Denník N

Reformám predstaveným Bruselu by mala predchádzať vízia krajiny

V roku 1931 mladý, 25-ročný logik zo susednej Viedne a rodák z neďalekého Brna Kurt Gödel dokázal svoju už druhú a prevratnú vetu o neúplnosti.

Podľa nej sú dostatočne zložité logické systémy „neúplné“ a ako také obsahujú výroky a predpoklady, ktoré nemôžu byť dokázané ako pravdivé či nepravdivé v rámci logiky svojho systému.

To bolo v protiklade so zaužívanou logikou, na ktorej stáli už tisícročia používané systémy ako geometria či aritmetika. Na rozhodnutie o pravdivosti špecifických výrokov je nutné pozrieť sa za hranice systému.

Podobná veta obrazne platí aj pre západné politické systémy. Zásada, že volič rozhodne a politik zabezpečí či vláda prikáže a ľud vykoná, alebo ešte po novom, že politik zverejní na sociálnej sieti a volič dáva „páčiky“, je uzavretý, aj keď, samozrejme, plne demokratický systém.

Otázku „Potrebujeme univerzitu či novú nemocnicu v každom krajskom meste?“ by Gödel nazval v takomto systéme „nerozhodnuteľným výrokom“ či otázkou. Bol to práve Gödel, ktorý údajne našiel aj „logickú nekonzistenciu“ v americkej ústave, na základe ktorej sa i Spojené štáty môžu stať diktatúrou.

Iba hľadaním odpovede mimo tohto uzavretého kruhu, napríklad konzultáciou s morálnymi autoritami, zohľadnením minulosti či skúseností iných krajín, prelomíme bariéru zacyklenej logiky.

Dookola

Avšak na podobné otázky hľadajú v posledných týždňoch pod tlakom októbrového termínu z Bruselu odpovede aj reformné tímy pod vedením premiéra Igora Matoviča a ministra financií Eduarda Hegera.

Samozrejme, ministerskí analytici, sektoroví odborníci a politici aktuálne neriešia konkrétne nemocnice ani lokálne vysoké školy či univerzity, ale hlavne dilemu, ktorá reforma je tá prioritnejšia. Ľudovo povedané, v ktorých oblastiach dokážeme lepšie „minúť“ peniaze z fondu obnovy.

A keďže Slovensko má opakovanú skúsenosť s navrhovaním, presadzovaním a implementáciou reforiem, určite sa dostatočne zmobilizujeme, aby sme túto jedinečnú príležitosť „obnoviť naše hospodárstvo“ po koronakríze ako-tak využili.

Týmto prístupom však naďalej zotrvávame v zacyklenej logike, dávame prednosť jednej reforme pred druhou bez toho, aby sme všetci jasne vedeli, kam a za akým cieľom chceme s týmito reformami kráčať.

Z kola von

Z tejto zacyklenosti nás nedostane ani konzultácia s Bruselom. Ten stanovil, že prioritami bude zelená a digitálna ekonomika. My preto musíme a budeme vymýšľať hlavne reformy a projekty, ktoré zvýšia našu šancu na požehnanie Európskej komisie. Tej pritom môže byť srdečne jedno, či Slovensko chce byť v rámci EÚ 27 top 10 či top 20. Naďalej nám tak bude chýbať „pohľad mimo systému európskych zdrojov“.

Tým náhľadom, ktorý Slovensku chýba, je vízia či zjednocujúca myšlienka pre našu krajinu. Myšlienka, kým chceme byť v horizonte desať a viac rokov, v čase už dospelého členstva v EÚ.

Iba slabou útechou je, že aj iné – dokonca mnohé – krajiny nič podobné aktuálne nemajú. Kríza Západu je aj o absencii

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie