Tatra vyrobila svoj najväčší nákladiak v histórii, bude pre špeciálneho zákazníka
Najstaršej českej automobilke hrozil ešte nedávno zánik. Aj vďaka obchodom s Ficovou vládou je z najhoršieho vonku.
Ešte pred tromi rokmi to s českou Tatrou vyzeralo zle-nedobre. Jej indický spolumajiteľ bol zatknutý pre úplatky, firmu dusili rastúce dlhy a musela prepúšťať. Situácia došla tak ďaleko, že celý jej majetok skončil v dražbe.
V súčasnosti už najstaršia česká automobilka ukazuje iný príbeh.
Naberá nových zamestnancov, Ficovej vláde dodáva desiatky hasičských áut a najnovšie predviedla i jeden špeciálny kúsok – vôbec najväčšie nákladné auto, aké za 118 rokov svojej existencie vyrobila.
„Toto vozidlo má celkovo osem náprav a je dlhé rekordných osemnásť metrov,“ približuje mediálna zástupkyňa firmy Kateřina Navarová.
Pre ilustráciu: nová Tatra je dlhšia ako štyri Škody Fabia alebo ako bežný kamión s návesom.
Využitie tohto „dlháňa“ však bude veľmi obmedzené. Ako upozornil český týždenník Ekonom, vozidlo si objednal nemecký zákazník, aby slúžilo na prevoz vrtnej plošiny.
Dvakrát drahšie ako Ferrari
Samotná automobilka o novom výrobku rada hovorí, že je to „najdlhšie cestné vozidlo v histórii českého automobilového priemyslu“.
To je však trochu prehnané. Napríklad kĺbové autobusy SOR, ktoré sa vyrábajú vo východných Čechách, merajú tiež osemnásť metrov.
V každom prípade je predĺžená Tatra, pracovne označovaná ako 16 x 8, unikátnym projektom. Napríklad motor je podľa Ekonomu prispôsobený tak, aby mohol poháňať vozidlo i vrtné zariadenie.
„Výroba vozidla trvala šesť mesiacov. Práce na ňom sa dajú prirovnať k vývoju úplne nového modelu,“ približuje Navarová.
Tomu zodpovedá aj cena. Šestnásťkolesová Tatra vyjde na necelých štyristotisíc eur.
Za túto sumu by mohol mať zákazník napríklad dve moderné Ferrari 458 Spider v základnej výbave.
Zástupcovia Tatry hovoria, že vozidlá tohto typu sa v Európe bežne nevyrábajú – s produkciou podobne dlhých vozidiel majú skúsenosti prevažne len špecializované automobilky v Rakúsku, Švajčiarsku, prípadne v Rusku a Bielorusku.
„V prípade Ruska a Bieloruska ide väčšinou o vozidlá, ktoré boli pôvodne vyvinuté ako raketové nosiče,“ približuje Navarová. Ich nevýhodou však je, že sú príliš široké, čo znemožňuje prevádzku po európskych cestách.
„Naproti tomu pri našom vozidle sa inžinierom podarilo udržať štandardnú šírku podvozku 2,5 metra, takže bude môcť aj do bežnej premávky,“ dodáva Navarová.
Tatra vs. veľkí hráči
Vozidlo na prevoz vrtnej plošiny zapadá do nového biznis modelu, pre ktorý sa automobilka rozhodla pred dvoma rokmi.
Jej manažéri si uvedomili, že zvlášť v Európskej únii môže Tatra len ťažko konkurovať veľkým výrobcom, ako je MAN, Mercedes, či Scania vo výrobe klasických nákladiakov.
Video: V roku 1983 Tatra vyvinula model 815, ktorý jazdil aj Rallye Paríž – Dakar
Rozhodli sa preto staviť na vozidlá pre špeciálne účely, ako je v tomto prípade prevoz nadrozmerných vrtných plošín.
„Všetci teraz čakáme, keď sa tento prvý exemplár vyskúša. Predpokladáme, že behom desiatich rokov predáme päťdesiat takýchto vozidiel,“ povedal Ekonomu generálny riaditeľ firmy Petr Karásek.
Príbeh obvineného Inda
Tatra sa týmto spôsobom snaží hľadať voľné medzery na trhu, pretože pod bývalým manažmentom začala výrazne zaostávať za európskymi štandardmi.
Do začiatku roku 2013 automobilku ovládala skupina americko-indických vlastníkov. Najväčším akcionárom bol podnikateľ Ravinder Kumar Rishi, ktorý mal podľa starších informácií podiel aj v slovenskej automobilke Tanax (niekdajšia pobočka závodu Tatry v Bánovciach nad Bebravou).
Rishi si vyslúžil publicitu pred tromi rokmi, keď ho indická polícia obvinila z podplácania miestnych úradníkov ministerstva obrany.
Hoci sa prípad zatiaľ neskončil právoplatným rozsudkom, Tatra pre škandál prišla o zákazky od indickej armády, s ktorou obchodovala viac než štvrťstoročie.
Nešlo však len o Rishiho. Predchádzajúci vlastníci nedokázali čeliť príchodu hospodárskej krízy, príliš neinvestovali do vývoja a nestarali sa ani o bežné prevádzkové veci.
Tatra napríklad nemala pod kontrolou dodávky náhradných dielov na svoje vozidlá, čím sa pripravovala o veľkú časť tržieb.
„Súčiastky sa vyrábali nezriedka načierno mimo nášho podniku. Neboli zabezpečené dokonca ani prísuny náhradných dielov na Slovensko, takže slovenskí zákazníci si po ne museli jazdiť k nám do Kopřivnice,“ povedala vlani riaditeľka popredajných služieb Iva Hovadová.
Hlavný nedostatok sa však týkal motora. Tatra zaspala pri vylepšovaní vlastného pohonu a zrazu jej chýbal moderný motor, ktorý spĺňa ekologickú normu Euro 6.
Z toho dôvodu nemohla legálne predávať svoje vozidlá v rámci Európskej únie (s výnimkou dodávok pre armádu alebo hasičov).
Automobilka postupne strácala jeden trh za druhým, musela prepúšťať a rástli jej dlhy.
Začiatkom roku 2013 poslali veritelia jej majetok do dražby (klasickému konkurzu sa chceli vyhnúť, aby automobilku mohol hneď prevziať nový vlastník).
Autá na zákazku
V dražbe získala majetok nová spoločnosť Tatra Trucks, za ktorou stoja českí podnikatelia Jaroslav Strnad a René Matera.
Prvý menovaný je dobre známou postavou i na Slovensku – Strnadove firmy si od Ficovej vlády prenajali dva vojenské opravárenské podniky v Trenčíne a v Novákoch.
Pod českými vlastníkmi začala Tatra doháňať resty. Problém s chýbajúcim motorom vyriešila vďaka spolupráci s holandským výrobcom DAF, od ktorého dnes odoberá jeho motory.
Tatre sa podarilo znovu vrátiť sa na indický trh, získala i niekoľko veľkých objednávok zo Saudskej Arábie.
Predovšetkým však zmenila stratégiu. Nový manažment sa rozhodol sústrediť sa na veci, v ktorých je Tatra dobrá. Sem patrí predovšetkým „tatrovácky“ podvozok, ktorý umožňuje priechodnosť i veľmi náročným terénom.
Tatra preto začala ponúkať autá pre špeciálne nástavby, do ktorých sa veľkým automobilkám príliš nechce – napríklad ťahače tankov do púšťových podmienok, nákladné autá pre farmárov alebo vozidlá pre hasičov.
„Nechceme konkurovať obrovským automobilkám v masovej produkcii bežných vozidiel. Miesto toho sa venujeme prácnym špecialitám,“ povedal týždenníku Ekonom generálny riaditeľ Karásek.
Pomoc zo Slovenska
V tomto snažení Tatru podporila aj Ficova vláda. Slovenské ministerstvo vnútra si od nej vlani objednalo 166 hasičských vozidiel za viac než 20 miliónov eur.
„Dlho na trhu neposkytovala žiadna automobilka také nízke auto, aby dokázalo zdolať náročný terén, ktorý na Slovensku máme,“ vysvetľoval kontrakt minister vnútra Robert Kaliňák.
Nové tatry pre hasičov majú štandardnú, 9 000 litrovú nádrž, ale zároveň i schopnosť prekonávať náročný lesný terén.
„Toto auto je pojazdným rybníkom. Dokáže dopraviť veľké množstvo vody tam, kam potrebujeme,“ pochválil Tatru Kaliňák.
Kopřivnická automobilka vďaka tejto objednávke pokryla nielen veľkú časť ročnej produkcie (ročne vyrobí zhruba 900 vozidiel), ale získala aj veľmi cennú referenciu.
„Dúfame, že tento projekt nám umožní ukázať mimoriadne vlastnosti moderných hasičských vozidiel. Časom azda pribudnú i ďalšie vozidlá pre širšie potreby záchranárov,“ uviedla Tatra pri oznámení slovenského kontraktu.
Tatra v číslach
- Prvý automobil vyrobili v Kopřivnici už v roku 1897, vtedy ešte pod názvom Präsident.
- V roku 2014 dosiahla automobilka tržby 137 miliónov eur, zisk pred zdanením bol zhruba 10 miliónov.
- Vlani vyrobila 821 áut, väčšina šla na export.
- V súčasnosti zamestnáva zhruba 850 ľudí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].