Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Velič prehovoril: Arca klientom zmenky v plnom rozsahu nevyplatí. Dlhy si chce znížiť v oddlžení pod ochranou súdov

Šéf skupiny Arca Rastislav Velič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šéf skupiny Arca Rastislav Velič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedenie investičnej skupiny Arca nekomunikuje s verejnosťou od začiatku júna.

Vtedy prestalo platiť svoje vydané zmenky a dlhopisy a pred veriteľmi sa obrnilo dočasnou koronakrízovou ochranou pred konkurzmi. Skupina bola ticho, aj keď množstvo držiteľov ich cenných papierov veľmi chce vedieť, čo sa deje vo vnútri a ako sa v Arce pripravuje ozdravný plán, ktorý im sľúbila.

Líder a majoritný spoluvlastník Arcy Rastislav Velič sa rozhovoril pre Denník E až teraz. Po tom, čo ho za údajne nekompetentné vedenie záchrany skupiny a vyrovnávanie jej meškajúcich záväzkov začal kritizovať zakladateľ i bývalý spoluvlastník Arcy Pavol Krúpa (rozhovor s ním je na konci tohto textu po rozhovore s Veličom). Ukázalo sa totiž, že ten si voči Arce takisto nárokuje nemalé pohľadávky.

Obaja majú na dianie v investičnej skupine úplne iné pohľady, ktoré sa už dokonca premietajú aj do právnych sporov.

Pre investorov, ktorí majú v Arce uviaznuté peniaze, je však kľúčové Veličovo priznanie, že jeho skupina zmenky a pohľadávky v stovkách miliónov eur určite v plnej miere nevráti. V hre je podľa neho už iba ich čiastočné uspokojenie v reštrukturalizácii skupiny pod ochranou súdov.

Velič však pre Arcu takúto šancu ani dostať nemusí. A to v prípade, ak ju súdy a veritelia pošlú rovno do konkurzného rozpredaja.

V ňom by však boli vo väčšej miere uspokojení iba väčší zabezpečení veritelia. Na odškodnenie malých investorov by už veľa peňazí zrejme nezostalo.

V rozhovore sa dočítate:

  • Aké sú terajšie dlhy a majetok Arcy;
  • prečo skupina nechce začať predávať svoje firmy;
  • ako sú na tom dcérske firmy skupiny;
  • čo podľa Veliča nesedí na kritike od bývalého lídra Arcy Pavla Krúpu;
  • ako je to s ručením Krúpu za zmenky Arcy;
  • a čo by Velič na svojom podnikaní zmenil, ak by Arca dokázala usporiadať terajšie dlhy.

Pred tromi mesiacmi ste veriteľom skupiny prisľúbili plán na jej ozdravenie a vyplatenie ich pohľadávok z meškajúcich zmeniek i dlhopisov. V akom stave je tento plán?

Po konzultácii s odborníkmi a ľuďmi z okolia skupiny sme sa celú situáciu rozhodli riešiť slovenskou reštrukturalizáciou alebo českým insolvenčným konaním. V ktorej z oboch krajín, kde pôsobíme, požiadame súdy o oddlženie, ešte teraz nie je jasné. Ešte to len analyzujú právne skupiny.

Kedy ste prestali veriť tomu, že Arca zvládne vykryť svoje dlhy v plnej miere aj bez pomoci súdneho oddlženia?

Rokovali sme s jedným veľmi vážnym zahraničným záujemcom o vstupe do skupiny, no koncom augusta od neho nový kapitál tak, ako sme pôvodne očakávali, nedorazil.

Vo všeobecnosti sa každý, s kým sme rokovali o vstupe, do toho obával ísť s tým, že sa môže vrátiť druhá vlna koronakrízy a celé sa to nezvládne. Od záveru augusta pracujeme na reštrukturalizácii. Momentálne je to najlepšie riešenie pre firmu a jej veriteľov.

O tom, že je ľahšie ísť českou uličkou

Kedy podáte návrh na reštrukturalizáciu alebo insolvenciu?

Príprava nie je jednoduchá, lebo na Arcu sú naviazané desiatky ďalších spoločností, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách. Odhadom koncom septembra.

V Česku vás iste láka, že tamojšia insolvenčná legislatíva na rozdiel od slovenskej nepožaduje od dlžníkov, aby aj menším nezabezpečeným veriteľom vrátili minimálne polovicu ich pohľadávok. Česko žiadnu takúto minimálnu hranicu nemá.

Ono to nie je o minimálnej miere plnenia. Je to skôr o tom, že procesne je český insolvenčný zákon nastavený lepšie ako slovenský. Mimochodom, ľudia, čo nám s tým pomáhajú, sú poradcovia slovenského ministerstva spravodlivosti práve pre oblasť reštrukturalizácií. Pre štát pracujú na zosúladení slovenskej legislatívy s európskou.

Čo hovoria na reštrukturalizáciu vaši veritelia? V nej získajú iba časť svojich pohľadávok.

S veriteľmi sme ešte o tom nekomunikovali, veď všetky detaily ešte nepoznáme ani my sami. Na reštrukturalizácii stále pracujeme.

O miliardovom dlhu

Ak by vám súdy a veritelia povolili reštrukturalizáciu, aké vlastne sú celkové dlhy Arcy a aj celková hodnota majetku, ktorým sú kryté? A teda – v akej miere bude vedieť Arca vrátiť veriteľom ich peniaze, ktoré vložili do zmeniek a dlhopisov?

Ja očakávam, že naši klienti získajú pri oddlžení späť výrazne či určite viac ako polovicu svojich peňazí. I keď spresniť sa to, samozrejme, nedá. Pred koronakrízou boli naše záväzky a hodnota majetku Arcy na vyrovnanej hodnote zhruba jednej miliardy eur, no koronakríza, samozrejme, hodnotu firiem o niečo znížila. Zverejňovali sa aj oveľa nižšie hodnoty nášho majetku ako miliarda eur, ale to boli vymyslené čísla.

Reštrukturalizáciu vám však povolia, len ak na ňu máte dostatočnú finančnú silu. Príliš slabé firmy končia v konkurzných rozpredajoch. Má Arca na to, aby prešla oddlžením?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Firmy mysleli na respirátory skôr, než s nimi prišla vláda. Hygienici sľubujú vyhlášku najneskôr v stredu

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Úrad verejného zdravotníctva plánuje vydať vyhlášku k novým protipandemickým opatreniam najneskôr v stredu. Stále tak nie je jasné, či a ako sa upraví, kto má zabezpečiť respirátory zamestnancom firiem a úradov, ktorí nepracujú z domova.

Najviac čerpá eurofondy Krajniak, najmenej Gröhling. Čo prepadlo a čo ešte zachraňujú?

Najviac eurofondov – 52 percent sa vyčerpalo z Operačného programu Ľudské zdroje, najmenej – 33 percent z balíka na rozvoj regiónov. Z neho sa najmenej darí míňať peniaze na miestne akčné skupiny a mobilizáciu kreatívneho potenciálu.

Minúta po minúte

Nemecký výrobca domácich spotrebičov Miele prerušuje výrobu v niektorých závodoch. Zastavenie produkcie sa dotkne približne 4000 zamestnancov, dôvodom je nákaza koronavírusom.

Na konci februára malo niekoľko pracovníkov závodu v Euskirchene pozitívny test na nový koronavírus a do karantény muselo ísť okolo 200 ľudí, informovala hovorkyňa Miele. Spomínaný závod má celkovo 500 zamestnancov.

Problémy závodu v Euskirchene však spôsobili prerušenie produkcie aj v niekoľkých ďalších závodoch v Nemecku, Poľsku a Česku, uviedla hovorkyňa. Dodala, že výroba by sa mala obnoviť 10. marca. (tasr)

Firma Infineon odkazuje automobilkám, aby zmenili stratégiu zásobovania čipmi, s ktorých nedostatkom sa boria. Najväčší európsky producent polovodičov im radí, aby si upevnili dodávateľské reťazce. Časť automobiliek zvažuje tvorbu zásob.

„Automobilový priemysel nemôže najskôr povedať, že nepotrebuje čipy, a potom sa vrátiť s požiadavkou, že sa bez nich nezaobíde. Musí brať do úvahy dlhé dodacie lehoty, čo je asi pol roka,“ povedal šéf Infineonu Reinhard Ploss.

Nedostatok kľúčových súčiastok sa začal prejavovať v automobilovom sektore na konci vlaňajška. Nečakané oživenie dopytu po autách sa vtedy prekrývalo s boomom spotrebnej elektroniky.

Výrobcovia čipov uprednostňujú producentov spotrebnej elektroniky pred automobilkami najmä preto, že ich objednávky sú väčšie. Výroba áut je podnikanie s nižšou maržou, takže automobilky nie sú príliš prístupné vyšším cenám čipov, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť ich ziskovosť.

Prečo je to dôležité

Nedostatok čipov už donútil znížiť výrobu viaceré automobilky, napríklad VW, General Motors, Ford, Renault, Toyota, Fiat Chrysler či Nissan. Podľa IHS Markit bude problém pretrvávať aj v 2. polroku a tento rok sa vyrobí približne o jeden milión áut menej.

Niektoré značky, napríklad Porsche či Mercedes, pod vplyvom situácie revidujú dodávateľské reťazce. Tie celé desaťročia fungujú na princípe dodávok just-in-time, čo znamená, že súčiastky sú dodané vo chvíli, keď ich odberateľ potrebuje, takže ich nemusí skladovať. Teraz automobilky zvažujú väčšie zásoby.

Čo radí výrobca čipov

Podľa šéfa Infineonu automobilky nemôžu počítať s tým, že jeho firma bude držať čipy na sklade, pretože by to bolo rizikové z hľadiska hotovosti. Čipy sa navyše dajú skladovať len obmedzený čas, lebo sa ľahko kontaminujú.

Ploss upozornil, že automobilky vytvárajú desatinu globálneho trhu s polovodičmi a nezbavia sa tlaku väčších klientov, ako sú napríklad výrobcovia smartfónov. Mali by teda nastaviť svoje dodávateľské reťazce tak, aby boli odolnejšie. (čtk, ft)

Otváracie hodiny pôšt v mestách sa dočasne upravia, štyri dni budú otvorené do 17.00, v stredu do 18.00 h. Počas najbližších dvoch víkendov budú všetky pošty zatvorené, v sobotu 6. a 13. marca stopne pošta aj doručovanie tlače, doručí ju až v pondelok.

Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková. Zákazníkom odporúča preveriť si aktuálne otváracie hodiny konkrétnej pošty na webovej stránke Slovenskej pošty alebo v mobilnej aplikácii. Na poštách budú umiestnené vývesky s aktuálne platnými otváracími hodinami pre verejnosť.

Dorčáková upozornila, že v rámci ochranných opatrení sú pobočky Slovenskej pošty pravidelne čistené, vetrané a dezinfikované, a to aj počas dňa cez pravidelné dezinfekčné prestávky. V priestoroch pobočiek je počet zákazníkov regulovaný. V pobočke sa teda môže nachádzať jeden zákazník na 15 štvorcových metrov (m²) alebo 25 m². Zároveň musia byť dodržiavané dvojmetrové vzájomné odstupy, čo platí aj pre zákazníkov čakajúcich pred pobočkou. (tasr)

Zamestnanci dopravných podnikov na Slovensku varujú pred vyhlásením štrajkovej pohotovosti. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.

Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov z Bratislavy, Košíc a Prešova tak vyjadrili nesúhlas so stanoviskom ministerstva dopravy. To vyhlásilo, že nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené financie na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD.

Základné odborové organizácie pri jednotlivých dopravných podnikoch v spoločnom vyhlásení požiadali o urýchlené prehodnotenie rozhodnutia vlády a ministerstva dopravy o neposkytnutí finančnej pomoci. Žiadajú aj o participáciu príslušné ministerstvá, aby tieto rozhodnutia boli prehodnotené a boli prijaté systémové opatrenia, ktoré umožnia kompenzáciu výpadkov príjmov dopravným podnikom.

„V prípade neriešenia vzniknutej situácie a za zachovanie pracovných miest máme právo využiť aj štrajkovú pohotovosť zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku, a to v zmysle Ústavy SR,“ upozornili.

MHD označili za hybnú silu miest, ktorá udržiava chod a život v mestách, a tým udržuje aj chod krajiny. Výsledkom zamietnutia kompenzácie výpadkov príjmov pre prevádzkovateľov MHD bude podľa nich v blízkej budúcnosti obmedzenie a rušenie liniek MHD, ktoré následne bude viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Mimoriadna situácia a núdzový stav podľa zástupcov zamestnancov dopravných podnikov spôsobil úbytok cestujúcich v MHD, ale doprava zatiaľ premáva, keďže niektorí občania nemôžu pracovať z domu, napríklad zdravotníci, predavači, hasiči či pekári. „Túto dopravu zabezpečujú zamestnanci dopravných podnikov, od vodičov, ktorí riadia prostriedky MHD, cez údržbárov až po technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod spoločnosti,“ skonštatovali vo vyhlásení. (tasr)

Hossove mraziarne prežili zavretie reštaurácií a požiar, zostali im však prázdne sklady a pokračujúca korona

Marián Hossa je už dnes v úlohe podnikateľa a investora. Foto - TASR
Marián Hossa je už dnes v úlohe podnikateľa a investora. Foto – TASR

Popradské mraziarne Ho&Pe Family bývalého hokejistu Mariána Hossu uzavreli minulý rok so stratou, pokračujú však so všetkými 180 zamestnancami. Podnik trápia nielen zatvorené reštaurácie, ktorým dodávajú väčšinu svojich potravín, ale aj dôsledky požiaru.

Mestskí poslanci v Zlatých Moravciach schválili VZN o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta. Podľa primátora Dušana Husára by mal byť celý proces zatvárania prevádzok ukončený do troch rokov.

„Tie prevádzky, ktoré už v meste pôsobia, budú končiť postupne, ako im bude dochádzať platnosť licencie,“ potvrdil Husár.

Poplatok z výťažku hazardných hier priniesol do rozpočtu mesta v minulom roku 132 776 eur, v roku 2019 to bolo 124 491 eur. Podľa primátora sa samospráva s týmto výpadkom príjmov vyrovná.

„O tieto peniaze neprídeme jednorazovo, ale o ne budeme prichádzať postupne, ako budú prevádzky zanikať,“ povedal Husár.

Prijatiu všeobecne záväzného nariadenia o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta predchádzala petícia s názvom Zastavme hazard, ktorá bola mestu doručená v novembri minulého roka. Podpísalo ju celkovo 4256 obyvateľov mesta Zlaté Moravce. Pri preskúmavaní prijatej petície bolo zistené, že 223 podpisov je neplatných, rovnako ako aj jeden zo 440 petičných hárkov, ktorý nebol podpísaný zástupcom – osobou určenou v styku s orgánom verejnej moci. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať