Denník N

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu? (rebríček)

Foto - Ilustračné TASR
Foto – Ilustračné TASR

Úradníci prvýkrát merali pridanú hodnotu, teda príspevok strednej školy k vzdelaniu jej študentov.

Ako škola prispieva k vzdelaniu detí? A môže jedna škola prispievať k vzdelaniu viac ako iná? Na to sa pozreli pracovníci Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.

Po prvýkrát merali pridanú hodnotu stredných škôl a gymnázií na povinnom maturitnom predmete slovenský jazyk a literatúra. Minister školstva Juraj Draxler však povedal, že v budúcnosti budú takto analyzovať aj iné predmety.

Matematiku zatiaľ netestovali, lebo maturita z nej nie je povinná. Bolo by však dobré, aby sa určovanie pridanej hodnoty rozšírilo aj na tento predmet, hovorí exminister školstva Eugen Jurzyca, ktorý dnes spolupracuje s inštitútom INEKO. „V nej môžu školy dosiahnuť iné výsledky. Aj to by mohlo pomôcť k postupnému dokresľovaniu obrazu škôl,“ dodal.

Skončili nad očakávania

Pridaná hodnota vo vzdelávaní je, zjednodušene povedané, rozdiel medzi reálnou a očakávanou priemernou úspešnosťou školy v externej časti maturity, vysvetľuje ministerstvo školstva.

Miera pridanej hodnoty by mala vypovedať o vplyve školy na dosiahnuté výsledky žiakov objektívnejšie než priemerné skóre z externej časti maturitnej skúšky. Aj napriek tomu sa nedá povedať, že by táto hodnota automaticky povedala, či je škola kvalitná alebo nie.

Meranie sa robí tak, že žiaci absolvujú štandardizovaný test na začiatku a na konci určitého časového obdobia, výsledky testov sa porovnajú. Napríklad sa vezmú výsledky testovania v 9. ročníku a po maturite.

Na základe štatistického modelu sa určí, k akému vedomostnému pokroku u nich počas tohto obdobia došlo. Tiež to, v akej miere sa pokrok líši od priemerného pokroku žiakov iných škôl či iného učiteľa.

Konkrétnejšie to opisuje Jurzyca: Stredné školy dostanú napríklad informáciu, že priemerný výsledok testovania žiakov, ktorí k nim prišli zo základných škôl, bol povedzme 65 percent. Škola tak dostala nadpriemerných žiakov. Na maturite majú žiaci školy priemerný výsledok 35 percent, teda podpriemer, kým žiaci inej školy 65 percent.

Pre obe školy a ich zriaďovateľov je to jeden z užitočných signálov potrebných na zhodnotenie vlastnej práce so žiakmi. Je to zároveň dôležitý signál aj pre štát. Keď totiž aj z ďalších analýz vyplynie, že medzi dvomi školami je veľký rozdiel v kvalite, mal by hľadať cesty, ako šíriť praktiky najlepších stredných škôl, aby z toho malo prospech celé Slovensko.

Školy to môže motivovať

Správu o tom, akú pridanú hodnotu žiakom poskytujú, dostalo do konca júna 700 škôl. Ministerstvo údaje o všetkých školách nezverejnilo, Denníku N poskytlo aspoň rebríček tých, čo skončili nad očakávania. 

Spolupracovník inštitútu INEKO Matej Tunega, ktorý pracuje aj na hodnotení stredných a základných škôl z verejných zdrojov, predpokladá, že by to mohlo školám pomôcť. „Aby škola mohla vedieť, či sa zlepšuje, musí dokázať odmerať momentálny stav a zmenu za nejaké obdobie. A práve pridaná hodnota je jedným zo spôsobov, ako sa dá na tento stav pozerať.“

Výsledky by bolo dobré podľa neho zverejniť. „Školy to bude motivovať, aby dosahovali čo najlepšie výsledky, pretože rodičia budú chcieť dávať deti do škôl, ktoré ponúkajú vyššiu pridanú hodnotu. Školy s nižšou pridanou hodnotou môžu strácať žiakov a s nimi spojené finančné prostriedky,“ hovorí Tunega.

Ak sa podľa neho podarí rozpoznať prvky, ktoré pravdepodobne prispievajú k vyššej pridanej hodnote škôl a ktoré možno preniesť aj na ďalšie školy, môže to byť dobrým zdrojom inšpirácie pre slabšie školy, aby dokázali „kopírovať“ efektívne a užitočné postupy od najlepších škôl.

Informácie o pridanej hodnote vo vzdelávaní dostávajú školy aj v Poľsku. V Maďarsku zas majú k dispozícii správy o pridanej hodnote z gramotností.

Zavedením pridanej hodnoty vo vzdelávaní sa Slovensko pridáva k progresívnym štátom v Európe a USA v oblasti školského výskumu,“ tvrdí ministerstvo školstva. 

Školy, ktoré skončili v hodnotení pridanej hodnoty vo vzdelávaní nad úrovňou očakávania

(ide o údaje za roky: 2009 – 2013, 2010 – 2014 a 2011 – 2015, sú usporiadané v abecednom poradí)

gymnazia

skoly

Očistené dáta

Snaha zisťovať mieru napredovania každého žiaka je podľa Petra Dráľa zo združenia Nové školstvo určite zmysluplnejšia ako zisťovanie úrovne vedomostí a zručností jednorazovým testovaním, z ktorého sa veľmi nekorektne odvodzuje kvalita škôl a zostavujú sa rebríčky. „Z jednorazového testovania vieme len to, aký výkon žiak podal v danom čase a pri danom obsahu testovania,“ dodáva.

Otázne však podľa neho je, či sa z porovnania výsledkov konkrétneho žiaka v dvoch rôznych časových úsekoch dá niečo tvrdiť o vplyve školy a konkrétnych učiteľov. Zisťovanie pridanej hodnoty školy sa o to pokúša, no jediné východisko, o ktoré sa môže oprieť, sú minulé výsledky žiaka v danom predmete.

Ani pri opätovnom testovaní preto nevieme, v akom prostredí žiak žije, či sa na ňom niečo nezmenilo, aké motivácie a schopnosti má na učenie sa konkrétnych vecí. „Ak sa v určitej oblasti doučujem alebo mi pri tom pomáhajú rodičia, súrodenci či rovesníci, ak mám na učenie priaznivé podmienky, dosť času, motivácie a chuti, tak budem mať po istom čase pravdepodobne lepšie výsledky, ako keď čokoľvek z toho nemám. Ako však potom vieme z výsledkov zistiť priamy vplyv školy, a teda jej pridanú hodnotu?,“ pýta sa Dráľ.

Podmienky môžu hrať rolu

Problémom merania pridanej hodnoty je podľa Dráľa aj predpoklad, že napredovanie pri učení sa je lineárne. V realite sa však podľa neho nikdy neučíme rovnomerne po vzostupnej krivke.

„Nie je jasné, z čoho bol odvodený očakávateľný progres pri poslednom zisťovaní pridanej hodnoty škôl. Na základe čoho určujeme, aké očakávanie je primerané a či ho konkrétny žiak naplnil, nenaplnil alebo predčil?,“ pýta sa.

Ak žiak na učenie nemá priaznivé podmienky, učiteľ sa môže podľa neho aj „rozkrájať“ a očakávanie sa nenaplní. V takom prípade však z toho nemožno nič vyvodzovať o kvalite školy či učiteľského pôsobenia.

„A platí to aj naopak. Ak sú podmienky na učenie priaznivé a žiak naplní alebo prekročí mieru očakávaní, kredit za to vôbec nemusí prislúchať učiteľovi či škole,“ dodáva.

Tunega pripravoval aj hodnotenie stredných a základných škôl z verejných zdrojov. Výhodou pridanej hodnoty je podľa neho to, že je očistená o úroveň žiakov, ktorí do školy chodia.

„Je to teda lepší spôsob merania a skôr možno hovoriť o kvalite škôl oproti situácii, ak sú k dispozícii iba údaje o výsledkoch žiakov,“ dodáva.

Ak by ministerstvo dáta o pridanej hodnote zverejňovalo, zaradili by to do svojho hodnotenia, kde sú dnes napríklad výsledky žiakov v maturitách, Testovaní 9 či vo vedomostných súťažiach.

„Vedomosti merané záverečnými testami však nie sú jediným, čo má škola odovzdať žiakom. Dôležitým aspektom je aj to, ako škola žiakov pripraví na trh práce či ďalšie vzdelávanie. Čiže napríklad, na akých vysokých školách študujú absolventi stredných škôl, koľko z nich a za aký plat sa zamestná. Naše hodnotenie berie do úvahy aj nezamestnanosť absolventov, a teda poskytuje pohľad na školu aj z inej perspektívy,“ hovorí Tunega.

Ako hodnotili žiakov a školy

O tom, ako a čo merať v školstve sa na Slovensku hovorí už päť rokov. Pri určovaní tejto hodnoty vzali do úvahy Testovanie 9 a externú maturitu zo slovenského jazyka a literatúry.

Najskôr určili podľa Testovania 9, ale aj ďalších okolností – ako je typ školy, priemerný výsledok žiakov školy či podiel dievčat na škole –, ako by mali žiaci školy dopadnúť. Potom to porovnali s reálnymi výsledkami v externej maturite.

Model, ktorý na to použili, bol dvojúrovňový – pozerali sa teda na výsledky žiakov aj škôl. Aby boli výsledky viac reprezentatívne, hodnotili údaje za tri roky dozadu.

„Výsledok školy sa porovnal s priemerom a určilo sa, či dosiahla výsledok, ktorý je v súlade s očakávaním (priemerným pokrokom za štyri roky v danej kategórii škôl), alebo pod, respektíve nad jeho úrovňou,“ vysvetľuje Inštitút vzdelávacej politiky.

Osobitne sa hodnotili gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Do hodnotenia zaradili len školy, čo poskytujú štvorročné denné štúdium v slovenskom jazyku a literatúre, ktoré sa končí maturitou.

V hodnotení tak nie sú školy s iným vyučovacím jazykom ako slovenčina, také, ktoré neponúkajú denné štúdium a osemročné gymnáziá.

„Do modelu sa nedostali ani všetci maturanti škôl, ktoré kritériá splnili. Vylúčení boli žiaci, ktorí neabsolvovali Testovanie 9, po 8. ročníku, boli prijatí na bilingválne štúdium, zdravotne znevýhodnení, tí, ktorí z rôznych dôvodov maturovali až päť rokov po prvom testovaní a takisto žiaci, ktorí v maturitnom ročníku zmenili školu,“ vysvetľuje Inštitút vzdelávacej politiky.

Práve vyradenie niektorých žiakov či škôl môže podľa inštitútu viesť k skresleniu údajov. Podobne tak aj obavy z podvádzania pri testoch. Model môže byť skreslený aj tým, že neberie do úvahy socioekonomické a kultúrne prostredie.

„Takéto premenné do modelu zaradené neboli, pretože tieto údaje nie sú u nás na celonárodnej úrovni dostupné, aj keď v zahraničí je to bežné,“ dodáva inštitút.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie