októbri založenie novej cestárskej spoločnosti Regionálna správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja (RSC BSK), kde už bude kraj stopercentným vlastníkom.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Sulík vysvetlil, že SaS predloží svoj protipandemický plán najprv pandemickej komisii, aby k nemu zaujala stanovisko. Následne ho predloží na ústredný krízový štáb. Kritike premiéra nerozumie. „Neviem, čo viac mám urobiť, aby bol pán premiér spokojný,“ povedal.

Premiérovu reakciu, že to je „cesta do pekla“, komentovať nechcel. Ale vecnej diskusii sa nebráni.

Nie je podľa neho pravda, že by sa v pláne nepozerali na obsadenosť lôžok.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať