Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Velič prehovoril: Arca klientom zmenky v plnom rozsahu nevyplatí. Dlhy si chce znížiť v oddlžení pod ochranou súdov

Šéf skupiny Arca Rastislav Velič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šéf skupiny Arca Rastislav Velič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedenie investičnej skupiny Arca nekomunikuje s verejnosťou od začiatku júna.

Vtedy prestalo platiť svoje vydané zmenky a dlhopisy a pred veriteľmi sa obrnilo dočasnou koronakrízovou ochranou pred konkurzmi. Skupina bola ticho, aj keď množstvo držiteľov ich cenných papierov veľmi chce vedieť, čo sa deje vo vnútri a ako sa v Arce pripravuje ozdravný plán, ktorý im sľúbila.

Líder a majoritný spoluvlastník Arcy Rastislav Velič sa rozhovoril pre Denník E až teraz. Po tom, čo ho za údajne nekompetentné vedenie záchrany skupiny a vyrovnávanie jej meškajúcich záväzkov začal kritizovať zakladateľ i bývalý spoluvlastník Arcy Pavol Krúpa (rozhovor s ním je na konci tohto textu po rozhovore s Veličom). Ukázalo sa totiž, že ten si voči Arce takisto nárokuje nemalé pohľadávky.

Obaja majú na dianie v investičnej skupine úplne iné pohľady, ktoré sa už dokonca premietajú aj do právnych sporov.

Pre investorov, ktorí majú v Arce uviaznuté peniaze, je však kľúčové Veličovo priznanie, že jeho skupina zmenky a pohľadávky v stovkách miliónov eur určite v plnej miere nevráti. V hre je podľa neho už iba ich čiastočné uspokojenie v reštrukturalizácii skupiny pod ochranou súdov.

Velič však pre Arcu takúto šancu ani dostať nemusí. A to v prípade, ak ju súdy a veritelia pošlú rovno do konkurzného rozpredaja.

V ňom by však boli vo väčšej miere uspokojení iba väčší zabezpečení veritelia. Na odškodnenie malých investorov by už veľa peňazí zrejme nezostalo.

V rozhovore sa dočítate:

  • Aké sú terajšie dlhy a majetok Arcy;
  • prečo skupina nechce začať predávať svoje firmy;
  • ako sú na tom dcérske firmy skupiny;
  • čo podľa Veliča nesedí na kritike od bývalého lídra Arcy Pavla Krúpu;
  • ako je to s ručením Krúpu za zmenky Arcy;
  • a čo by Velič na svojom podnikaní zmenil, ak by Arca dokázala usporiadať terajšie dlhy.

Pred tromi mesiacmi ste veriteľom skupiny prisľúbili plán na jej ozdravenie a vyplatenie ich pohľadávok z meškajúcich zmeniek i dlhopisov. V akom stave je tento plán?

Po konzultácii s odborníkmi a ľuďmi z okolia skupiny sme sa celú situáciu rozhodli riešiť slovenskou reštrukturalizáciou alebo českým insolvenčným konaním. V ktorej z oboch krajín, kde pôsobíme, požiadame súdy o oddlženie, ešte teraz nie je jasné. Ešte to len analyzujú právne skupiny.

Kedy ste prestali veriť tomu, že Arca zvládne vykryť svoje dlhy v plnej miere aj bez pomoci súdneho oddlženia?

Rokovali sme s jedným veľmi vážnym zahraničným záujemcom o vstupe do skupiny, no koncom augusta od neho nový kapitál tak, ako sme pôvodne očakávali, nedorazil.

Vo všeobecnosti sa každý, s kým sme rokovali o vstupe, do toho obával ísť s tým, že sa môže vrátiť druhá vlna koronakrízy a celé sa to nezvládne. Od záveru augusta pracujeme na reštrukturalizácii. Momentálne je to najlepšie riešenie pre firmu a jej veriteľov.

O tom, že je ľahšie ísť českou uličkou

Kedy podáte návrh na reštrukturalizáciu alebo insolvenciu?

Príprava nie je jednoduchá, lebo na Arcu sú naviazané desiatky ďalších spoločností, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách. Odhadom koncom septembra.

V Česku vás iste láka, že tamojšia insolvenčná legislatíva na rozdiel od slovenskej nepožaduje od dlžníkov, aby aj menším nezabezpečeným veriteľom vrátili minimálne polovicu ich pohľadávok. Česko žiadnu takúto minimálnu hranicu nemá.

Ono to nie je o minimálnej miere plnenia. Je to skôr o tom, že procesne je český insolvenčný zákon nastavený lepšie ako slovenský. Mimochodom, ľudia, čo nám s tým pomáhajú, sú poradcovia slovenského ministerstva spravodlivosti práve pre oblasť reštrukturalizácií. Pre štát pracujú na zosúladení slovenskej legislatívy s európskou.

Čo hovoria na reštrukturalizáciu vaši veritelia? V nej získajú iba časť svojich pohľadávok.

S veriteľmi sme ešte o tom nekomunikovali, veď všetky detaily ešte nepoznáme ani my sami. Na reštrukturalizácii stále pracujeme.

O miliardovom dlhu

Ak by vám súdy a veritelia povolili reštrukturalizáciu, aké vlastne sú celkové dlhy Arcy a aj celková hodnota majetku, ktorým sú kryté? A teda – v akej miere bude vedieť Arca vrátiť veriteľom ich peniaze, ktoré vložili do zmeniek a dlhopisov?

Ja očakávam, že naši klienti získajú pri oddlžení späť výrazne či určite viac ako polovicu svojich peňazí. I keď spresniť sa to, samozrejme, nedá. Pred koronakrízou boli naše záväzky a hodnota majetku Arcy na vyrovnanej hodnote zhruba jednej miliardy eur, no koronakríza, samozrejme, hodnotu firiem o niečo znížila. Zverejňovali sa aj oveľa nižšie hodnoty nášho majetku ako miliarda eur, ale to boli vymyslené čísla.

Reštrukturalizáciu vám však povolia, len ak na ňu máte dostatočnú finančnú silu. Príliš slabé firmy končia v konkurzných rozpredajoch. Má Arca na to, aby prešla oddlžením?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Kriminalita: V Košiciach poškodili budovu VUB banky, pokúšali sa zrejme vykradnúť bankomat
  • Reformy: Matovičovci uvažujú o zlúčení Sociálnej poisťovne so zdravotnými poisťovňami
  • Gastrolístky: Až 70 % firiem v prieskume bolo za ich zrušenie alebo využívanie ako alternatíva k finančným príspevkom na stravovanie
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Pandémia: Podľa Gatesa budú dôsledky väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie

Verili, že si v družstve budujú lepší dôchodok, teraz môžu o svoje peniaze prísť

Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia - NFD.sk
Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia – NFD.sk

. Platforma, ktorú si družstevníci zriadili a využívali ju ako vlastný internetbanking, prestala fungovať a ľudia sa už k peniazom nevedia dostať. Nad osudom staroľubovnianskeho projektu visí otáznik.

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Väčšina dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii, že im vláda postaví tunel cez Sorošku a prídu investori, najmenej polovicu svojho dospelého života, píše v brilantnej analýze Konštantín Čikovský. Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a iné regióny, ktoré sa novej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Minúta po minúte

Mesto Bojnice požiada Ministerstvo financií SR o návratnú finančnú výpomoc v súvislosti s výpadkom príjmov z podielovej dane pre pandémiu nového koronavírusu. Rozhodli o tom mestskí poslanci. (tasr)

Soroška je stvorená na kopenie sa dopravných problémov. „Keď ráno vidím, že sneží, tak to do Rožňavy ani neskúšam,“ hovorí Miroslav Droždiak, ktorý žije v Silickej Jablonici, ale pracuje v meste. V analýze Denníka E čítajte, čo sa s tým dá robiť, keď zo zoznamu diaľničných priorít vlastne vypadla.

Ministerka Mária Kolíková plánuje umožniť fungovanie zvereneckých fondov, musí sa však podľa nej vyriešiť otázka konfliktu záujmov tak, aby sa neobchádzal základný cieľ, prečo je majetok v zvereneckom fonde.

„Neprichádza do úvahy, aby správou majetku verejného funkcionára bola poverená blízka osoba. Preto je nevyhnutné dôsledne vyriešiť konflikt záujmov pri implementácii takéhoto inštitútu,“ zdôraznila ministerka.

Právna úprava súvisiaca so zvereneckými fondmi má nadväzovať na rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorá by sa mala podľa rezortu uskutočniť do roka. Nový inštitút by podľa Kolíkovej nemal slúžiť len na správu majetku osôb, ktoré vstúpia do verejnej funkcie.

„Môže ísť napríklad o situáciu, keď by dedičom bola osoba, ktorá je maloletá, a prianím poručiteľa je, aby jej celý majetok nebol poskytnutý hneď, ale dával by sa k dispozícii postupne, povedzme s ohľadom na vek,“ dodala.

Zverenecký fond by v takejto situácii podľa ministerky riešil primerané nakladanie i správu majetku, a to aj s ohľadom na prianie a vôľu poručiteľa. (tasr)

Maďarské strany Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť protestujú proti prioritizácii výstavby cestnej infraštruktúry. Listom oslovili ministra dopravy Andreja Doležala a tvrdia, že vládou schválený dokument nereflektuje potreby ľudí v južných a východných okresoch Slovenska. (tasr)

Zlodeji v Košiciach výbušninou poškodili budovu banky. Výbuch sa stal v sobotu v noci okolo 3:00, cieľom páchateľa bol zrejme bankomat, peniaze sa im však ukradnúť nepodarilo.

Výbuch vytrhol bankomat zo steny a odhodil ho do vzdialenosti približne 15 metrov.

„Pri explózii došlo k poškodeniu sklenenej steny pobočky banky a zariadenia vo vnútri. Taktiež došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Peugeot, ktoré bolo zaparkované na parkovisku pred pobočkou banky,“ uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

Bankovej inštitúcii vznikla celková škoda predbežne vyčíslená na zhruba 90 000 eur. „Páchateľom sa nepodarilo ukradnúť žiadnu finančnú hotovosť a z miesta činu ušli,“ konštatovala hovorkyňa.

Polícia miesto zadokumentovala a vyšetrovateľ v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre zločin krádeže v štádiu pokusu a zločin poškodzovania cudzej veci spáchaných formou spolupáchateľstva. Pri udalosti sa nikto nezranil. Polícia po páchateľoch intenzívne pátra. (tasr, korzar, tv kosice)

Spotrebitelia v EÚ začali po vypuknutí pandémie nakupovať viac kvalitnejších potravín a zdravých výrobkov. Ukázala to štúdia poradenskej spoločnosti McKinsey. Mení sa aj celkový životný štýl spotrebiteľov, ktorí sa viac orientujú nielen na potraviny dopestované tzv. udržateľným spôsobom, ale aj na lokálne produkty. (tasr)

Súkromné zdravotné poisťovne kritizujú úvahy predstaviteľov vládnej koalície o zlúčení zdravotných a sociálnych odvodov. Union vníma prípadný vznik „takéhoto štátneho kolosu“ ako návrat do socialistickej reality. Dôvera hovorí o riziku, že sa zhorší zdravotná starostlivosť na Slovensku. (tasr)

Ropa sa na svetových trhoch zlacňuje, severomorský Brent okolo 17.30 strácal 0,4 % na 41,78 dolára za barel, americká WTI 0,5 % na 40,10 dolára. Cena suroviny tak smeruje k týždennému poklesu okolo 3 % a zrejme aj k poklesu za celý mesiac.

V prípade Brentu by išlo o prvý mesačný prepad za pol roka.

„Tento mesiac nebol pre trh s ropou priaznivý,“ konštatoval Stephen Brennock zo spoločnosti PVM.

„Nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom, obnovené plošné karanténne opatrenia, spomalenie hospodárskeho rastu a pozastavené rokovania o súbore opatrení na podporu americkej ekonomiky – to všetko brzdí krehkú obnovu dopytu po rope,“ dodal. (čtk)

Nahnevaní indickí farmári druhý deň blokovali cesty a železnice na protest proti agrárnej reforme. Podľa ich názoru ich vydá na do rúk poľnohospodárskym konglomerátom.

Informoval o tom portál denníka Financial Times.

O čo ide: Nový súbor zákonov schválený v parlamente má za cieľ zbaviť trh s poľnohospodárskymi komoditami obmedzení a ruší starú legislatívu, ktorá farmárom káže predávať vypestované plodiny licencovaným priekupníkom na vládou kontrolovanom trhu. Farmári sa však obávajú, že sa ich pozícia teraz ešte zhorší.

Na štrajky vyzvali podľa BBC takmer všetky odborové organizácie združujúce farmárov v poľnohospodárskom štáte Pandžáb na severe Indie. Fotografie zachytávajú protestujúcich, ako ležia na koľajniciach, stoja vo veľkých skupinách na cestách alebo pália pneumatiky.

Premiér Naréndra Módí tvrdí, že slobodnejší trh otvorí poľnohospodárom dvere k vyšším ziskom, pretože si budú môcť vybojovať lepšiu cenu vďaka vyššiemu počtu možných zákazníkov.

„Indického farmára desiatky rokov zväzovali rôzne obmedzenia a šikanovali priekupníci,“ napísal Módí na Twitteri. Nový zákon podľa neho farmárov od týchto strastí oslobodí.

Čoho sa farmári boja: Predovšetkým v štátoch Pandžáb a Haríjána však plánovaná reforma vyvoláva obavy, či bude štátom vlastnená spoločnosť Food Corporation of India ďalej nakupovať vypestované produkty za cenu stanovenú štátom, čo bol systém, ktorý dosiaľ farmárom zaručoval aspoň minimálne zisky.

Demonštrujúci farmári majú strach, že sa pre dereguláciu dostanú do zraniteľného postavenia voči veľkým spoločnostiam a ich možnosti na rokovania sa ešte zhoršia.

„Proti týmto novým zákonom budeme protestovať, kým budeme nažive, pretože nás zničia,“ hovorí jeden z pestovateľov pšenice a ryže z Pandžábu. „Nový systém nás zotročí ešte viac než Briti, vydá nás na milosť a nemilosť súkromným obchodníkom,“ tvrdí. (čtk)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ministerka Remišová sa stretla so zástupcami Slovenskej klimatickej iniciatívy a iných zelených organizácií. „Som presvedčená, že zmenu klímy nemožno bagatelizovať a už vôbec nie popierať,“ povedala a dodala, že na Slovensku zomrie ročne predčasne 5000 ľudí v dôsledku znečisteného ovzdušia.

Podľa ministerky už dávno neplatí, že zodpovednosť k životnému prostrediu predstavuje brzdu ekonomickému rastu. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať