Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vydarená záchrana Hossových mraziarní – namiesto sietí supermarketov im pomohli malí predajcovia

Marián Hossa je už dnes v úlohe podnikateľa a investora. Foto - TASR
Marián Hossa je už dnes v úlohe podnikateľa a investora. Foto – TASR

Popradské mraziarne bývalého špičkového slovenského hokejistu Mariána Hossu Ho&Pe Family, ktoré sú známe svojimi pirohmi a inými tradičnými múčnymi jedlami, zasiahla koronakríza mimoriadne prudko.

Podnik na jar prišiel o osminu celoročných tržieb, vypadlo mu z nich štyri a pol milióna eur. Potraviny síce išli na odbyt aj počas prvých mesiacov krízy, no mraziarne štyri pätiny svojich produktov dodávajú do reštaurácií a hotelov. A tie museli byť zavreté.

Napokon však hokejistova firma nielenže krízu prežila, ale nijako neznižovala ani stavy svojich 180 zamestnancov, hoci Hossa v ťažkých časoch musel firme pomôcť novým kapitálom. Dnes však podnik beží opäť naplno a už chystá aj nové investície.

To všetko aj napriek tomu, že od štátu získal na výpomociach iba necelých 50-tisíc eur.

O tom, ako vlastne mraziarne prežili túto krízy a aké postupy na to využili, hovorí pre Denník E ich ekonomický riaditeľ a prokurista Juraj Sopko.

Pred piatimi mesiacmi ste upozorňovali na možnosť hromadného prepúšťania či dokonca vynúteného konkurzu. Aký hlboký bol napokon prepad vášho biznisu?

Bolo to naozaj veľmi zlé obdobie. Po marcovom rozhorení koronakrízy sme mali prepad tržieb z bufetov, reštaurácií a hotelov až 80 percent. Znížené množstvá potravín sme vtedy vedeli dodávať iba niektorým závodným jedálňam, podnikom s donáškami jedla či reštauráciám, ktoré vydávali jedlo cez okienko.

Nevedeli sme hlavne, ako hlboko naše obraty klesnú, ako dlho bude kríza trvať a ani aký vývoj bude po nej. S podobnou krízou nikto nemal skúsenosť.

Preto sme mali strach z najhoršieho. Veď

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Ako zbohatol zadržaný Zoroslav Kollár a ako rýchlo posledné roky všetko rozpredal či previedol na blízkych

Zoroslav Kollár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zoroslav Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako zbohatol zadržaný Zoroslav Kollár a ako rýchlo posledné roky všetko rozpredal či poprevádzal na blízkych. Kollár vstúpil do podnikania ako konkurzný právnik, napokon sa vyšvihol medzi elitu, keď vlastnil aj také značky ako Zetor, Vinea či Slovakia Ring. Jeho majetok sa odhaduje na vyše sto miliónov eur.

Týždeň v európskej ekonomike: Druhá vlna pandémie zúri, vracajú sa ekonomické problémy

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Lídri sa stretnú na špeciálnom online covidovom samite, EÚ sa pripravuje na následky druhej vlny.
  • Ministri životného prostredia zatiaľ nedohodli emisné ciele na rok 2030, Slovensko podporuje zníženie o 55 %.
  • Huawei stráca v EÚ pôdu pod nohami, najmä v strednej a východnej Európe.

Minúta po minúte

Koncern Volkswagen sa v 3. štvrťroku vrátil do zisku, prispel k tomu dopyt po luxusných autách v Číne. Prevádzkový zisk klesol medziročne o tretinu na 3,2 miliardy eur. VW očakáva, že v pluse bude aj za celý rok, i keď nižšom ako vlani.

Tržby skupiny VW medzi júlom a septembrom sa znížili medziročne o 3,4 % na 59,4 miliardy eur, uvádza automobilka na internetovej stránke.

V 2. štvrťroku sa automobilka prepadla do straty 1,7 miliardy eur, dôvodom boli najmä reštrikcie proti šíreniu koronavírusu a následný prepad dopytu.

Odbyt v 3. kvartáli sa citeľne zotavil. V Číne stúpol dopyt po luxusných vozidlách, napríklad po značkách Audi a Porsche. VW ťaží aj zo znižovania nákladov z dôvodu pandémie. (čtk)

ČSOB bude mať cez víkend zatvorené pobočky v nákupných centrách, aby sa zamestnanci mohli zúčastniť na plošnom testovaní. S podobnými obmedzeniami ráta podľa svojho webu aj ďalší víkend.

Chovatelia zvierat povolávajú do záloh aj dôchodcov v rámci príprav, ako pokračovať v plynulom chove a výrobe mlieka v prípade komplikácií a výpadku ľudí po celoplošnom testovaní.

Chovatelia pripravujú záložné tímy ľudí, ktorí nastúpia do služieb, pokiaľ vypadne väčšie množstvo ich pozitívne testovaných kolegov. Alternatív je niekoľko, napríklad že ľudia v poľnohospodárskych podnikoch prestanú čerpať dovolenky a nastúpia do práce.

„V tomto prípade by sme do budúcnosti privítali aj zmenu Zákonníka práce, po ktorej už dlhodobo voláme. Ukazuje sa, že práve v krízových situáciách potrebujeme robiť nad rámec momentálnych zákonných možností. Množstvo odpracovaných hodín je nutné v niektorých kritických situáciách zvýšiť,“ uviedol predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Ďalšou možnosťou je, že k zvieratám nastúpia ľudia, ktorí momentálne pracujú v rastlinnej výrobe, zbierajú jesenné plodiny a zakladajú budúcoročnú úrodu. Dvojtýždňové pribrzdenie prác na poliach by totiž podľa poľnohospodárov bolo menej dramatické ako nechať zvieratá napospas osudu. Treťou alternatívou je, že do maštalí sa vrátia čerství dôchodcovia, bývalí poľnohospodári.

„Zamestnanci, ktorí zo živočíšnej výroby za posledné dva – tri roky odišli do dôchodku, sú vhodnou alternatívou. V týchto dňoch ich kontaktujeme a sú ochotní byť v pohotovosti, ak by sme ich nutne potrebovali. Uzatvoríme s nimi dohody o vykonaní práce a v prípade, že nám po testovaní vypadne väčšie množstvo ľudí, tak sú aktívni dôchodcovia okamžite pripravení nastúpiť do živočíšnej výroby,“ dodal Pastorek.

Niektorí poľnohospodári zaškoľujú aj zamestnancov poľnohospodárskych podnikov na iných pracovných pozíciách, aby dočasne mohli pomáhať pri starostlivosti o hospodárske zvieratá. (tasr)

Americké akcie výrazne klesli, hlavné indexy si odpísali vyše 3 %. Dow Jones padol na hodnoty z konca júla. Prepady dnes zaznamenávali aj európske burzy a ceny ropy, rástol naopak dolár. Vo svete pribúdajú počty infikovaných koronavírusom.

Ako klesli hlavné indexy na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕńa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 3,43 %.
  • Širší index S&P 500 klesol o 3,53 %.
  • Technologický index Nasdaq Composite sa oslabil o 3,73 %.

Padali technologické a energetické spoločnosti, výrazne sa oslabili aj akcie hotelov, leteckých spoločností a ďalších firiem, ktoré citlivo reagujú na vývoj pandémie.

Čo sa deje

  • V utorok ohlásilo rekordný počet hospitalizovaných s covid-19 dvanásť amerických štátov. Nemecko a Francúzsko dnes informovali o nadchádzajúcich karanténnych uzáverách.
  • V USA sa očakávajú prezidentské voľby, pred ktorými už zrejme neschvália balík pomoci americkej ekonomike.
  • Nepadali len akcie v USA, ale aj v Európe, frankfurtský index DAX si odpísal 4,17 % (najviac od júna), paneurópsky index Stoxx 600 si pohoršil o 2,95 % (najhlbší prepad za päť týždňov). Ceny ropy sa znížili o zhruba 5 %.

Ako sa vyvíjal dolár

  • Euro voči doláru kleslo na týždenné minimum, okolo 20:55 SEČ klesalo o 0,4 % na 1,1749 USD.
  • Investori využívajú dolár ako bezpečné útočisko. (čtk, e)
Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google

Nemecké akcie klesli po oznámení plošnej karantény najviac od júna. Výrazne sa oslabili aj ďalšie hlavné európske akciové indexy.

Paneurópsky ukazovateľ STOXX 600 sa znížil o 2,95 percenta na 342,17 bodu, čo znamená najhlbší prepad za päť týždňov.

Hlavný index frankfurtskej burzy DAX odpísal 4,17 percenta na 11 560,51 bodu. Popri rozsiahlej uzávere Nemecko pripravuje balík desiatich miliárd eur určený firmám, ktoré zasiahnu opatrenia.

Kľúčový ukazovateľ parížskej burzy CAC 40 dnes obchodovanie uzavrel prepadom o 3,37 percenta na 4571,12 bodu. K Francúzom večer prehovorí prezident Emmanuel Macron. Očakáva sa, že oznámi ďalšie opatrenia. Agentúra Reuters napísala, že Francúzsko tento týždeň oznámi celoštátnu karanténu. (čtk)

V piatok budú samostatne testovať zamestnancov okrem Volkswagenu aj ďalšie firmy, tvrdí riaditeľ Slovalca Milan Veselý. Informácie sa však podľa neho firemný sektor dozvedá na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcej konzultácie.

„Slovalco ako prvok kritickej infraštruktúry a predpokladám, že aj mnohí iní, dostalo výnimku. Môžeme testovať aj u nás vo firme. Pre nás je toto testovanie veľmi dôležité, aby sme umožnili ľuďom prísť do práce,“ povedal v Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ Veselý.

Dodal, že ešte v utorok mohli vlastné testovanie na covid-19 realizovať iba firmy nad 4 000 zamestnancov a výhradne počas víkendu, no aktuálne sa už situácia zmenila a dávajú sa povolenia na piatkové testovanie.

„Rozumiem, na čo sú virológovia, infektológovia, krízový štáb. Ale myslím si, že to vákuum, tá nekomunikácia nielen s priemyslom, ale aj s hospodárstvom ako takým, je podľa mňa problém a toto by sa malo do budúcna zlepšiť,“ dodal Veselý. (tasr, e)

Bratislavský Volkswagen začal pripravovať vlastné testovanie zamestnancov antigénovými testami. Prebehne v piatok 30. októbra počas všetkých troch zmien na viacerých odberových miestach v rámci závodu.

„Vzhľadom na limitované interné kapacity odporúčame najmä nevýrobným zamestnancom, aby sa zúčastnili víkendového, štátom riadeného testovania v mieste svojho pobytu,“ povedala hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová.

Od pondelka 2. novembra bude do všetkých závodov Volkswagen Slovakia umožnený vstup len tomu, kto sa na požiadanie preukáže certifikátom s negatívnym výsledkom antigénového testu.

„Ostatným osobám bude z dôvodu ochrany zamestnancov pred nákazou vstup do závodov zakázaný. Rovnaké pravidlo platí aj pre vstup do autobusov zmluvnej dopravy,“ dodala hovorkyňa bratislavskej automobilky.

Zvýšenie kvóty na odstrel vlka vyvolalo výmenu názorov medzi dvoma ministrami za OĽaNO. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vyčítal ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, že ohlásil zámer zaradiť vlka medzi chránené živočíchy verejne skôr, než informoval koalíciu.

Pracovná skupina, v ktorej má rozhodujúce slovo rezort pôdohospodárstva, rozhodla o zvýšení kvóty z vlaňajších 35 na tohtoročných 50 kusov.

Mičovský argumentoval ochranou oviec, jeho ministerstvo tiež odkázalo, že štátna ochrana prírody nezverejnila, koľko vlkov na Slovensku žije. Budajovi vyčítal, že preceňuje úlohu vlka ako predátora proti diviakom, ktoré roznášajú africký mor ošípaných.

Podľa ministra pôdohospodárstva poľovníci zastrelili v uplynulej sezóne 75-tisíc diviakov, zatiaľ čo vlky ulovili vlani len 135 kusov.

Budaj tiež argumentoval potrebou vlka chrániť a legislatívou EÚ. Ochranári hovoria, že od roku 2000 zastrelili na Slovensku 1 800 vlkov, do čoho nepočítajú nelegálne odstrely.

Štátni ochranári upozorňujú, že v dôsledku lovu môže zo Slovenska vymiznúť pôvodný vlk karpatského typu a nahradí ho nížinná forma žijúca v Česku, Poľsku alebo Nemecku.

Firmy by mali mať lepšie možnosti samostatne testovať zamestnancov, tvrdí Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá zastupuje najmä zahraničné reťazce ako Tesco, Lidl či Billa. S podobnou požiadavkou vyšli aj ďalšie podniky a organizácie.

Samostatné testovania, ktoré by umožnili zamestnancom chodiť do práce, si môžu robiť firmy nad 4 000 zamestnancov. Je ich zhruba 20, štátne železničné spoločnosti ŽSR a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia však napríklad oznámili, že testovanie robiť nebudú, keďže zamestnancov majú na celom Slovensku, nie na jednom mieste.

Na čo sa sťažuje aliancia

  • Informácie dostáva len z tlačových besied. „Rozumieme však, že pripraviť v takom krátkom čase takú rozsiahlu operáciu, ako je celoplošné testovanie, je mimoriadne náročné,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič.
  • Krajčovič sa prihovára za uvoľnenie pravidiel pre firmy, ktoré by dali otestovať svojich zamestnancov cez riadne akreditované spoločnosti. „Takéto usmernenie však dnes chýba, čo môže spôsobiť problémy pre nepretržité prevádzky, ako sú napríklad distribučné centrá,“ upozornil.
  • Štát nemá s alianciou odkomunikovaný model, čo sa stane v prípade výpadku väčšieho množstva zamestnancov.  „Netýka sa to iba sektora obchodu, ale aj iných odvetví v rámci Slovenska. V tomto smere nemá Slovensko vypracovaný žiaden krízový plán,“ dodal Krajčovič. (tasr, e)

Zuzana Čaputová podpísala novelu, ktorá predlžuje platnosť vstupeniek. Organizátori kultúrnych podujatí, ktoré pre koronavírus nebudú ani v prvej polovici roka 2021, budú môcť predĺžiť platnosť vstupeniek do konca júna 2022.

Organizátori môžu tiež majiteľovi v cene lístka ponúknuť poukážku na iné podujatie konané do polovice roka 2022.

Ak držiteľ vstupenky trvá na vrátení peňazí, organizátor je povinný mu vyhovieť do 13 mesiacov od neuskutočnenia podujatia. (tasr)

Ceny ropy klesli zhruba o päť percent. Môže za to najmä silnejúca pandémia v USA i v Európe, ktorá núti vlády k prijímaniu obmedzení a vyvoláva obavy o zotavenie ekonomiky a dopytu po rope. K stratám prispela aj správa o raste zásob v USA.

  • cena severomorskej ropy Brent o 16:00 klesla o 5 % na 39,14 dolára za barel
  • americká ľahká ropa WTI zlacnela o 5,6 % na 37,36 dolára za barel

Spojené štáty, Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny zaznamenali v posledných dňoch rekordné prírastky počtu nových prípadov ochorenia covid-19. Mnoho európskych vlád zavádza nové obmedzenia pohybu a snaží sa tak spomaliť rýchly rast počtu nakazených.

Americký inštitút API oznámil, že zásoby ropy v uplynulom týždni stúpli o 4,6 milióna barelov. Podľa vládneho úradu pre energetické informácie EIA vzrástli o 4,3 milióna barelov. Analytici pritom čakali zvýšenie zásob len o 1,2 milióna barelov. (čtk, reuters)

Eurokomisia navrhla princípy, podľa ktorých by členské krajiny EÚ mali jednotne určovať minimálne mzdy. Chce dosiahnuť, aby štáty znížili rozdiely medzi najnižšími a priemernými príjmami, konkrétnu záväznú hranicu však nespresnila.

Štáty by mali určovať hladinu minimálnej mzdy podľa svojej hospodárskej situácie tak, aby motivovala ľudí pracovať a zmenšila dosahy koronakrízy na najchudobnejších. S chudobou sa stretáva takmer desatina pracujúcich v Európe.

O čom je plán Komisie

Zámer EK nepočíta so zavedením jednotnej úrovne minimálnej mzdy pre celú Úniu, ale navrhuje postup, ako by jednotlivé krajiny mali dospieť k jej dostatočnej výške.

Štáty by mali okrem iného zmeniť často nejasné kritériá výpočtu minimálnej mzdy, pravidelne ich aktualizovať podľa ekonomického vývoja alebo obmedziť výnimky, na ktoré sa nevzťahuje.

Kontext

Brusel dlhodobo plánuje zladenie podmienok minimálnej mzdy. Naráža však na odpor časti štátov, ktoré sa spoliehajú na kolektívne vyjednávanie a nemajú úradne stanovenú minimálnu mzdu.

K týmto krajinám popri severských členoch EÚ patrí Taliansko či Rakúsko. Návrh Komisie ich nenúti k zmene prístupu, aj ony by však mali viac priblížiť najnižšie vyrokované mzdy priemeru.

Zostávajúcich 21 krajín EÚ má pravidlá pre minimálnu mzdu, podľa Bruselu však nie vždy zabezpečujú jej dostatočnú výšku. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať