Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ivan Mikloš: Premiér by mal hovoriť menej o svojich teniskách, viac o reformách

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý viacnásobný minister financií a vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš Igorovi Matovičovi a Eduardovi Hegerovi neustále pripomína, akú veľkú zodpovednosť teraz majú.

V rozhovore opakuje, že ak tí dvaja na seba nezoberú zodpovednosť, nepomôžu Slovensku analytici a iní experti, aj keby svoju prácu odviedli akokoľvek dobre.

Mikloš na jar ukončil prácu pre ukrajinskú vládu, v súčasnosti vedie think-tank Mesa 10 a je členom poradného tímu ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Hovorí, že sa nebojí o kvalitu základného dokumentu pre plán slovenských reforiem a čerpanie peňazí z Fondu obnovy EÚ, no dodáva, že minimálne v lete stratila koalícia zbytočne veľa času.

Ako po pol roku hodnotíte vládu? Je efektívna?

Je predčasné to hodnotiť. Pol roka je na to málo, zvlášť v situácii, keď je väčšina ministrov prvý raz vo vláde a potrebuje sa naučiť vládnuť. Niekoľko mesiacov treba len na zoznámenie sa so situáciou. Hodnotiť po pol roku je ťažké aj preto, lebo chod ministerstiev má strašne veľkú zotrvačnosť.

Ale pozorujete prácu koalície. Čo vás už potešilo a čo znervóznilo?

Potešila ma politická zmena, pretože ak by vládli tí, čo do marca, tak by sme žiadnu zásadnú zmenu vo fungovaní vlády, ktorá je potrebná, nemohli očakávať.

Že „uf“, že to môže byť ťažšie, som si povedal, keď som videl, ako sa najskôr rozdeľovali pozície vo vláde a až potom sa hľadala dohoda na programe. Preto je v programovom vyhlásení všetko, čo tam každý minister chcel mať. Radil som už vtedy, aby urobili niečo podobné ako my na začiatku Dzurindovej aj Radičovej vlády. Keď sme už vedeli, ktoré strany vládu zostavia, vymenovali sme programovú komisiu, ktorú som viedol aj v jednom, aj v druhom prípade. Každá strana tam dala dvoch ľudí a snažili sme sa nájsť nielen prienik programov, ale aj dohodu, ako rozdeliť obmedzený objem peňazí. Vedeli sme, že nemôžeme zaplatiť všetko, čo bolo vo volebných programoch. Z toho vznikli programové priority, ktoré potom boli už súčasťou koaličnej dohody a tvorili základ programového vyhlásenia vlády.

Matovičova koalícia to neurobila, a preto má v programovom vyhlásení tak veľa vecí, že ufinancovať to nemôže ani pomocou peňazí z Fondu obnovy EÚ.

V tomto zmysle dostal premiér Matovič druhú šancu, pretože musí do 15. októbra nachystať plán reforiem a projektov pre Fond obnovy EÚ, kde je 7 miliárd eur. Teraz už postupuje správne?

Myslím si, že sa stratilo dosť času. Rozumiem potrebe riešiť koronakrízu, ale minimálne toto leto sa malo postupovať razantnejšie. Viem, že na expertnej úrovni sa rokovalo, ale reformy sú omnoho viac politický ako technický problém. Samozrejme, že treba k tomu prizvať odborníkov a technokratov, ale ak do toho procesu nie sú od začiatku vtiahnutí a nešéfujú mu politici, tak sa obávam, že to nemusí dobre dopadnúť.

Hovoríte, že ak do toho Matovič, Heger a ďalší politici nevstúpili skôr, tak teraz budú mať problém. Prečo?

Ten plán bude napísaný kvalifikovane. Ľudia okolo Inštitútu finančnej politiky, ktorí ho pripravujú, vedia, o čo tu ide a čo treba spraviť. Problém nastane, keď vytvoria čokoľvek najlepšie a potom to dajú napríklad ministrovi školstva s tým, že tu máš, toto rob. Vnútorná stotožnenosť politikov s týmito reformami takto nebude dostatočne silná.

Pri reformách sú dôležité tri veci – líderstvo, vlastníctvo reforiem a komunikácia. Politické líderstvo zatiaľ chýba. Vlastníctvo reforiem, čiže také vnútorné stotožnenie sa politikov s potrebou zmien, zatiaľ nevidno. Nemožno to robiť len preto, lebo to treba pre nejaký fond obnovy alebo že to od nás chce Medzinárodný menový fond alebo EÚ.

Takto nebude fungovať ani komunikácia, ktorá je potrebná, lebo proti každej skutočnej reforme sa vždy zdvihne odpor. To je normálne, averzia k riziku a zmene je prirodzená ľudská vlastnosť. Nielen pre úradníkov je náročné a nepohodlné robiť nové veci. Týka sa to aj iných aktérov reformy, povedzme učiteľov, ak je reč o vzdelávaní.

Okrem toho, vo väčšine deformovaných oblastí máte ekonomicky a politicky vplyvných ľudí a firmy, ktorí z tých deformácií profitujú a ktorí sú veľmi akcieschopní a schopní urobiť veľa preto, aby sa zmeny neudiali.

Preto ste v komentároch písali, že to potrebuje silného politického lídra a nestačí, aby to bol minister financií, ale musí to byť premiér?

Jednoznačne,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Obchod: Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Nosiť si pracovnú zmluvu, nestretávať sa v kuchynke. Ministerstvá hľadajú odpovede, ako pracovať počas lockdownu

Foto - Pixabay.com
Foto – Pixabay.com

Môžu sa počas lockdownu stretávať zamestnanci z dvoch rôznych firiem? Dve ministerstvá to vidia rôzne. Denník E pripravil otázky a odpovede k životu v práci, v niektorých praktických otázkach sa však postoje ministerstiev líšia.

Minúta po minúte

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest. Sieť tvrdí, že ľudia si budú môcť tovar vyzdvihnúť, pretože prevádzky sa v tomto prípade považujú za miesta poštových služieb.

„Ak si niekto objedná zásielku, má právo si ju na výdajnom mieste vyzdvihnúť. Výdajné miesta sú totiž označované ako miesta poštovej siete, ktoré poskytujú poštové služby na základe zmluvy,“ povedal v tlačovej správe výkonný riaditeľ Zásielkovne na Slovensku Alexander Jančo.

Podľa Zásielkovne bude otvorených viac než 950 výdajných miest, firma hovorí, že s nimi aktívne komunikovala. Ojedinele môžu mať skrátené otváracie hodiny.

Česká firma umožňuje e-shopom doručiť tovar zákazníkom do partnerských výdajných miest, najmä rôznych obchodov. Okrem Slovenska a Česka funguje aj v ďalších európskych krajinách.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať