Väčšina Slovákov nemá dosť peňazí na horšie časy. Desať rád, ako nestratiť kontrolu
Dve tretiny slovenských domácností negatívne pocítili koronakrízu na svojich rodinných financiách. Na horšie časy väčšinou neboli pripravené, a hoci o potrebe budovať finančné rezervy počúvajú dlho, tri štvrtiny ich doteraz nemajú v dostatočnej výške. Dnes je Deň finančnej gramotnosti, v ktorej Slováci veľmi nevynikajú.
Ľudia v rôznych prieskumoch tvrdia, že si nesporia, pretože nemajú z čoho alebo im pri splácaní hypotéky už veľa voľných zdrojov nezostáva. Dôležitosť tvorby rezerv si niekedy ani neuvedomovali.
Pandémia teraz ukazuje, ako veľmi je pre rodinu dôležité vedieť sporiť, mať rezervu a zmestiť sa so svojimi požiadavkami do toho, na čo financie stačia.
- Ľudia nemajú dostatočné finančné rezervy. Podľa júnového prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Partners pätina ľudí tvrdila, že nemá žiadne úspory. Tri štvrtiny ich nemajú v dostatočnej výške, teda takej, aby pokryli polročný výpadok príjmov.
- Ako silná stránka Slovákov sa v prieskume ukázalo, že vedia v prípade výpadku príjmu rýchlo priškrtiť výdavky a začať míňať rozumnejšie. Skoro 60 percent ľudí obmedzilo výdavky alebo odložilo plánované nákupy. Zhruba polovica šetrila na potravinách.
- Tretina ľudí však musela siahnuť na niektoré finančné produkty, ktoré im zväčša slúžili ako rezerva. Vzhľadom na to, že ľudia sú zvyknutí držať svoje úspory v banke, neprekvapí, že takmer ôsmi z desiatich siahli práve na sporiace účty. Ďalší využili (aj) odklad splátok v banke či lízingovke alebo ukončili investície.
Fakt, že na Slovensku majú ľudia nedostatok finančných rezerv, nie je
