Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo vás čaká po návrate z červenej krajiny

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Už aj Česko sa ocitlo na zozname červených rizikových krajín. Od piatka od 9. hodiny pri prekračovaní našich hraníc z Česka platia pravidlá povinnej karantény.

V článku radíme, čo má robiť človek po návrate z rizikovej krajiny, aké sú podmienky povinnej domácej izolácie, ako si vybaví karanténnu PN-ku, pandemickú OČR na deti a pandemický rodičovský príspevok.

1. Čo je to povinná karanténa

Ak niekto príde z Česka na Slovensko, bude musieť ísť do izolácie v domácom prostredí alebo sa bude musieť preukázať negatívnym PCR testom, ktorý nebude starší ako 72 hodín. V prípade Česka existujú viaceré výnimky z týchto pravidiel. Týkajú sa študentov, ich sprievodcov, zdravotníkov, umelcov…

Pri iných krajinách výnimky nie sú.

Ak prídete na Slovensko z rizikových krajín EÚ, musíte ísť do domácej izolácie, kým nebudete mať negatívny výsledok RT-PCR testu. Ten je potrebné absolvovať najskôr na 5. deň izolácie. Druhou možnosťou je, že sa po príchode preukážete negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín v laboratóriách mimo územia SR.

Ak ste v izolácii, nemáte príznaky ochorenia a nedostanete výsledky testu, izolácia sa vám končí desiatym dňom.

Osoby, ktoré nebudú mať test, sa musia po príchode registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica a musia byť schopné preukázať sa potvrdením o registrácii príslušníkom policajného zboru.

Osoby, ktoré prídu na Slovensko z rizikových krajín mimo EÚ, musia ísť do domácej izolácie do negatívneho výsledku RT-PCR testu, ktorý je potrebné absolvovať najskôr na 5. deň izolácie, a rovnako sa musia zaregistrovať na webe http://korona.gov.sk/ehranica. Zároveň musia byť schopné preukázať sa potvrdením o registrácii príslušníkom policajného zboru.

Ak prídete na Slovensko letecky a zároveň ste počas posledných 14 dní navštívili rizikovú krajinu, musíte sa  registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica a po prílete sa pri kontrole touto registráciou preukázať.

2. Ako funguje povinná izolácia

Ak ste sa vrátili z červenej krajiny, musíte ísť do karantény alebo izolácie. Prvým vaším krokom je povinná registrácia na stránke https://korona.gov.sk/ehranica/.

Následne musíte o tom informovať (telefonicky alebo mailom) vášho ošetrujúceho lekára a aj zamestnávateľa. Lekár vám musí podľa stanoviska Sociálnej poisťovne PN-ku vypísať. Nariadil to Úrad verejného zdravotníctva v opatrení č. OLP/6850/2020).

Avšak vy môžete následne odmietnuť nárok na pandemické nemocenské a so zamestnávateľom sa môžete dohodnúť, že počas povinnej 10-dňovej karantény budete pracovať z domu. Môžete sa s ním tiež dohodnúť na čerpaní dovolenky počas izolácie.

3. Aké povinnosti má zamestnávateľ

Ak ste povinne v domácej izolácii, musíte o tom informovať vášho zamestnávateľa. A ten vás zase musí kontrolovať, či ste si „splnili povinnosť izolácie v domácom prostredí napríklad negatívnym výsledkom testu alebo iným dokladom dosvedčujúcim existenciu tohto negatívneho výsledku, alebo potvrdením o prekročení štátnej hranice SR starším ako 10 dní, prípadne preukázanie sa výnimkou z uvedených povinností udelenou Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky“.

Ak svojmu zamestnávateľovi nedokážete, že ste splnili podmienky domácej izolácie, váš zamestnávateľ to musí oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v jeho územnom obvode. Na pracovisko vás v takomto prípade nemôže pustiť.

4. Podmienky karanténnej PN-ky

V prípade nariadenej izolácie vypláca PN-ku zamestnancom Sociálna poisťovňa od prvého dňa. Môžu si ju uplatniť aj SZČO a dobrovoľne poistené osoby. Ošetrujúci lekár na žiadosti vyznačí aj vaše telefónne číslo, na ktorom vás Sociálna poisťovňa môže kontaktovať, aby si overila žiadosť a doplnila nevyhnutné údaje.

Od Sociálnej poisťovne dostanete dávku vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (70 % vašej čistej mzdy).

5. Ako požiadať o karanténnu PN-ku 

Po príchode z červenej krajiny sa musíte zaregistrovať na https://korona.gov.sk/ehranica/.

Musíte kontaktovať vášho ošetrujúceho lekára a ten vám vystaví potvrdenie o dočasnej PN z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Doklady s telefónnym číslom poistenca lekár zašle Sociálnej poisťovni (preto je potrebné, aby poistenec svoje telefónne číslo iniciatívne nahlásil lekárovi). Sociálna poisťovňa kontaktuje poistenca v karanténe a telefonicky s ním spíše žiadosť.
V prípade, že poistenec neodovzdal telefónne číslo lekárovi, musí pobočku Sociálnej poisťovne kontaktovať sám (Kontakty – pobočky).

Sociálna poisťovňa po podaní žiadosti o nemocenské vydá písomné rozhodnutie o nároku na túto dávku. Ak poistencovi (zamestnancovi, SZČO, dobrovoľne poistenej osobe) nárok na nemocenské vznikne, následne začne Sociálna poisťovňa vyplácať PN od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pre karanténu alebo izoláciu.

6. Zmeny pri poskytovaní pandemickej OČR

Parlament včera schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje nárok na pandemické ošetrovné. Zjednotil podmienky poskytovania pandemickej OČR rodičom škôlkarov a školákov v novom školskom roku.

Rodičia školákov, teda detí do 11. roku veku, respektíve do 18. roku veku v prípade detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, majú naďalej nárok poberať pandemickú OČR, ak je škola alebo trieda uzatvorená kvôli pandémii. O tom rozhoduje riaditeľ školy, jej zriaďovateľ alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Pandemickú OČR však rodičia nemôžu čerpať, ak sami nechajú dieťa doma zo školy, lebo sa obávajú šírenia koronakrízy v škole.

Po novele už nebudú mať možnosť poberať ošetrovné ani rodičia škôlkarov, ktorí v čase neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení nechajú deti doma z obavy o ich zdravie. Ak však štát škôlku zatvorí pre šírenie nákazy, ošetrovné môžu čerpať.

Nárok na pandemické ošetrovné zostáva zachovaný aj v prípade rodinných príslušníkov (zákonom určených), ktorí zabezpečujú starostlivosť o príbuzného, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb (do ktorých patria napríklad aj jasle), z dôvodu obavy o jeho zdravie.

7. Pandemický rodičovský príspevok

Rodičom, ktorým zanikol nárok na rodičovský príspevok v marci 2020 a neskôr, nemajú zamestnanie, do ktorého by sa vrátili, a nemajú žiaden iný príjem, ministerstvo práce predĺžilo poskytovanie rodičovského príspevku. Ten môžu rodičia dostávať do skončenia mimoriadnej situácie alebo do nástupu do zamestnania.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Malo by Slovensko vyhlásiť klimatickú núdzu? Zo strán hovoria áno iba OĽaNO a Za ľudí (anketa)

Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto - TASR/AP
Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto – TASR/AP

Stav klimatickej núdze vyhlásilo v EÚ zatiaľ šesť krajín, Európsky parlament a napríklad aj Vatikán. Na Slovensku sa k nej ako prvé prihlásilo mesto Zlaté Moravce. Požiadavku petície, aby klimatickú núdzu vyhlásil slovenský parlament, podporujú podľa ankety zatiaľ iba strany OĽaNO a Za ľudí.

Minúta po minúte

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať