Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Od januára sa dane nebudú výrazne meniť, veľká zmena sa chystá až o rok

Dobrý deň,

tento týždeň zrejme pošle ministerstvo financií do parlamentu návrh termínu, dokedy treba zaplatiť dane z príjmov za rok 2019. Podľa poradkyne ministra Renáty Bláhovej to bude zrejme do konca októbra, ale definitívna dohoda ešte neexistuje.

Kto chce vedieť viac o vládnych plánoch, nech si stiahne draft stostranového plánu reforiem. Napíšte nám potom na e@dennikn.sk, čo si o ňom myslíte.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1050 slov, čo sú 4 minúty čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.


1. Je jasné, čo je problém, ale nemáme ešte plán, do čoho presne investovať

Výrazná zmena v daniach príde na budúci rok, ústavný zákon o dôchodkoch by mal byť schválený ešte tohto roku. Predpokladá to draft plánu reforiem, ktorý pripravujú experti vedení ľuďmi z ministerstva financií a poradcami premiéra.

Ako vyzerá reformný plán: Ministerstvo financií aj na príkaz premiéra odmietlo zverejniť drafty plánu skôr, ako ho prerokuje koaličná rada, pracujeme preto s verziou uniknutou v prvej polovici septembra.

Takmer stostranový dokument obsahuje veľmi pokročilú diagnózu stavu, pokročilé pomenovanie cieľov a len miestami sú jeho obsahom odhady budúcich nákladov.

V súčasnej podobe tento dokument nie je zrelý na predloženie Európskej komisii. Tá totiž dala najavo, že chce pomerne presne vedieť, ako plánujeme minúť ponúkaný sedemmiliardový grant z fondu obnovy EÚ.

Z tohto dôvodu nie je jasné, ako sa vláda postaví k niektorým plánovaným výdavkom, ak ich nebude môcť platiť z fondu obnovy. Takým výdavkom je napríklad plánované zvýšenie platov učiteľom, ktoré by počas rokov 2022 až 2024 malo stáť zhruba miliardu eur.

Základné zmeny v daniach a odvodoch:

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Netreba sa báť, nikomu už nenapadne zatvárať obchody
  • Gastro a obchod: Prior v Bratislave otvoril gastrozónu
  • Eurofondy: Ministerstvo investícií posúva rozhodovanie o peniazoch pre regióny k miestnym ľuďom
  • Parlament: Poslanci opravili Richterovu dôchodkovú tabuľku, ktorá poškodzovala ročníky 1957 - 1965
  • Pomoc ekonomike: Britské ministerstvo financií ohlásilo nový balík opatrení na podporu zamestnanosti
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA prekvapujúco stúpol na 870-tisíc

Blokoval mi informácie a vrieskal, obviňuje námestníčka šéfa hmotných rezerv. Nerešpektovala ma a chcela všetkých vymeniť, reaguje predseda

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf hmotných rezerv Rudolf povedal, že premiér sa ho v stredu opýtal, či sa nebojí závažných zistení, keď bude mať už bývalá podpredsedníčka úradu Šubová tlačovú besedu. „Povedal som, nie, nebojím sa, nemá čo vytiahnuť.“ Podľa neho mu Šubovej verejné vystúpenie dalo za pravdu.

PET fľaše a plechovky vrátime do obchodov predsa len od januára 2022

Ilustračné foto -unsplash.com
Ilustračné foto -unsplash.com

Parlament schválil novelu zákona o odpadoch, podporilo ju 85 zo 130 prítomných poslancov. PET fľaše a plechovky budeme podľa nej môcť vracať do obchodov od januára 2022. Novelu schválili poslanci v skrátenom konaní, zamestnávateľské a priemyselné zväzy to označili za protiústavné.

Minúta po minúte

Akcie v USA dnes mierne posilnili na čele s technologickými spoločnosťami. Náladu na trhu podporili priaznivé údaje o predaji nových domov, ktoré kompenzovali správu o raste počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 0,20 percenta a uzavrel na 26 815,44 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol 0,30 percenta na 3246,59 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom sú zastúpené mnohé firmy z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o 0,37 percenta na 10672,27 bodu. (reuters, čtk)

V lete prezentované okamžité vyhlásenie bezzásahovosti až na polovici územia Národného parku Muránska planina už nie je aktuálne, uviedol minister pôdohospodárstva  Ján Mičovský. Pracuje sa na novom pláne, ktorý od tohto cieľa síce neustupuje, no jeho dosiahnutie bude rozplánované na dlhší čas od 10 až do 30 rokov.

Odklon od pôvodného plánu potvrdil na diskusii Denníka N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“ aj minister životného prostredia Ján Budaj no zároveň upozornil, že Slovensko má síce vyhlásených množstvo národných parkov, no v skutočnosti má mať park aspoň polovicu plochy bezzasahovej.

„Hrdíme sa parkmi, no trebárs nízkotatranský NAPANT je už turizmom tak zasiahnutý, že tam už ani nemáme nejakú jadrovú zónu parku bez zásahov človeka,“ upozornil Budaj s tým, že Slovensko potrebujeme čo najviac bezzásahového lesa bez ťažieb dreva aj na zvládnutie stále intenzívnejších klimatických zmien. „Lesy musíme chrániť viac, lebo Slovensko nám vysychá. Z lesov vyviera menej vody a rieky, ktoré majú slabší prúd, sa zanášajú. Naše lesy už nevedia udržať toľko vody ako kedysi,“ dodal.

Mičovský doplnil, že aj on sám je za to, aby časom Slovensko malo bezzásahových päť až desať, a možno aj viac percent, svojich lesov, no ak sa má rozširovať ich plocha, musia byť za to vlastníci lesov aj primerane odškodňovaní. „Obmedzenie vlastníkov lesov na ťažbách musí byť zo strany štátu aj odškodnené. Ak sa budú platiť ujmy, bezzasahové zóny sa môžu rozširovať,“ uviedol.

Bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu, v diskusii dodal, že práve odškodňovanie zákazu ťažby nie vždy funguje. “Problém je, že dohody so súkromnými lesmi o rozšírení ochrany podpisujú organy ochrany prírody, no ujmy vypláca rezort vnútra, ktorý už upozorňuje, že na to nemá zdroje,“ uviedol Viszlai.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov pod ministerstvo životného prostredia, aj keď po voľbách to pôvodne sám navrhoval. Ministra životného prostredia Jána Budaja tým veľmi prekvapil.

„Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom, no vzdal si sa svojej idey a niečo za tým bude,“ uviedol Budaj pri dnešnej diskusii s Mičovským, ktorú k lesom zorganizoval v Rožňave Denník N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“.

Minister pôdohospodárstva počas diskusie namiesto presunu lesov pod envirorezort tiež navrhol nielen pre lesy, ale aj lúky či pasienky založenie úplne nového ministerstva pre prírodné zdroje.

„Nie je dôležité, kto sa bude starať o lesy, ale ako sa o ne budeme starať,“ dodal k zmene svojho názoru Mičovský s tým, že pre zlepšenie stavu slovenských lesov je oveľa zásadnejšie to, aby sa v nich zasadne rozšírili prírode blízke hospodárske spôsoby bez ťažieb stromov na väčších plochách.

Pripomenul, že vládny program ráta s rozšírením takýchto ekologických hospodárskych spôsobov na väčšinu slovenských lesov. V súčasnosti sa takto hospodári len na dvoch percentách výmery tunajších lesov.

„Keby sme teraz lesníkov presunuli pod ministerstvo životného prostredia, nebolo by to pre nich dobré riešenie. Podobne, ako keby sme ochranárov začlenili pod ministerstvo pôdohospodárstva. Je síce dobré, ak sa spojí to, kto rozhoduje o lesoch, ale bude lepšie, ak sa vytvorí nové ministerstvo,“ podporil ministra pôdohospodárstva ďalší účastník diskusie, bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu.

Video: Diskusia s ministrami o Muránskej planine

Foto N - Tomáš Hrivnák
Foto N – Tomáš Hrivnák

Mesto Malacky prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc vo výške 399 141 eur. Rozhodli o tom mestskí poslanci, mesto pôžičku využije na vykrytie výpadku daní z príjmov.

Zo strany štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.

„Mesto využije možnosť bezúročnej pôžičky od štátu na vykrytie tohto výpadku. Štátna pomoc nemá zadefinované presné určenie, kam majú peniaze ísť, preto sa môžu použiť nielen na investície, ale aj na vykrytie nákladov, ktoré samosprávam vznikli počas aktuálneho roka ešte pred schválením pôžičky,“ informovala hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová.

Mesto musí podľa zákona garantovať, že čerpaním štátnej pôžičky neprekročí stanovený limit svojho dlhu 50 percent. Podľa stanoviska hlavnej kontrolórky Malaciek Petry Kožuchovej bude dlh mesta aj po čerpaní pôžičky vo výške 32,04 percenta.

Suma v žiadosti o pôžičku sa rovná sume, o ktorú podľa prognózy ministerstva prišlo mesto v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta zároveň samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu.

Odklad prvej splátky je do roku 2024 a návratná finančná výpomoc sa spláca štyri roky, teda do roku 2027. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pripustil, že splátky bude možné odpustiť. Prípadné rozhodnutie o preklasifikovaní pôžičky na grant musí prijať vláda SR v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. (tasr)

Medzinárodné cestovanie sa počas pandémie prudko prepadlo, najviac zasiahnutý bol ázijsko-tichomorský región, kde počet zahraničných turistov v roku 2020 doposiaľ klesol o 72 %, ukázali údaje Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch.

Len v júni sa počet zahraničných turistov v ázijsko-tichomorskom regióne prepadol až o 99 % v dôsledku zákazu cestovania počas blokád spojených s pandémiou.

V rámci tohto regiónu zasiahlo obmedzenie globálneho cestovania najviac Čínu, Japonsko a Južnú Kóreu. Správa UNWTO ukázala, že v severovýchodnej Ázii došlo k poklesu zahraničných turistov o 83 % a v juhovýchodnej Ázii o 64 %.

Európa je druhým najviac zasiahnutým regiónom. Aj napriek letnému oživeniu cestovania po zmiernení mnohých obmedzení  zaznamenala v tomto roku pokles počtu turistov o 66 %. (tasr)

Zamestnávateľské a priemyselné zväzy nesúhlasia s tým, aby sa novela zákona o odpadoch prijímala v skrátenom konaní. Postup, ktorý pri novelizácii zvolil rezort životného prostredia, podľa nich nie je v súlade so zásadami právneho štátu.

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Maďarská centrálna banka prekvapujúco zvýšila týždennú depozitnú sadzbu o 0,15 percentného bodu na 0,75 bodu. Snaží sa tak zabrániť rastu inflačných rizík. Forint reagoval posilnením z päťmesačných miním voči euru.

Forint v poslednom čase strácal, pretože druhá vlna koronavírusu podkopala nádeje investorov na rýchle oživenie maďarskej ekonomiky. Podľa niektorých odborníkov bude posilnenie maďarskej meny v dôsledku zvýšenia depozitnej sadzby len dočasné.

„Nemyslím si, že to bude stačiť,“ uviedol analytik Peter Virovacz z ING. „Ak forint centrálnu banku v súvislosti s vývojom inflácie znepokojuje, bude zrejme musieť budúci týždeň depozitnú sadzbu opäť zvýšiť.“ (čtk, reuters)

Private equity CVC Capital Partners začína pripravovať predaj firmy PKP Energetyka, ktorú v roku 2015 kúpila od štátnych poľských železníc. Cena transakcie sa môže vyšplhať na približne 1,8 miliardy eur.

Podľa zdrojov Reuters bude potenciálny záujemca o PKP Energetyku vzhľadom na snahy poľskej vlády o kontrolu strategických energetických aktív potrebovať v tendri lokálneho partnera.

PKP Energetyka patrí k najväčším energetickým skupinám v Poľsku, je aj dodávateľom elektriny pre štátne železnice. CVC za firmu pred piatimi rokmi zaplatila približne 440 miliónov eur vrátane dlhu.

CVC si podľa Reuters plánuje začiatkom roka 2021 najať poradcu a krátko nato spustiť súťaž. V roku 2015 sa o PKP Energetyku zaujímali aj viaceré fondy, ktoré investujú do infraštruktúry, ako napríklad KKR, EQT, Macquarie či First State.

Európsky orgán pre bankovníctvo sa rozhodol ku koncu septembra ukončiť usmernenia pre banky pri hodnotení bonity klientov, ktorí si počas pandémie požiadali o odklad splátok úverov. Informovala o tom Národná banka Slovenska.

Toto rozhodnutie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) znamená, že banky majú povinnosť postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie. „Lex korona na Slovensku naďalej platí a je možné aj naďalej požiadať o odklad splátok, pričom klienti bánk nebudú evidovaní ako omeškaní,“ priblížila NBS.

Národná banka považuje mechanizmus odkladu splátok za jedno z najúčinnejších opatrení vo vzťahu k domácnostiam a malým a stredným podnikom počas pandémie nového koronavírusu. „NBS pri hlasovaní v EBA hlasovala s ďalšími krajinami za predĺženie tohto obdobia, ale nakoniec bolo väčšinovo schválené rozhodnutie toto obdobie nepredĺžiť,“ doplnila NBS. (tasr)

Šéf štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf označil konanie bývalej podpredsedníčky Zuzany Šubovej za nemiestne a nešťastné. Tvrdí, že nie je pravda, že jej bránil k prístupu k informáciám o zákazkách úradu.

„Všetky zmluvy, ktoré si pani podpredsedníčka vyžiadala, dostala.“

Rudolf priznáva, že sa so Šubovou diametrálne rozchádzali v názore, ako riadiť inštitúciu, a na jej personálne obsadenie.

„Nemôžete prísť do úradu a myslieť si, že všetci, čo tu pracujú, sú Kičurovi ľudia,“ hovorí.

Ak by nebol ústavne zastropovaný dôchodkový vek na 64 rokov, tak by sa ženám, ktoré vychovali deti, nemohlo pomôcť vôbec. Tvrdí to Smer s tým, že OĽANO hlasovalo proti tomuto opatreniu.

Predseda strany Robert Fico preto považuje štvrtkové vyjadrenia premiéra Igora Matoviča k tejto téme o tom, že „prijatie novely je veľkou vecou pre Slovensko,“ za divadlo.

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zohľadní výchovu detí aj ročníkom žien 1957 – 1963 pri odchode do dôchodku. Koaliční ministri aj poslanci vyhlásili, že odstránili krivdu, ktorú spôsobila bývalá vláda. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že na nápravu musela vláda nájsť 430 miliónov eur.

„Keby sme takto nezastropovali dôchodky, tak by ľudia odchádzali do dôchodku vo veku 70 a viac rokov, ako si vždy želala pravicová vláda. V súčasnosti sa odchádza do dôchodku vo veku okolo 62 rokov a tým, že je nastavený určitý automat, ktorý sa zastaví o niekoľko rokov, tak v budúcnosti ľudia pôjdu do dôchodku maximálne vo veku 64 rokov,“ povedal Fico.

Proti tomuto návrhu sa podľa jeho slov postavil Matovič ako bývalý opozičný politik. „Vtedy hovoril, že Fico posiela expresom Slovensko ‚do Grécka‘, že za toto zaplatíme neuveriteľné peniaze. Tento istý Matovič sa tu vo štvrtok postaví, falošne plače a vykrikuje, že ako sme my ublížili nejakým ženám narodeným v rokoch 1957 – 1963. Takže, aká pravda?“ pýta sa Fico.

Zároveň vyčíslil, že vlani ministerstvo práce vyčlenilo 33 miliónov eur na kompenzáciu týchto ročníkov dotknutých žien. Navyše sa vedie spor na Ústavnom súde vo veci kvality zastropovania dôchodkového veku. „Stále máme pochybnosti o tom, čo je ústavné a čo nie, ale dali sme prednosť zákonu, ktorý vo štvrtok v parlamente prešiel, 140 poslancov hlasovalo za vrátane 26 poslancov Smeru. O čom to tu rozpráva Igor Matovič? Keby nedošlo k zastropovaniu dôchodkového veku na 64 rokov, v budúcnosti tak nemôžeme pomôcť ženám,“ vyhlásil Fico.

Poslanci strany podľa jeho slov za novelu zákona o sociálnom poistení hlasovali preto, že „dali prednosť sociálnym istotám“. „O akých 430 miliónoch eur tu hovorí Kollár, že je dosah? V stanovisku vlády sa hovorí o odhade pre rok 2021 vo výške 51 miliónov eur. Štvrtkové divadlo bolo trápne a smiešne,“ adresoval koaličným predstaviteľom Fico. (tasr)

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA minulý týždeň prekvapujúco stúpol na 870-tisíc. Vývoj na trhu práce nasvedčuje tomu, že oživenie americkej ekonomiky sa s dobiehajúcimi vládnymi stimulmi spomaľuje.

Analytici očakávali, že počet nových žiadostí o dávky za týždeň do 19. septembra klesne na 840-tisíc z 866-tisíc v predchádzajúcom týždni. Od začiatku pandémie sa drží nad maximami z obdobia hospodárskej krízy v rokoch 2007 až 2009 na úrovni 665-tisíc.

O podporu už nežiadajú milióny nových nezamestnaných, ako to bolo v začiatkoch pandémie. Koncom marca počet žiadostí vystrelil na historický rekord takmer 6,9 milióna. Najímanie ľudí sa rozbehlo v máji, keď firmy začali obnovovať podnikanie po uvoľnení koronavírusových reštrikcií.

Nezamestnanosť v USA v auguste klesla na 8,4 % z júlových 10,2 %, čo bolo výraznejšie, než sa očakávalo. Vzniklo však menej pracovných miest oproti predpokladom. (reuters, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať