Eurofondy pôjdu do prírody a inovácií, do diaľnic menej, hovorí Remišová

„Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí: mali ste 15 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy – a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálnu transformáciu,“ hovorí vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).

Na diaľnice a železnice preto podľa nej dostaneme menej peňazí, aj keď ich máme v katastrofálnom stave.

Podľa vicepremiérky musíme investovať do ľudí, lebo dve tretiny pracovných miest na Slovensku zaniknú v dôsledku robotizácie.

V rozhovore okrem iného povedala:

• V eurofondovom období 2021 – 2027 dostaneme menej peňazí na diaľnice a železnice; najmenej polovica peňazí pôjde do ochrany životného prostredia, digitalizácie a podpory inovácií.
• Koalícia sa ešte musí dohodnúť na reformách, na ktoré minie peniaze zo 7-miliardového fondu obnovy. Následne sa rozhodne, ktoré projekty uhradí z klasických eurofondov a ktoré z fondu obnovy.
• Čerpanie eurofondov je katastrofálne. V siedmom z desiatich rokov tohto obdobia ledva presiahlo 30 percent.
• Odstránia byrokraciu, duplicitné kontroly a zrýchlia verejné súťaže.
• Na boj s pandémiou a hospodárskou krízou napokon nepresunuli z eurofondov 2 miliardy, ktoré boli voľné, ale 1,2 miliardy.

Na tento rozhovor ste pár minút meškali, lebo máte, ako sme sa dozvedeli, kvôli eurofondom nahustený program. Čo ste dnes vyriešili?

Ráno sme mali stretnutie s pánom ministrom financií. Riešili sme prepojenie medzi fondom obnovy a eurofondmi tak, aby investičný aj reformný plán dávali zmysel. Pred stretnutím s vami, keďže máme sklz v čerpaní eurofondov, čo je bremeno, ktoré nám zanechala bývalá vláda, som s tímom na ministerstve prechádzala opatrenia, aby sa čerpanie zrýchlilo. Od októbra prejde pod nás Integrovaný regionálny program, kde sú obrovské problémy. Povedala by som, že je to jeden z najhoršie manažovaných programov, žiadatelia čakajú len na kontrolu verejného obstarávania roky. V priebehu pár týždňov navrhneme zásadné zjednodušenia celého procesu, pôjdeme až do manažérskych procesov.

Chápeme to správne, že vy ste osoba, ktorá rozhoduje o rozdelení eurofondov na ďalších sedem rokov?

V tomto programovacom období je celý systém nastavený ináč, za riadenie eurofondov sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá, ktoré sú takzvané riadiace orgány. V programovacom období, ktoré sa začne budúci rok od januára a skončí sa v roku 2027, bude za to zodpovedný môj rezort.

Minister financií Heger so svojím tímom pracuje od začiatku júla na reformnom pláne, ktorý by sa mal financovať z Fondu obnovy a rozvoja. Slovensko môže z neho získať takmer sedem miliárd eur. Do akej miery mu môžete do toho hovoriť?

Naše tímy komunikujú na pravidelnej báze, keďže investície aj reformy musia byť previazané. Poviem to na príklade stavby domu: keď máte reformu bez investícií, je to, ako keby ste mali projektovú dokumentáciu k domu, ale žiadny dom ste nepostavili, a, naopak, investícia bez reformy je ako stavanie domu bez akéhokoľvek plánu. Eurofondy sú strategický investičný plán a Fond obnovy a rozvoja by mal byť reformný plán. Jeden aj druhý nástroj by sa mali dopĺňať. Potrebujeme sa zladiť na tom, čo budeme financovať z ktorého nástroja, aby to dávalo zmysel a posunuli sme Slovensko dopredu.

Verejnosť zatiaľ reformný plán nepozná, nevidela ho. Vy ho poznáte?

Aj tu ho mám na stole, dnes som ho znovu čítala.

Na čom ste sa už na koaličnej rade dohodli?

Diskusie na koaličnej rade sú kontinuálnym procesom. Čakajú nás dôležité reformy, či už dôchodková reforma, alebo daňová reforma – to sú reformy, na ktorých sa musí zhodnúť celá koalícia.

Keď minister práce Krajniak hovorí svoje predstavy o zmenách v štátnych dôchodkoch, napríklad že pracujúce deti by mohli prispievať na dôchodok rodičom, vnímate to ako rozumný nápad alebo tak, že si robí politickú agendu?

Je ťažké reagovať len na tento jeden samostatný prvok vytrhnutý z kontextu celej dôchodkovej reformy. Otázka pri takto izolovanom prvku dôchodkovej reformy je, či sa následne deťom, ktoré odvádzajú nejaké percento na dôchodok rodičom, bude znižovať ich vlastný príspevok na dôchodkové sporenie, a ak nie, tak je zrejmé, že sa na to budú musieť skladať ostatní. Tým chcem povedať, že je dôležité o týchto témach diskutovať až na úroveň detailov, ktoré budú pre realizáciu reforiem veľmi dôležité. Keď pán minister predstaví základný koncept, zaujmeme stanovisko.

Pôvodne to malo byť tak, že sa z fondu obnovy nebudú uhrádzať projekty, ale míľniky reforiem a Európska Komisia nebude sledovať vynaložené náklady, ale dosiahnuté ciele. Teraz sa však prikláňa k tomu, že sa z neho zaplatia investičné projekty. Čo na to hovoríte?

Komisia ešte nezverejnila mechanizmus, ako to plánuje financovať. Zdá sa však, že pôvodný mechanizmus, ktorý Slovensku vyhovoval, ustupuje projektovému financovaniu, aké poznáme z eurofondov. Je to administratívne zaťažujúce, náročné, je tam mnoho byrokracie. Keďže z Fondu obnovy a rozvoja si peniaze požičiavame a budeme ich musieť splácať, aj proces by mal byť čo najviac prispôsobený požiadavkám členských štátov. Tento postoj budeme presadzovať aj voči Európskej komisii.

Ako rýchlo budeme musieť peniaze z fondu vrátiť?

Začať splácať by to mala EÚ už v období, keď na Slovensku bude ďalšia vláda. Momentálne je na stole otázka, či sa to bude splácať cez vyššie príspevky krajín do európskeho rozpočtu alebo sa zavedú nové dane na európskej úrovni.

Skúste vysvetliť na príklade inovácií, čo by sa mohlo platiť z fondu obnovy a čo z eurofondov. Ako o tom s ministrom Hegerom uvažujete?

V porovnaní so zahraničím je Slovensko slabý inovátor, sme na 21. mieste z 27 krajín EÚ. Vo svete je hlavným zdrojom inovácií podnikový výskum a vývoj, ktorý na Slovensku výrazne zaostáva. Prejavuje sa to slabou spoluprácou medzi verejným a súkromným sektorom, takisto klesá aj podiel slovenských podnikov s inovačnou aktivitou. Cieľom je stimulovať investície do vedy a výskumu práve zo súkromných zdrojov, vytvárať partnerstvá medzi excelentnými výskumnými tímami, ktoré máme na univerzitách, a priemyslom – takzvané inovačné klastre.

Malo by sa to odraziť na kvalite projektov, na počte patentov. Toto je jedna z kľúčových oblastí, ktoré by pomohli Slovensko posunúť do odvetví s vysokou pridanou hodnotou. Znamená to kvalitnejšie a lepšie platené pracovné miesta. Slovensko sa takisto málo zapája do priamo riadených programov v EÚ, napríklad Horizont. Tam sme čistým prispievateľom. Chceli by sme vytvoriť národnú schému financovania excelentných projektov, ktoré prešli hodnotením v programe Horizont.

V niektorých krajinách EÚ existujú podporné centrá, ktoré pomáhajú pripravovať projekty vedeckým tímom pre financovanie z Horizontu. Jeden z nástrojov, ako zlepšiť excelentnosť výskumu a inovácií, je zapájať sa do medzinárodných výskumných tímov.

Môžete to rozdelenie financovania vysvetliť na príklade z inej oblasti?

Napríklad vzdelávanie. Súčasťou reformy by mala byť aj zmena spôsobu vzdelávania budúcich pedagógov, kde by sme mali podporovať elitné vzdelávanie; to znamená, aby pedagogický odbor skončili len tí najlepší. Ak chceme mať excelentné školy, musia tam učiť najlepší pedagógovia. Takisto podpora zlepšenia riadenia škôl, reforma obsahu vzdelávania, hodnotenie kvality v školstve, zmena spôsobu financovania vysokých škôl. Náklady na tieto časti reformy by mali byť platené z fondu obnovy, investičné náklady ako napríklad zvýšenie kapacity materských škôl, digitalizácia, obnova vysokoškolských kampusov môžu byť financované z eurofondov.

Keď Komisia povie, že bude z fondu obnovy uhrádzať investičné projekty, čo vieme stihnúť za tri roky?

Jedno z kritérií by malo byť rozdelenie projektov na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé investície. Musíme si povedať, ktoré investície sú už pripravené, minimálne vo fáze projektovej dokumentácie, alebo sú menej náročné, a či ich vieme stihnúť do troch, do šiestich alebo do desiatich rokov. Budeme ich musieť rozdeliť na tri skupiny. Do fondu obnovy musia ísť investície, ktoré budú krátkodobé a strednodobé, prípadne ich rozdeliť na etapy – jedna etapa sa bude financovať z fondu obnovy a zvyšok z eurofondov. Nie je to ľahký proces, keď nám chýba ešte najdôležitejšia časť mozaiky zo strany Európskej komisie o tom, aký bude mechanizmus financovania.

Takže do tých troch rokov sa bude vláda snažiť zmestiť napríklad kompenzácie pri dôchodkovej a daňovej reforme?

Uvidíme, čo budú oprávnené výdavky, ale na čerpanie z fondu obnovy máme celkovo 6 rokov.

Slovensko mohlo na boj s koronakrízou presunúť dve miliardy eur z nedočerpaných eurofondov. Teraz sa už hovorí o sume 700 miliónov. Čo sa stalo s tým zvyškom?

Dve miliardy bola suma nezazmluvnených peňazí. Absolvovali sme veľmi náročné rokovania so všetkými rezortmi. Prechádzali sme všetky peniaze až do úrovní eurofondových projektov. V spolupráci s ostatnými rezortmi sme presunuli 1,2 miliardy do troch oblastí – zdravotníctva, podpory pre malé a stredné podniky a do pomoci na udržanie pracovných miest.

V čom je problém, že sa nepresunuli celé dve miliardy? Nie všetci ministri boli ochotní spolupracovať?

Všetci kolegovia boli ústretoví, no niektoré projekty boli tesne pred zazmluvnením na konci hodnotiaceho procesu a zo strany rezortných kolegov boli relevantné argumenty, prečo by mali tieto projekty pokračovať. No v rekordnom čase sa podaril – nazvem to – „audit“ eurofondov, kde sme presunuli viac ako miliardu na boj s COVID-om, čo považujem za veľký úspech a ocenila to aj Európska komisia. Takisto sme hneď v prvých mesiacoch presadili návrh zákona, ktorý zjednodušoval procesy práve pre výzvy COVID-u.

Takže sa vám podarilo vyskladať 1,2 miliardy a z toho sa vyčerpalo 700 miliónov?

Boli vyhlásené výzvy v celkovej výške viac ako jedna miliarda eur: či už to bola prvá pomoc, alebo prvá pomoc pre materské školy, podpora malým a stredným podnikom, podpora zložiek integrovaného zdravotného systému, zlepšenie vybavenia záchranného zboru, časť peňazí šla na zníženie negatívnych následkov COVID-u. Veľká väčšina z nich už bola vyčerpaná alebo je v stave výzvy a prijímatelia sa prihlasujú.

Predsa len, nie ste trochu sklamaná, že sa nepodarilo presunúť väčší balík, keďže tieto peniaze sa môžu čerpať jednoduchšie ako eurofondy?

Nechceli sme rušiť užitočné projekty, ktoré majú veľký význam aj dnes, napríklad už rozbehnuté financovanie pre oblasť sociálnej starostlivosti alebo pre asistentov v školách. Presunúť 1,2 miliardy eur v takom krátkom čase považujem za veľký úspech, takéto presuny za normálnych okolností sa robia mesiace, ak nie rok.

Poďme k Partnerskej dohode. Tlačia na vás iní ministri, aby ste im z balíka vyčlenili čo najviac eurofondov?

Každý chce, aby strategický plán čerpania eurofondov zohľadňoval priority každej oblasti. O to ide aj mne, preto sme návrh robili vo veľmi úzkom dialógu s rezortami a s ostatnými socioekonomickými partnermi.

Prezraďte nám viac, ako teraz prebiehajú rokovania, ako sa rozdeľujú peniaze – je to takmer 13 miliárd eur na najbližších sedem rokov. Chodia za vami ministri, aby ste im dali viac peňazí, alebo zatiaľ len rokujete s Európskou komisiou?

Spolupráca je korektná. Len počas leta sme uskutočnili viac ako 30 stretnutí s jednotlivými rezortmi. Do procesu Partnerskej dohody sme zapojili expertov zo Slovenskej akadémie vied, socioekonomických partnerov v rámci jednotlivých cieľov, budeme mať okrúhle stoly ku každému cieľu, aj keď sa obávam, že participatívny proces nám sťaží koronavírus a nebudeme ho môcť robiť v takom veľkom rozsahu, ako by sme chceli.

Je už v tejto fáze aj nejaký lobing zo strany ministrov alebo záujmových zväzov?

Nenazvala by som to lobing, rezorty sme žiadali o aktualizáciu ich priorít. Na základe toho sme pripravovali strategický plán, o ktorom sme s nimi intenzívne komunikovali. Nové eurofondy tu budú nielen za našej vlády, ale ešte dve nasledujúce vlády. Aj preto je pre mňa veľmi dôležité, aby bola na tom celospoločenská zhoda, a plánujeme verejné konzultácie.

Keďže peniaze ešte nie sú rozdelené medzi ministerstvami, dá sa z prvých dokumentov vyčítať, kto dostane menej, kto dostane viac, ktoré oblasti sa posilnia a ktoré oslabia?

Presné sumy, ako sa eurofondy rozdelia, sa nedajú momentálne vyčísliť z dôvodu, že nie je na európskej úrovni schválený rozpočet, takzvaný viacročný finančný rámec. Pevne verím, že ho všetky EÚ inštitúcie schvália do konca roka 2020. Následne musí EÚ prijať legislatívu a až potom môžeme pristúpiť k podpisu Partnerskej dohody a rozdeleniu peňazí.

No v tejto fáze už vieme, že niektoré členské krajiny tlačili na znižovanie peňazí na kohéziu, z ktorej financujeme napríklad cesty, diaľnice, železnice, konektivitu. Pre Slovensko to nie je veľmi výhodné aj vzhľadom na výšku nášho investičného dlhu.

Kde v doprave sa bude najviac škrtať? V diaľniciach?

Celková obálka kohézneho fondu bude menšia, teda k zníženiu dôjde v každej jednej oblasti. Na druhej strane investície do zelených, digitálnych a inteligentných riešení a inovácií by mali tvoriť až 50 % z celkových investícií.

Je to pre nás výhodné alebo skôr nie?

Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí: mali ste 15 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy – a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálne. No na druhej strane majúc na zreteli potreby Slovenska vidím, že aj po 15 rokoch čerpania eurofondov máme infraštruktúru v katastrofálnom stave. Chorváti majú postavené diaľnice, Poliaci majú obnovené cesty, no my máme modernizačný dlh v hodnote miliárd eur z dôvodov, ktoré všetci poznáme.

Kilometer diaľnic na Slovensku bol jedným z najdrahších v celej Európskej únii, projekty boli nepripravené, stáli, verejné obstarávania boli zbabrané, príkladom je tunel Višňové, ale aj Soroška. Na druhej strane ak chceme posunúť Slovensko o jednu generáciu dopredu, nemôžeme opomenúť investície do inovácií. Už nemôžeme predávať lacno pracovnú silu, musíme draho predávať naše nápady a myšlienky.

Máme oblasti, kde je mimoriadne znečistené ovzdušie, potrebujeme zlepšiť kvalitu ovzdušia. Mali by sme investovať do obehovej ekonomiky, do triedenia odpadov, veľmi veľa skládkujeme, triedime najmenej z celej Európskej únie. Mojou víziou je investovať aj do odvetví budúcnosti, ktoré sú kľúčové, aby Slovensko bola prosperujúca krajina s európskou kvalitou života.

V predchádzajúcich dvoch sedemročniciach peniaze tiekli najmä do dopravy, životného prostredia, do rozvoja regiónov a do ľudských zdrojov. Podľa vás sa potreby Slovenska v čase menili a aj my sa musíme tomu prispôsobiť pri rozdeľovaní peňazí alebo môžeme očakávať, že peniaze sa zhruba rozdelia v takom pomere ako doteraz?

Potreby Slovenska sa vyvíjajú. Dnes už vieme, že dve tretiny pracovných miest na Slovensku sú v dôsledku robotizácie ohrozené. Musíme investovať peniaze aj do ľudských zdrojov, do rekvalifikácií, celoživotného vzdelávania, digitálnych zručností, bez ktorých sa dnes už nezaobídu v podstate ani manuálne výrobné procesy. Reagujeme na to aj v investičnom pláne pre eurofondy.

Otázka je, či Slovensko je naozaj schopné čerpať peniaze na inovatívnejšie a modernejšie veci, ako je výskum a inovácie.

Jeden z dvoch najväčších škandálov s eurofondmi za minulých vlád sa týkal peňazí na vedu a výskum a to je aj odpoveď na vašu otázku. Druhý bol v oblasti pôdohospodárskych dotácií. Dnes sa kauza Dobytkár vyšetruje ako jeden z najväčších prípadov korupcie. Takže keď sa pýtate, či sme boli schopní rozumne investovať peniaze do vedy a výskumu a inovácií, odpoveď je nie. Viac ako 120 miliónov sme museli vracať späť do Bruselu. Takto sa eurofondy nemôžu manažovať a ja urobím všetko pre to, aby to bolo férové, transparentné, jednoduchšie a bez korupcie.

Pri Plavčanovi bol problém s transparentnosťou, ale potom nasledovali dva roky, keď sa kritériá sprísňovali a zlepšovali, až boli také prísne, že cez ne takmer nikto neprešiel. Na zozname žiadateľov však na prvý pohľad už boli seriózne univerzity a firmy. Vyzerá to teda tak, že najväčší problém už nie je korupcia, ale neschopnosť čerpať.

Ja by som nepovedala, že je to v prísnom nastavení. Problém bol okrem korupcie a rôznych nekalých praktík aj v hodnotení projektov a v nastavení kritérií. Žiadatelia a partneri projektov boli často firmy, ktoré vznikli mesiac pred vyhlásením výzvy; asi ťažko uveríte, že taká firma robí vedu a výskum.

Korupcia je jeden problém, ale ja sa pýtam na slabé čerpanie – ako to nastaviť tak, aby sa nekradlo a zároveň aby sa niečo vyčerpalo?

To bol mýtus, ktorý šírila ministerka Lubyová, že o peniaze nie je záujem. Záujem je, aj zo strany akademického sektora, aj zo strany serióznych výskumných firiem, ale nastavenie výziev bolo zlé. Pamätám si jednu výzvu, kde na prihlásenie bolo menej ako 10 dní a išlo o dlhodobý strategický výskum. Pripraviť za 10 dní výskumný projekt je nemožné.

Čo teda budete robiť inak vo výskume a inováciách?

Nechcela by som ísť teraz v rámci Partnerskej dohody do detailov. Predstavím postupne verejnosti každý jeden cieľ do podrobností.

Keď sa presúval Operačný program Výskum a inovácie pod ministerstvo dopravy, predchádzajúca vláda tvrdila, že sa z neho nebudú stavať diaľnice, ale že naďalej sú určené pre vedcov. Stále to platí?

Platí. Peniaze sú stále vyčlenené pre vedu, výskum a vzdelávanie.

Ako chcete urýchliť čerpanie eurofondov, keď za 7 rokov sa vyčerpalo celkovo 5 miliárd a podobnú sumu máme teraz čerpať ročne?

Pri podpísaných zmluvách už môžeme len naprávať chyby, ktoré nechali predchádzajúce vlády. V nových eurofondoch od budúceho roka to bude zásadným zjednodušením a odbúraním byrokracie. Chcem nechať iba tie pravidlá, ktoré požaduje Európska komisia. Schopnosť efektívne čerpať eurofondy nezávisí len od vôle jedného ministra, ale od celého štátneho aparátu. Budú potrebné viaceré systémové zmeny, napríklad zjednodušenie verejného obstarávania. To dnes trvá tri roky alebo aj viac. Chceme, aby verejné obstarávanie kontroloval iba jeden orgán – Úrad pre verejné obstarávanie a nie riadiace orgány. Takisto chceme zjednodušiť prihlasovacie procesy a podmienky výziev. Ale závisí to od schopnosti celého štátneho aparátu. Darmo my budeme mať jednoduché podmienky, keď rezorty nebudú dobre pripravené.

Je problém aj v tom, že na ministerstvách chýbajú ľudia?

Áno, to nám roky vyčítala aj Európska komisia. Je ťažké si vychovať v štátnej správe zamestnanca, ktorý sa rozumie všetkým technickým detailom v oblasti eurofondov. A následne keď si ho vychováte, odchádza kvôli platu do súkromnej sféry. Som rada, že ku mne do rezortu prichádzajú aj ľudia, ktorí sa vracajú z medzinárodných inštitúcií, zo zahraničia a chcú robiť pre štát.

Máte teda obavu, že prepadne veľa peňazí?

Predchádzajúce vlády nám na nohy zavesili obrovské olovené gule. Keby sme boli v situácii, v akej sú dnes škandinávske krajiny, že majú vyčerpaných 70 percent, mohli by sme sa venovať naplno príprave nového programového obdobia, reformám. Ale my len do konca tohto roka máme vyčerpať viac ako 300 miliónov eur, ináč hrozí, že nám prepadnú. Je to obrovské riziko, ktoré nám zanechala vláda Petra Pellegriniho. Napriek tomu hovorím, že urobím všetko pre to, aby neprepadlo ani jedno euro.

Čo viete urobiť s tým zdĺhavým verejným obstarávaním? Lebo pamätáme si už veľa noviel zákona, ktoré mali zrýchliť súťaže a skrátiť námietkové konania, no napriek tomu väčšina veľkých investičných tendrov trvá 2 – 3 roky.

Pripravujeme veľkú novelu verejného obstarávania tak, aby sme zachovali všetko, čo nám predpisuje európska smernica, a zvyšok zjednodušili.

Čo konkrétne chcete zjednodušiť?

Rôzne typy zákaziek, procesy, limity. Predstavíme to v najbližších týždňoch.

Čerpanie eurofondov je veľmi zlé – v siedmom roku tohto programového obdobia zhruba 33 percent. Dokonca je to ešte horšie ako v predchádzajúcom období. Vtedy bolo čerpanie v siedmom roku zhruba 42 percent. Čo je paradox, lebo s pribúdajúcimi skúsenosťami by sme mali byť schopní robiť to lepšie. Čo je ten dôvod?

Dôvodov je viac a tie kľúčové sú, samozrejme, neschopnosť a nekompetentnosť vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho. A, samozrejme, ich korupčné škandály. Výzvy boli veľmi nerozumne nastavené, podmienky komplikované, stovky miliónov eur skončili tam, kde skončiť nemali, a nič Slovensku nepriniesli.

Európska komisia nás vzhľadom na korupciu nútila v predošlých rokoch do čoraz prísnejších kontrol. Prečo si myslíte, že teraz nám dovolí, aby sme procesy zjednodušovali a kontrolovali menej?

My máme pravidlá nastavené veľmi komplikovane. Chceme eurofondy zjednodušiť, sprehľadniť; nehovorím, že to bude ľahké a že to bude hneď. Napríklad v Integrovanom regionálnom operačnom programe sme išli až na úroveň manažérskych procesov. Urobili sme audit všetkých postupov, používateľských príručiek, žiadostí a tam budeme uplatňovať možno 50 zjednodušujúcich opatrení. To sa však ťažko robí v rozbehnutom programe, ktorý už končí a väčšina peňazí je rozdelená.

V rozvoji regiónov sa spravil nejaký pokrok – opravili sa nejaké školy, škôlky a podobne. Sú potreby regiónov podľa vás stále rovnaké, alebo už peniaze nepôjdu do škôl a vidiek sa bude podporovať nejako inak?

To už sa ma pýtate na konkrétne investičné priority. Chceme podporovať zvýšenie kapacity materských škôl a nejakú časť peňazí pre regióny chceme investovať do iniciatív podporovaných zdola, nech sa v ľudia v regiónoch sami rozhodujú, aké strategické projekty chcú podporovať.

Aké sú ďalšie míľniky v príprave ďalšieho eurofondového obdobia až do momentu, keď prídu prvé peniaze na Slovensko?

Poviem vám míľniky na európskej úrovni. Prvým je schválenie rozpočtu EÚ, pri ktorom pevne verím, že ho schvália do konca tohto roka. Druhý míľnik je prijatie európskej legislatívy, ktoré očakávame v prvom polroku budúceho roka. Za nás máme pripravené návrhy a hneď, ako bude schválená európska legislatíva, môžeme podpísať našu Partnerskú dohodu a začať pripravovať výzvy.

Ešte budete pripravovať jednotlivé operačné programy, nie?

Budeme mať jeden veľký operačný program Slovensko a program rozvoja vidieka, ktorý bude na ministerstve pôdohospodárstva spolu s podporou pre chovateľov rýb. Obdobie medzi schvaľovaním na európskej úrovni, kde sme limitovaní rýchlosťou práce európskych inštitúcií a prípravou výziev, môžeme preklenúť peniazmi z Fondu obnovy a rozvoja. Prvý návrh strategického plánu na čerpanie eurofondov máme už pripravený, ale chceme ho prediskutovať s odbornou verejnosťou. Všetko robíme podľa stanoveného časového plánu tak, aby sme boli pripravení včas.