Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ivan Mikloš: Premiér by mal hovoriť menej o svojich teniskách, viac o reformách

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý viacnásobný minister financií a vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš Igorovi Matovičovi a Eduardovi Hegerovi neustále pripomína, akú veľkú zodpovednosť teraz majú.

V rozhovore opakuje, že ak tí dvaja na seba nezoberú zodpovednosť, nepomôžu Slovensku analytici a iní experti, aj keby svoju prácu odviedli akokoľvek dobre.

Mikloš na jar ukončil prácu pre ukrajinskú vládu, v súčasnosti vedie think-tank Mesa 10 a je členom poradného tímu ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Hovorí, že sa nebojí o kvalitu základného dokumentu pre plán slovenských reforiem a čerpanie peňazí z Fondu obnovy EÚ, no dodáva, že minimálne v lete stratila koalícia zbytočne veľa času.

Ako po pol roku hodnotíte vládu? Je efektívna?

Je predčasné to hodnotiť. Pol roka je na to málo, zvlášť v situácii, keď je väčšina ministrov prvý raz vo vláde a potrebuje sa naučiť vládnuť. Niekoľko mesiacov treba len na zoznámenie sa so situáciou. Hodnotiť po pol roku je ťažké aj preto, lebo chod ministerstiev má strašne veľkú zotrvačnosť.

Ale pozorujete prácu koalície. Čo vás už potešilo a čo znervóznilo?

Potešila ma politická zmena, pretože ak by vládli tí, čo do marca, tak by sme žiadnu zásadnú zmenu vo fungovaní vlády, ktorá je potrebná, nemohli očakávať.

Že „uf“, že to môže byť ťažšie, som si povedal, keď som videl, ako sa najskôr rozdeľovali pozície vo vláde a až potom sa hľadala dohoda na programe. Preto je v programovom vyhlásení všetko, čo tam každý minister chcel mať. Radil som už vtedy, aby urobili niečo podobné ako my na začiatku Dzurindovej aj Radičovej vlády. Keď sme už vedeli, ktoré strany vládu zostavia, vymenovali sme programovú komisiu, ktorú som viedol aj v jednom, aj v druhom prípade. Každá strana tam dala dvoch ľudí a snažili sme sa nájsť nielen prienik programov, ale aj dohodu, ako rozdeliť obmedzený objem peňazí. Vedeli sme, že nemôžeme zaplatiť všetko, čo bolo vo volebných programoch. Z toho vznikli programové priority, ktoré potom boli už súčasťou koaličnej dohody a tvorili základ programového vyhlásenia vlády.

Matovičova koalícia to neurobila, a preto má v programovom vyhlásení tak veľa vecí, že ufinancovať to nemôže ani pomocou peňazí z Fondu obnovy EÚ.

V tomto zmysle dostal premiér Matovič druhú šancu, pretože musí do 15. októbra nachystať plán reforiem a projektov pre Fond obnovy EÚ, kde je 7 miliárd eur. Teraz už postupuje správne?

Myslím si, že sa stratilo dosť času. Rozumiem potrebe riešiť koronakrízu, ale minimálne toto leto sa malo postupovať razantnejšie. Viem, že na expertnej úrovni sa rokovalo, ale reformy sú omnoho viac politický ako technický problém. Samozrejme, že treba k tomu prizvať odborníkov a technokratov, ale ak do toho procesu nie sú od začiatku vtiahnutí a nešéfujú mu politici, tak sa obávam, že to nemusí dobre dopadnúť.

Hovoríte, že ak do toho Matovič, Heger a ďalší politici nevstúpili skôr, tak teraz budú mať problém. Prečo?

Ten plán bude napísaný kvalifikovane. Ľudia okolo Inštitútu finančnej politiky, ktorí ho pripravujú, vedia, o čo tu ide a čo treba spraviť. Problém nastane, keď vytvoria čokoľvek najlepšie a potom to dajú napríklad ministrovi školstva s tým, že tu máš, toto rob. Vnútorná stotožnenosť politikov s týmito reformami takto nebude dostatočne silná.

Pri reformách sú dôležité tri veci – líderstvo, vlastníctvo reforiem a komunikácia. Politické líderstvo zatiaľ chýba. Vlastníctvo reforiem, čiže také vnútorné stotožnenie sa politikov s potrebou zmien, zatiaľ nevidno. Nemožno to robiť len preto, lebo to treba pre nejaký fond obnovy alebo že to od nás chce Medzinárodný menový fond alebo EÚ.

Takto nebude fungovať ani komunikácia, ktorá je potrebná, lebo proti každej skutočnej reforme sa vždy zdvihne odpor. To je normálne, averzia k riziku a zmene je prirodzená ľudská vlastnosť. Nielen pre úradníkov je náročné a nepohodlné robiť nové veci. Týka sa to aj iných aktérov reformy, povedzme učiteľov, ak je reč o vzdelávaní.

Okrem toho, vo väčšine deformovaných oblastí máte ekonomicky a politicky vplyvných ľudí a firmy, ktorí z tých deformácií profitujú a ktorí sú veľmi akcieschopní a schopní urobiť veľa preto, aby sa zmeny neudiali.

Preto ste v komentároch písali, že to potrebuje silného politického lídra a nestačí, aby to bol minister financií, ale musí to byť premiér?

Jednoznačne,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Národné kongresové centrum: Vláda už 60 miliónov nesľubuje, chce najprv štúdiu
  • Prognóza: NBS ráta s tým, že HDP sa tento rok zníži o 8,2 % oproti doteraz očakávanému prepadu o 10,3 %
  • Banky: Vláda schválila návrh zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
  • Ochrana pred veriteľmi: Vláda posiela do parlamentu malý konkurz a neformálnu reštrukturalizáciu
  • ÚVO: Vláda vybrala dvoch členov odvolacej rady, uspeli Kubovič a Pudiš
  • Dane: Vláda súhlasila so zvýšením spotrebnej dane na tabakové výrobky
  • Banky: Poštová banka zmení názov na 365.bank
  • EÚ: ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, obáva sa príliš pomalého zdražovania
  • Obchod: Tesco chce do roku 2025 štvornásobne zvýšiť predaj náhrad mäsa pre vegánov, reaguje na rastúci dopyt
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Spor bol o druhé a tretie miesto, do vplyvnej odvolacej rady ÚVO však nastúpi prvý a štvrtý z konkurzu

Noví členovia rady ÚVO. Počtom bodov z konkurzu štvrtý Ivan Pudiš (vľavo) a prvý Peter Kubovič (vpravo). Foto - Úrad vlády SR, koláž - N
Noví členovia rady ÚVO. Počtom bodov z konkurzu štvrtý Ivan Pudiš (vľavo) a prvý Peter Kubovič (vpravo). Foto – Úrad vlády SR, koláž – N

Vláda do vplyvnej odvolacej rady Úradu pre verejné obstarávanie vybrala počtom bodov prvého a štvrtého uchádzača z konkurzu. Zatiaľ nie je jasné, prečo sa tak rozhodla, kandidáti sa však sporili o druhé a tretie miesto.

Minúta po minúte

Vláda rozhodne o podpore pre národné kongresové centrum až po posúdení štúdie uskutočniteľnosti. Predložiť by ju malo občianske združenie, ktoré sa za projekt zasadzuje, a následne ho zhodnotí Útvar hodnoty za peniaze. Kabinet to schválil v uznesení.

Bývalá vláda Petra Pellegriniho krátko pred voľbami začala pre kongresové centrum chystať podporu 60 miliónov eur, toto uznesenie však dnes vláda na návrh ministra financií Eduarda Hegera zrušila.

Občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum, ktoré založili umelci a mimovládka Globsec, má štúdiu predložiť do konca júna budúceho roka a zabezpečiť jej hodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze, ktorý pôsobí pri ministerstve financií.

Následne by mohlo združenie predložiť realizačný zámer a vláda by do konca septembra 2021 rozhodla o forme účasti štátu.

Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP vo výške 300 miliónov eur. Minister financií Eduard Heger to zdôvodnil tým, že ide o vážnu tému a chcú o nej dorokovať „v pokoji“.

„Diskutovali sme na túto tému. Je to naozaj náročná a dôležitá téma. Zdravotníctvo je úplne kľúčové. Vidíme aj, čo sa deje v súvislosti s pandémiou, takže sme ten bod prerušili,“ povedal Heger.

Súkromné poisťovne možné dofinacovanie kritizujú, považujú ho za nekorektné a neférové. (tasr)

O nastavení dlhovej brzdy sa podľa ministra financií Hegera diskutuje. Očakáva, že parlament bude upravovať návrh, ktorý dnes schválila vláda. „Tento návrh som dal vypracovať renomovaným ekonómom. Ten sme zobrali a dávame ho do parlamentu, ale je potrebné ho vsadiť aj do politickej reality.“ (tasr, e)

Minister financií Heger žiada pre zámer národného kongresového centra najprv štúdiu uskutočniteľnosti. Návrh chce predložiť na dnešné rokovanie vlády. Štúdia má podľa ministra ukázať aj formu zapojenia sa štátu.

„Aby sme mohli urobiť akékoľvek rozhodnutie štátu, je potrebné mať štúdiu uskutočniteľnosti. Na základe nej budeme vedieť, aký model spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom zvolíme a aká lokalita i prevedenie by bolo najvýhodnejšie,“ hovorí minister.

Kongresový cestovný ruch bol na Slovensku podľa Hegera dlhodobo zanedbaný, respektíve je aktuálne v „plienkach“. Pritom, ako tvrdí, ide o svetový trend prinášajúci pre ekonomiku zaujímavé príjmy.

„Dnes prednesieme uznesenie, ktorým stanovíme postup pri takejto veľkej veci, ktorá môže slovenskej ekonomike pomôcť. Je dôležité, aby to bol transparentný proces,“ skonštatoval minister. (tasr)

Ministerstvo pôdohospodárstva by chcelo z plánu obnovy EÚ na svoje priority 2,4 miliardy eur. Je to zhruba tretina grantov, čo Slovensko môže získať. Ján Mičovský pripustil, že tak veľa nemôžu dostať, dodal však, že má povinnosť sa o tieto peniaze uchádzať.

Reagoval tak aj na kritiku farmárskych organizácií, podľa ktorých nerieši problémy v rezorte. Tvrdí, že ministerstvo pripravilo pred dvoma mesiacmi „veľmi podrobnú stratégiu“ pre všetky zásadné problémy agrorezortu. Materiál podľa neho ministerstvu financií odovzdali 29. augusta.

Medzi prioritami Mičovský vymenoval napríklad digitalizáciu, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine, prírode blízke hospodárenie v lesoch, živé laboratóriá, závlahy či odvodňovacie kanály. (tasr, e)

Aerolínie v USA môžu zrušiť vyše 30-tisíc pracovných miest, ak nedostanú ďalšiu štátnu pomoc rádovo za miliardy dolárov. Zákaz prepúšťania, ktorým vláda podmienila už poskytnutú podporu 25 mld. USD, vyprší k 1. októbru.

Pandémia prudko znížila dopyt po lietaní, dopravcovia preto musia šetriť. Vedenie aeroliniek American, United a Southwest Airlines a JetBlue sa snaží na poslednú chvíľu presvedčiť zákonodarcov a spolupracovníkov prezidenta, aby schválili ďalšiu pomoc ešte tento týždeň.

„Nejde o získavanie finančných prostriedkov pre leteckú spoločnosť, ale o uchovanie infraštruktúry a udržanie členov našich tímov, pre ktorých nemáme prácu,“ povedal šéf American Airlines Doug Parker.

Čo robí vláda

Minister financií Steven Mnuchin dúfa, že aerolinky počkajú s prepúšťaním, ak bude dohoda o ďalšej pomoci na dohľad. Podľa Parkera by stačilo, keby sa podpora od vlády predĺžila na ďalších šesť mesiacov.

Kongres v marci schválil pre aerolinky 25 miliardovú pomoc, väčšinou vo forme federálnych grantov, ktorá im mala umožniť vyplácať zamestnancov do 30. septembra. Očakávalo sa, že v lete sa dopyt po lietaní spamätá, čo sa ale nestalo.

Štatistiky letísk ukazujú, že dopyt stagnuje na zhruba 30 % úrovne vlaňajška a dopravcovia naďalej prichádzajú o hotovosť. Vedenie leteckých spoločností neočakáva návrat k objemom roka 2019 niekoľko rokov. (čtk, cnbc)

Finančná správa plánuje predĺžiť otváracie hodiny daňových úradov a call centier. Dôvodom je termín daňových priznaní za minulý rok, ktoré treba stihnúť podať do pondelka 2. novembra. Dovtedy je potrebné daň aj zaplatiť.

Podávanie daňových priznaní bolo odložené na neurčito z tradičného marcového termínu. Dôvodom bola pandémia koronavírusu. Parlament však tento mesiac schválil konečný dátum. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať