Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Biznismen Rosina vysvetľuje, prečo dala americká obchodná komora dokopy našich top ekonómov a čo vláde odkazujú

Štefan Rosina. Foto - Pavol Karell/Matador
Štefan Rosina. Foto – Pavol Karell/Matador

Spolu s ďalšími pätnástimi osobnosťami domácej vedy, ekonómie a biznisu, ktorých zorganizovala tunajšia americká obchodná komora, vypracoval a podpísal vyhlásenie Vízia Slovenska 2030.

Hovorí, že stanoveniu priorít využitia nových veľkých eurofondov na obnovu po koronakríze by mala predchádzať najskôr jasná dlhodobá stratégia krajiny aspoň na najbližších desať rokov. S priemyselníkom Štefanom Rosinom, ktorého automobilová skupina Matador Group zamestnáva dva a pol tisíca ľudí, sme hovorili o cieľoch vízie, čomu by sa prioritne mal venovať štát, no aj o tom, ako sa uprostred koronakrízy darí jeho biznisu.

Dočítate sa:

  • o čom s Ivanom Miklošom či Ivanou Molnárovou a Petrom Škodným najviac diskutovali pri tvorbe vízie;
  • v čom robia slovenskí politici najväčšie chyby;
  • kto zo slovenských politikov najlepšie zareagoval na víziu odborníkov;
  • ako sa jeho biznis chystá na druhú vlnu pandémie;
  • ako má vyzerať nová expanzia Matadoru do Nemecka.

Prečo ste pristúpili k vytvoreniu a šíreniu národnej vízie, ktorá má byť istým zrkadlom pre vládne plány?

Na biznisovej scéne, a nielen na Slovensku, sa pohybujem už viac ako tri desaťročia. Zažil som rôzne obdobia od 90. rokov, ktoré boli vyslovene stredovekom kapitalizmu, cez vstup do Únie až po dnešok. Zásadne sme popritom menili aj náš biznis model. Od výroby pneumatík cez lisovanie a zváranie dielcov pre automotive po vývoj technológií.

Navyše, spoločné podniky sme mali s Nemcami, Portugalcami, Rusmi, Etiópčanmi, Kórejcami i Číňanmi. Sme preto naučení rokovať s rôznymi vládami u nás na Slovensku, ale hlavne v zahraničí.

Je preto úplne legitímne, že sa aktívne zaujímam o podmienky hospodárskej súťaže a môžem porovnávať aj rôzne vlády a rôzne prístupy. Každý vyvinutý a ekonomicky silný štát má spracovanú dlhodobú stratégiu rozvoja hospodárstva, ktorú nemôže hocijaká nová vláda len tak zhodiť zo stola. To sa však nedá povedať o Slovensku.

Prečo?

Tu žiaľbohu ani nie je čo zhodiť z tohto pomyselného stola. Žijeme v spleti rôznych čiastkových politík a ministerstvá vznikajú a zanikajú podľa počtu aktuálne vládnucich politických strán. Absentuje revízia kompetenčného zákona a každoročne dochádza k iksnásobným zmenám legislatívy.

Horšie je však to, že už viac ako desaťročie žijeme vo svete politického marketingu, klamania a kupovania si voličov rôznymi sociálnymi balíčkami. Slovensko práve teraz pritom stojí na križovatke. Musí systémovo reagovať na následky spôsobené globálnou pandémiou nového koronavírusu.

Osobne som preto veľmi rád prijal aktivitu americkej obchodnej komory na Slovensku, keď ma prizvali k stolu ako experta na priemysel, aby sme sa spoločne pokúsili vytvoriť návrh na začatie diskusie o dlhodobej stratégii rozvoja slovenského hospodárstva.

Boli to veľmi podnetné stretnutia, výsledkom ktorých je spomínaná Vízia Slovensko 2030. Vznikla

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Ministerstvo investícií pripravuje revolúciu v čerpaní eurofondov
  • Letectvo: Airbus ukončil výrobu najväčšieho osobného lietadla sveta A380
  • Dôsledky pandémie: Podľa Billa Gatesa budú omnoho väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský mení plány, lesy už nechce dať pod životné prostredie
  • Obchod: Črtá sa súboj o ochrannú známku Prior
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA prekvapujúco stúpol na 870-tisíc

Mičovský neodovzdá Budajovi prisľúbenú správu nad lesmi. Povolebná envirosúhra sa narúša

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Ján Mičovský neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov pod ministerstvo životného prostredia, hoci to po voľbách sám navrhoval. „Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom,“ reagoval na to v diskusii Denníka N prekvapený minister Budaj.

PET fľaše a plechovky vrátime do obchodov predsa len od januára 2022

Ilustračné foto -unsplash.com
Ilustračné foto -unsplash.com

Parlament schválil novelu zákona o odpadoch, podporilo ju 85 zo 130 prítomných poslancov. PET fľaše a plechovky budeme podľa nej môcť vracať do obchodov od januára 2022. Novelu schválili poslanci v skrátenom konaní, zamestnávateľské a priemyselné zväzy to označili za protiústavné.

Minúta po minúte

Coop Jednota vytvorí vo vybraných predajniach kútiky s nepotravinovým tovarom v spolupráci s reťazcom Tchibo. Od budúceho týždňa ich postupne začne zriaďovať v supermarketoch v Nitre, Galante, Prievidzi, Čadci a Nových Zámkoch.

„Vychádzame v ústrety zákazníkom predovšetkým v mestách, kde nemáme vlastný značkový obchod a zvyšujeme tak počet miest, kde sa môžu spotrebitelia s naším tovarom stretnúť,“ približuje Ondřej Mokrý z Tchiba.

Coop Jednota prináša projekt takzvaných Tchibo depotov ako prvá na Slovensku. Koncept malých „obchodov v obchode“ odštartovalo Tchibo v roku 1985 v nemeckých predajniach s potravinami. Osvedčil sa aj v Rakúsku, Švajčiarsku a Česku.

Ako to bude vyzerať

Tchibo kútik bude tvoriť priestor veľkosti do 15 štvorcových metrov začlenený do regálového systému predajne. V ponuke nebudú chýbať výrobky do kuchyne, pomocníci do domácnosti, športové a módne oblečenie, elektronika a hračky.

Spotrebný tovar z posledných piatich kolekcií sa bude predávať za rovnaké ceny ako v kamenných predajniach Tchibo či e-shope. Sortiment sa má obmieňať každý týždeň.

Airbus dokončil montáž posledného kusu lietadla A380, ktoré si prevezmú aerolínie Emirates. Produkcia najväčšieho osobného lietadla na svete sa končí 15 rokov po jeho prvom štarte. Výrobca dodal na trh celkovo 234 kusov.

Emirates sú najväčším prevádzkovateľom strojov A380 na svete. Firma už začala s vyraďovaním lietadiel, no ďalej počíta s ich prevádzkou.

Posledný vyrobený Airbus vyšiel z hangáru Airbusu v Toulouse v období, keď sa ich dopravcovia zbavujú. Kompletne stroje vyradili Air France, Lufthansa ich koniec zvažuje.

Väčšina aerolínií dlhodobo odstavila lietadlá A380 v dôsledku prepadu dopytu. Už pred koronakrízou od nich dopravcovia začali ustupovať a postupne prechádzajú na modernejšie a úspornejšie stroje typu A350 či Boeing 787. (zdopravy)

Viac k téme: Projekt najväčšieho európskeho lietadla skrachoval, naplnila sa predpoveď bývalého šéfa Boeingu

V bratislavskej Záhorskej Bystrici vzniká v lokalite Podkerepušky smerom k Lamaču nová obytná zóna. Vyrastie tam 53 rodinných a 9 bytových domov s maximálnou výškou do 5 podlaží. Investor je zo skupiny Grafobalu. Dopravné napojenie sa rieši v súlade s projektom plánovaného štvorpruhu s chodníkom a cyklotrasou medzi Záhorskou Bystricou a Lamačom. (tasr, E)

Americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo súd, aby uvoľnil rozhodnutie vlády o odstránení aplikácie WeChat z obchodov Googlu a Applu v USA. Kabinet sa obáva o národnú bezpečnosť, rozhodnutie je zablokované predbežným opatrením.

Vládne opatrenie o zablokovaní čínskeho WeChatu malo vstúpiť do platnosti 20. septembra, zablokovala ho však sudkyňa Laurel Beelerová. Ministerstvo žiada, aby predbežné opatrenie pozastavila po dobu odvolacieho konania.

Opatrenie sudkyne je podľa ministerstva chybné a umožňuje pokračovanie neobmedzeného využívania aplikácie WeChat, ktorá „predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku USA“.

Ministerstvo minulý týždeň rozhodlo tiež o stiahnutí čínskej aplikácie TikTok z amerických obchodov. Platnosť nariadenia bola odložená o týždeň vďaka návrhu dohody medzi firmami ByteDance (majiteľ TikToku), Oracle a Walmart o operáciách platformy v USA. (čtk, reuters)

Viac k téme: Vláda USA sa odvolá voči rozhodnutiu súdu, ktorým pozastavil odstránenie aplikácie WeChat z obchodov Googlu a Applu.

V Česku by od novembra mali platiť nové pravidlá kurzarbeitu. Pracovník by doma mohol zostať štyri dni v týždni, za neodpracované hodiny by dostával 70 percent čistej mzdy, ale najviac vo výške celoštátnej priemernej mzdy. Návrh vlády ešte musí schváliť parlament.

Podľa návrhu novely zákona by kurzarbeit pre celú ČR, región alebo vybrané odvetvie mohla povoliť vždy len vláda po prerokovaní v tripartite. Využíval by sa pri vážnom ohrození ekonomiky, prírodnej pohrome, epidémii, kyberútoku alebo inej mimoriadnej udalosti. Presné podmienky by nastavila vláda vo svojom nariadení.

Podpora by sa mohla vyplácať maximálne rok. Dostať by ju mohli zamestnanci so smluvou na dobu neurčitú, ak sú v podniku aspoň štvrť roka. Štátny príspevok by sa im zahrnul do príjmu. (čtk)

BMW zaplatí v USA pokutu 18 miliónov dolárov, aby urovnalo obvinenia z poskytovania nepravdivých informácií o predaji. Nadhodnocovaním výsledkov si zlepšovalo pozíciu v očiach investorov, od ktorých získavalo kapitál.

Podľa americkej komisie pre cenné papiere a burzy BMW v rokoch 2015 až 2019 nadhodnocovalo mesačné údaje o svojom predaji v USA. Zároveň firma získala od investorov 18 miliárd dolárov prostredníctvom predaja dlhopisov.

Komisia v minulosti obvinila z podobného priestupku tiež Fiat Chrysler, ktorý zaň vlani zaplatil pokutu 40 miliónov dolárov. (čtk, reuters)

Ekonomický newsfilter: Ministerstvo investícií pripravuje revolúciu v čerpaní eurofondov +

  • Budaj uhral kompromis, zálohovanie plastov a plechoviek sa vracia na rok 2022
  • Trabelssieho Prior hrá na retro vlnu, nemusí sa mu to vyplatiť

Akcie v USA dnes mierne posilnili na čele s technologickými spoločnosťami. Náladu na trhu podporili priaznivé údaje o predaji nových domov, ktoré kompenzovali správu o raste počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 0,20 percenta a uzavrel na 26 815,44 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol 0,30 percenta na 3246,59 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom sú zastúpené mnohé firmy z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o 0,37 percenta na 10672,27 bodu. (reuters, čtk)

V lete prezentované okamžité vyhlásenie bezzásahovosti až na polovici územia Národného parku Muránska planina už nie je aktuálne, uviedol minister pôdohospodárstva  Ján Mičovský. Pracuje sa na novom pláne, ktorý od tohto cieľa síce neustupuje, no jeho dosiahnutie bude rozplánované na dlhší čas od 10 až do 30 rokov.

Odklon od pôvodného plánu potvrdil na diskusii Denníka N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“ aj minister životného prostredia Ján Budaj no zároveň upozornil, že Slovensko má síce vyhlásených množstvo národných parkov, no v skutočnosti má mať park aspoň polovicu plochy bezzasahovej.

„Hrdíme sa parkmi, no trebárs nízkotatranský NAPANT je už turizmom tak zasiahnutý, že tam už ani nemáme nejakú jadrovú zónu parku bez zásahov človeka,“ upozornil Budaj s tým, že Slovensko potrebujeme čo najviac bezzásahového lesa bez ťažieb dreva aj na zvládnutie stále intenzívnejších klimatických zmien. „Lesy musíme chrániť viac, lebo Slovensko nám vysychá. Z lesov vyviera menej vody a rieky, ktoré majú slabší prúd, sa zanášajú. Naše lesy už nevedia udržať toľko vody ako kedysi,“ dodal.

Mičovský doplnil, že aj on sám je za to, aby časom Slovensko malo bezzásahových päť až desať, a možno aj viac percent, svojich lesov, no ak sa má rozširovať ich plocha, musia byť za to vlastníci lesov aj primerane odškodňovaní. „Obmedzenie vlastníkov lesov na ťažbách musí byť zo strany štátu aj odškodnené. Ak sa budú platiť ujmy, bezzasahové zóny sa môžu rozširovať,“ uviedol.

Bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu, v diskusii dodal, že práve odškodňovanie zákazu ťažby nie vždy funguje. “Problém je, že dohody so súkromnými lesmi o rozšírení ochrany podpisujú organy ochrany prírody, no ujmy vypláca rezort vnútra, ktorý už upozorňuje, že na to nemá zdroje,“ uviedol Viszlai.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov pod ministerstvo životného prostredia, aj keď po voľbách to pôvodne sám navrhoval. Ministra životného prostredia Jána Budaja tým veľmi prekvapil.

„Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom, no vzdal si sa svojej idey a niečo za tým bude,“ uviedol Budaj pri dnešnej diskusii s Mičovským, ktorú k lesom zorganizoval v Rožňave Denník N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“.

Minister pôdohospodárstva počas diskusie namiesto presunu lesov pod envirorezort tiež navrhol nielen pre lesy, ale aj lúky či pasienky založenie úplne nového ministerstva pre prírodné zdroje.

„Nie je dôležité, kto sa bude starať o lesy, ale ako sa o ne budeme starať,“ dodal k zmene svojho názoru Mičovský s tým, že pre zlepšenie stavu slovenských lesov je oveľa zásadnejšie to, aby sa v nich zasadne rozšírili prírode blízke hospodárske spôsoby bez ťažieb stromov na väčších plochách.

Pripomenul, že vládny program ráta s rozšírením takýchto ekologických hospodárskych spôsobov na väčšinu slovenských lesov. V súčasnosti sa takto hospodári len na dvoch percentách výmery tunajších lesov.

„Keby sme teraz lesníkov presunuli pod ministerstvo životného prostredia, nebolo by to pre nich dobré riešenie. Podobne, ako keby sme ochranárov začlenili pod ministerstvo pôdohospodárstva. Je síce dobré, ak sa spojí to, kto rozhoduje o lesoch, ale bude lepšie, ak sa vytvorí nové ministerstvo,“ podporil ministra pôdohospodárstva ďalší účastník diskusie, bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu.

Video: Diskusia s ministrami o Muránskej planine

Foto N - Tomáš Hrivnák
Foto N – Tomáš Hrivnák

Mesto Malacky prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc vo výške 399 141 eur. Rozhodli o tom mestskí poslanci, mesto pôžičku využije na vykrytie výpadku daní z príjmov.

Zo strany štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.

„Mesto využije možnosť bezúročnej pôžičky od štátu na vykrytie tohto výpadku. Štátna pomoc nemá zadefinované presné určenie, kam majú peniaze ísť, preto sa môžu použiť nielen na investície, ale aj na vykrytie nákladov, ktoré samosprávam vznikli počas aktuálneho roka ešte pred schválením pôžičky,“ informovala hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová.

Mesto musí podľa zákona garantovať, že čerpaním štátnej pôžičky neprekročí stanovený limit svojho dlhu 50 percent. Podľa stanoviska hlavnej kontrolórky Malaciek Petry Kožuchovej bude dlh mesta aj po čerpaní pôžičky vo výške 32,04 percenta.

Suma v žiadosti o pôžičku sa rovná sume, o ktorú podľa prognózy ministerstva prišlo mesto v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta zároveň samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu.

Odklad prvej splátky je do roku 2024 a návratná finančná výpomoc sa spláca štyri roky, teda do roku 2027. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pripustil, že splátky bude možné odpustiť. Prípadné rozhodnutie o preklasifikovaní pôžičky na grant musí prijať vláda SR v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. (tasr)

Medzinárodné cestovanie sa počas pandémie prudko prepadlo, najviac zasiahnutý bol ázijsko-tichomorský región, kde počet zahraničných turistov v roku 2020 doposiaľ klesol o 72 %, ukázali údaje Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch.

Len v júni sa počet zahraničných turistov v ázijsko-tichomorskom regióne prepadol až o 99 % v dôsledku zákazu cestovania počas blokád spojených s pandémiou.

V rámci tohto regiónu zasiahlo obmedzenie globálneho cestovania najviac Čínu, Japonsko a Južnú Kóreu. Správa UNWTO ukázala, že v severovýchodnej Ázii došlo k poklesu zahraničných turistov o 83 % a v juhovýchodnej Ázii o 64 %.

Európa je druhým najviac zasiahnutým regiónom. Aj napriek letnému oživeniu cestovania po zmiernení mnohých obmedzení  zaznamenala v tomto roku pokles počtu turistov o 66 %. (tasr)

Nominanti SaS na hmotných rezervách sa pohádali, Sulík sa zastal predsedu Rudolfa

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf hmotných rezerv Rudolf povedal, že premiér sa ho v stredu opýtal, či sa nebojí závažných zistení, keď bude mať už bývalá podpredsedníčka úradu Šubová tlačovú besedu. „Povedal som, nie, nebojím sa, nemá čo vytiahnuť.“ Podľa neho mu Šubovej verejné vystúpenie dalo za pravdu.

Zamestnávateľské a priemyselné zväzy nesúhlasia s tým, aby sa novela zákona o odpadoch prijímala v skrátenom konaní. Postup, ktorý pri novelizácii zvolil rezort životného prostredia, podľa nich nie je v súlade so zásadami právneho štátu.

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať