Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Eurofondy pôjdu do prírody a inovácií, do diaľnic menej, hovorí Remišová

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí: mali ste 15 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy – a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálnu transformáciu,“ hovorí vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).

Na diaľnice a železnice preto podľa nej dostaneme menej peňazí, aj keď ich máme v katastrofálnom stave.

Podľa vicepremiérky musíme investovať do ľudí, lebo dve tretiny pracovných miest na Slovensku zaniknú v dôsledku robotizácie.

V rozhovore okrem iného povedala:

  • V eurofondovom období 2021 – 2027 dostaneme menej peňazí na diaľnice a železnice; najmenej polovica peňazí pôjde do ochrany životného prostredia, digitalizácie a podpory inovácií.
  • Koalícia sa ešte musí dohodnúť na reformách, na ktoré minie peniaze zo 7-miliardového fondu obnovy. Následne sa rozhodne, ktoré projekty uhradí z klasických eurofondov a ktoré z fondu obnovy.
  • Čerpanie eurofondov je katastrofálne. V siedmom z desiatich rokov tohto obdobia ledva presiahlo 30 percent.
  • Odstránia byrokraciu, duplicitné kontroly a zrýchlia verejné súťaže.
  • Na boj s pandémiou a hospodárskou krízou napokon nepresunuli z eurofondov 2 miliardy, ktoré boli voľné, ale 1,2 miliardy.

Na tento rozhovor ste pár minút meškali, lebo máte, ako sme sa dozvedeli, kvôli eurofondom nahustený program. Čo ste dnes vyriešili?

Ráno sme mali stretnutie s pánom ministrom financií. Riešili sme prepojenie medzi fondom obnovy a eurofondmi tak, aby investičný aj reformný plán dávali zmysel. Pred stretnutím s vami, keďže máme sklz v čerpaní eurofondov, čo je bremeno, ktoré nám zanechala bývalá vláda, som s tímom na ministerstve prechádzala opatrenia, aby sa čerpanie zrýchlilo. Od októbra prejde pod nás Integrovaný regionálny program, kde sú obrovské problémy. Povedala by som, že je to jeden z najhoršie manažovaných programov, žiadatelia čakajú len na kontrolu verejného obstarávania roky. V priebehu pár týždňov navrhneme zásadné zjednodušenia celého procesu, pôjdeme až do manažérskych procesov.

Chápeme to správne, že vy ste osoba, ktorá rozhoduje o rozdelení eurofondov na ďalších sedem rokov?

V tomto programovacom období je celý systém nastavený ináč, za riadenie eurofondov sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá, ktoré sú takzvané riadiace orgány. V programovacom období, ktoré sa začne budúci rok od januára a skončí sa v roku 2027, bude za to zodpovedný môj rezort.

Minister financií Heger so svojím tímom pracuje od začiatku júla na reformnom pláne, ktorý by sa mal financovať z Fondu obnovy a rozvoja. Slovensko môže z neho získať takmer sedem miliárd eur. Do akej miery mu môžete do toho hovoriť?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Ministerstvo investícií pripravuje revolúciu v čerpaní eurofondov
  • Dôsledky pandémie: Podľa Billa Gatesa budú omnoho väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský mení plány, lesy už nechce dať pod životné prostredie
  • Obchod: Črtá sa súboj o ochrannú známku Prior
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA prekvapujúco stúpol na 870-tisíc

Mičovský neodovzdá Budajovi prisľúbenú správu nad lesmi. Povolebná envirosúhra sa narúša

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Ján Mičovský neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov pod ministerstvo životného prostredia, hoci to po voľbách sám navrhoval. „Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom,“ reagoval na to v diskusii Denníka N prekvapený minister Budaj.

PET fľaše a plechovky vrátime do obchodov predsa len od januára 2022

Ilustračné foto -unsplash.com
Ilustračné foto -unsplash.com

Parlament schválil novelu zákona o odpadoch, podporilo ju 85 zo 130 prítomných poslancov. PET fľaše a plechovky budeme podľa nej môcť vracať do obchodov od januára 2022. Novelu schválili poslanci v skrátenom konaní, zamestnávateľské a priemyselné zväzy to označili za protiústavné.

Minúta po minúte

V bratislavskej Záhorskej Bystrici vzniká v lokalite Podkerepušky smerom k Lamaču nová obytná zóna. Vyrastie tam 53 rodinných a 9 bytových domov s maximálnou výškou do 5 podlaží. Investor je zo skupiny Grafobalu. Dopravné napojenie sa rieši v súlade s projektom plánovaného štvorpruhu s chodníkom a cyklotrasou medzi Záhorskou Bystricou a Lamačom. (tasr, E)

Americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo súd, aby uvoľnil rozhodnutie vlády o odstránení aplikácie WeChat z obchodov Googlu a Applu v USA. Kabinet sa obáva o národnú bezpečnosť, rozhodnutie je zablokované predbežným opatrením.

Vládne opatrenie o zablokovaní čínskeho WeChatu malo vstúpiť do platnosti 20. septembra, zablokovala ho však sudkyňa Laurel Beelerová. Ministerstvo žiada, aby predbežné opatrenie pozastavila po dobu odvolacieho konania.

Opatrenie sudkyne je podľa ministerstva chybné a umožňuje pokračovanie neobmedzeného využívania aplikácie WeChat, ktorá „predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku USA“.

Ministerstvo minulý týždeň rozhodlo tiež o stiahnutí čínskej aplikácie TikTok z amerických obchodov. Platnosť nariadenia bola odložená o týždeň vďaka návrhu dohody medzi firmami ByteDance (majiteľ TikToku), Oracle a Walmart o operáciách platformy v USA. (čtk, reuters)

Viac k téme: Vláda USA sa odvolá voči rozhodnutiu súdu, ktorým pozastavil odstránenie aplikácie WeChat z obchodov Googlu a Applu.

V Česku by od novembra mali platiť nové pravidlá kurzarbeitu. Pracovník by doma mohol zostať štyri dni v týždni, za neodpracované hodiny by dostával 70 percent čistej mzdy, ale najviac vo výške celoštátnej priemernej mzdy. Návrh vlády ešte musí schváliť parlament.

Podľa návrhu novely zákona by kurzarbeit pre celú ČR, región alebo vybrané odvetvie mohla povoliť vždy len vláda po prerokovaní v tripartite. Využíval by sa pri vážnom ohrození ekonomiky, prírodnej pohrome, epidémii, kyberútoku alebo inej mimoriadnej udalosti. Presné podmienky by nastavila vláda vo svojom nariadení.

Podpora by sa mohla vyplácať maximálne rok. Dostať by ju mohli zamestnanci so smluvou na dobu neurčitú, ak sú v podniku aspoň štvrť roka. Štátny príspevok by sa im zahrnul do príjmu. (čtk)

BMW zaplatí v USA pokutu 18 miliónov dolárov, aby urovnalo obvinenia z poskytovania nepravdivých informácií o predaji. Nadhodnocovaním výsledkov si zlepšovalo pozíciu v očiach investorov, od ktorých získavalo kapitál.

Podľa americkej komisie pre cenné papiere a burzy BMW v rokoch 2015 až 2019 nadhodnocovalo mesačné údaje o svojom predaji v USA. Zároveň firma získala od investorov 18 miliárd dolárov prostredníctvom predaja dlhopisov.

Komisia v minulosti obvinila z podobného priestupku tiež Fiat Chrysler, ktorý zaň vlani zaplatil pokutu 40 miliónov dolárov. (čtk, reuters)

Ekonomický newsfilter: Ministerstvo investícií pripravuje revolúciu v čerpaní eurofondov +

  • Budaj uhral kompromis, zálohovanie plastov a plechoviek sa vracia na rok 2022
  • Trabelssieho Prior hrá na retro vlnu, nemusí sa mu to vyplatiť

Akcie v USA dnes mierne posilnili na čele s technologickými spoločnosťami. Náladu na trhu podporili priaznivé údaje o predaji nových domov, ktoré kompenzovali správu o raste počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 0,20 percenta a uzavrel na 26 815,44 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol 0,30 percenta na 3246,59 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom sú zastúpené mnohé firmy z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o 0,37 percenta na 10672,27 bodu. (reuters, čtk)

V lete prezentované okamžité vyhlásenie bezzásahovosti až na polovici územia Národného parku Muránska planina už nie je aktuálne, uviedol minister pôdohospodárstva  Ján Mičovský. Pracuje sa na novom pláne, ktorý od tohto cieľa síce neustupuje, no jeho dosiahnutie bude rozplánované na dlhší čas od 10 až do 30 rokov.

Odklon od pôvodného plánu potvrdil na diskusii Denníka N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“ aj minister životného prostredia Ján Budaj no zároveň upozornil, že Slovensko má síce vyhlásených množstvo národných parkov, no v skutočnosti má mať park aspoň polovicu plochy bezzasahovej.

„Hrdíme sa parkmi, no trebárs nízkotatranský NAPANT je už turizmom tak zasiahnutý, že tam už ani nemáme nejakú jadrovú zónu parku bez zásahov človeka,“ upozornil Budaj s tým, že Slovensko potrebujeme čo najviac bezzásahového lesa bez ťažieb dreva aj na zvládnutie stále intenzívnejších klimatických zmien. „Lesy musíme chrániť viac, lebo Slovensko nám vysychá. Z lesov vyviera menej vody a rieky, ktoré majú slabší prúd, sa zanášajú. Naše lesy už nevedia udržať toľko vody ako kedysi,“ dodal.

Mičovský doplnil, že aj on sám je za to, aby časom Slovensko malo bezzásahových päť až desať, a možno aj viac percent, svojich lesov, no ak sa má rozširovať ich plocha, musia byť za to vlastníci lesov aj primerane odškodňovaní. „Obmedzenie vlastníkov lesov na ťažbách musí byť zo strany štátu aj odškodnené. Ak sa budú platiť ujmy, bezzasahové zóny sa môžu rozširovať,“ uviedol.

Bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu, v diskusii dodal, že práve odškodňovanie zákazu ťažby nie vždy funguje. “Problém je, že dohody so súkromnými lesmi o rozšírení ochrany podpisujú organy ochrany prírody, no ujmy vypláca rezort vnútra, ktorý už upozorňuje, že na to nemá zdroje,“ uviedol Viszlai.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov pod ministerstvo životného prostredia, aj keď po voľbách to pôvodne sám navrhoval. Ministra životného prostredia Jána Budaja tým veľmi prekvapil.

„Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom, no vzdal si sa svojej idey a niečo za tým bude,“ uviedol Budaj pri dnešnej diskusii s Mičovským, ktorú k lesom zorganizoval v Rožňave Denník N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“.

Minister pôdohospodárstva počas diskusie namiesto presunu lesov pod envirorezort tiež navrhol nielen pre lesy, ale aj lúky či pasienky založenie úplne nového ministerstva pre prírodné zdroje.

„Nie je dôležité, kto sa bude starať o lesy, ale ako sa o ne budeme starať,“ dodal k zmene svojho názoru Mičovský s tým, že pre zlepšenie stavu slovenských lesov je oveľa zásadnejšie to, aby sa v nich zasadne rozšírili prírode blízke hospodárske spôsoby bez ťažieb stromov na väčších plochách.

Pripomenul, že vládny program ráta s rozšírením takýchto ekologických hospodárskych spôsobov na väčšinu slovenských lesov. V súčasnosti sa takto hospodári len na dvoch percentách výmery tunajších lesov.

„Keby sme teraz lesníkov presunuli pod ministerstvo životného prostredia, nebolo by to pre nich dobré riešenie. Podobne, ako keby sme ochranárov začlenili pod ministerstvo pôdohospodárstva. Je síce dobré, ak sa spojí to, kto rozhoduje o lesoch, ale bude lepšie, ak sa vytvorí nové ministerstvo,“ podporil ministra pôdohospodárstva ďalší účastník diskusie, bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu.

Video: Diskusia s ministrami o Muránskej planine

Foto N - Tomáš Hrivnák
Foto N – Tomáš Hrivnák

Mesto Malacky prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc vo výške 399 141 eur. Rozhodli o tom mestskí poslanci, mesto pôžičku využije na vykrytie výpadku daní z príjmov.

Zo strany štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.

„Mesto využije možnosť bezúročnej pôžičky od štátu na vykrytie tohto výpadku. Štátna pomoc nemá zadefinované presné určenie, kam majú peniaze ísť, preto sa môžu použiť nielen na investície, ale aj na vykrytie nákladov, ktoré samosprávam vznikli počas aktuálneho roka ešte pred schválením pôžičky,“ informovala hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová.

Mesto musí podľa zákona garantovať, že čerpaním štátnej pôžičky neprekročí stanovený limit svojho dlhu 50 percent. Podľa stanoviska hlavnej kontrolórky Malaciek Petry Kožuchovej bude dlh mesta aj po čerpaní pôžičky vo výške 32,04 percenta.

Suma v žiadosti o pôžičku sa rovná sume, o ktorú podľa prognózy ministerstva prišlo mesto v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta zároveň samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu.

Odklad prvej splátky je do roku 2024 a návratná finančná výpomoc sa spláca štyri roky, teda do roku 2027. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pripustil, že splátky bude možné odpustiť. Prípadné rozhodnutie o preklasifikovaní pôžičky na grant musí prijať vláda SR v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. (tasr)

Medzinárodné cestovanie sa počas pandémie prudko prepadlo, najviac zasiahnutý bol ázijsko-tichomorský región, kde počet zahraničných turistov v roku 2020 doposiaľ klesol o 72 %, ukázali údaje Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch.

Len v júni sa počet zahraničných turistov v ázijsko-tichomorskom regióne prepadol až o 99 % v dôsledku zákazu cestovania počas blokád spojených s pandémiou.

V rámci tohto regiónu zasiahlo obmedzenie globálneho cestovania najviac Čínu, Japonsko a Južnú Kóreu. Správa UNWTO ukázala, že v severovýchodnej Ázii došlo k poklesu zahraničných turistov o 83 % a v juhovýchodnej Ázii o 64 %.

Európa je druhým najviac zasiahnutým regiónom. Aj napriek letnému oživeniu cestovania po zmiernení mnohých obmedzení  zaznamenala v tomto roku pokles počtu turistov o 66 %. (tasr)

Nominanti SaS na hmotných rezervách sa pohádali, Sulík sa zastal predsedu Rudolfa

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf hmotných rezerv Rudolf povedal, že premiér sa ho v stredu opýtal, či sa nebojí závažných zistení, keď bude mať už bývalá podpredsedníčka úradu Šubová tlačovú besedu. „Povedal som, nie, nebojím sa, nemá čo vytiahnuť.“ Podľa neho mu Šubovej verejné vystúpenie dalo za pravdu.

Zamestnávateľské a priemyselné zväzy nesúhlasia s tým, aby sa novela zákona o odpadoch prijímala v skrátenom konaní. Postup, ktorý pri novelizácii zvolil rezort životného prostredia, podľa nich nie je v súlade so zásadami právneho štátu.

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Maďarská centrálna banka prekvapujúco zvýšila týždennú depozitnú sadzbu o 0,15 percentného bodu na 0,75 bodu. Snaží sa tak zabrániť rastu inflačných rizík. Forint reagoval posilnením z päťmesačných miním voči euru.

Forint v poslednom čase strácal, pretože druhá vlna koronavírusu podkopala nádeje investorov na rýchle oživenie maďarskej ekonomiky. Podľa niektorých odborníkov bude posilnenie maďarskej meny v dôsledku zvýšenia depozitnej sadzby len dočasné.

„Nemyslím si, že to bude stačiť,“ uviedol analytik Peter Virovacz z ING. „Ak forint centrálnu banku v súvislosti s vývojom inflácie znepokojuje, bude zrejme musieť budúci týždeň depozitnú sadzbu opäť zvýšiť.“ (čtk, reuters)

Private equity CVC Capital Partners začína pripravovať predaj firmy PKP Energetyka, ktorú v roku 2015 kúpila od štátnych poľských železníc. Cena transakcie sa môže vyšplhať na približne 1,8 miliardy eur.

Podľa zdrojov Reuters bude potenciálny záujemca o PKP Energetyku vzhľadom na snahy poľskej vlády o kontrolu strategických energetických aktív potrebovať v tendri lokálneho partnera.

PKP Energetyka patrí k najväčším energetickým skupinám v Poľsku, je aj dodávateľom elektriny pre štátne železnice. CVC za firmu pred piatimi rokmi zaplatila približne 440 miliónov eur vrátane dlhu.

CVC si podľa Reuters plánuje začiatkom roka 2021 najať poradcu a krátko nato spustiť súťaž. V roku 2015 sa o PKP Energetyku zaujímali aj viaceré fondy, ktoré investujú do infraštruktúry, ako napríklad KKR, EQT, Macquarie či First State.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať