Ako nerobiť biznis

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Od roku 2003 publikuje Svetová banka svoju vlajkovú publikáciu Doing Business (Robiť biznis). Rebríček podnikateľského prostredia pokrýva 190 krajín sveta. Pomocou štandardizovanej metodológie porovnáva podmienky na podnikanie v zmysle nákladov na zriaďovanie firiem, platenie daní, lehôt na vybavenie stavebných povolení či nákladov na súdne spory.

Rebríček sa stal kultovou publikáciou pre ministrov hospodárstva, zahraničných investorov i ekonomických žurnalistov. Poradie v rebríčku sledujú vlády s rovnakým záujmom ako priaznivci futbalu majstrovstvá sveta. Prepad určitej krajiny v ňom sa používal ako dôkaz zlej politiky vlády.

Koncom augusta však Svetová banka oznámila, že v rebríčkoch publikovaných v rokoch 2017 a 2019 sa objavilo „viacero nezrovnalostí“. Interný audit bude overovať „zber údajov a integritu rebríčka“. Do ukončenia auditu sa rebríček nebude ďalej publikovať. Za nezáživným a vyhýbavým jazykom globálnej inštitúcie sa však skrývajú šťavnatejšie príbehy.

Viaceré krajiny poňali svoju pozíciu v rebríčku ako nástroj na globálny marketing. Za niekoľko rokov sa v Doing Business priam zázračne posunuli Azerbajdžan a Čína. Napríklad Čína bola ešte pred piatimi rokmi na 90. mieste. V tomto roku je už na 32. mieste. Úžasným skokanom je aj India. Zo 142. miesta v roku 2016 vyskočila na 63. miesto v tomto roku.

Pri zachovaní zvyškov zdravého rozumu sa musíme opýtať, či sa v takých obrovských krajinách ako Čína a India podnikateľské prostredie naozaj zázračne zmení za pár rokov. Oba štáty pritom majú provincie s rozsiahlou autonómiou v oblasti daňových a podnikateľských zákonov. Svetová banka pripustila „nezrovnalosti“ aj v údajoch pre Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.

Veľmi zaujímavý je príbeh Čile. V prezidentskom úrade sa striedali socialistka Michelle Bacheletová a konzervatívec Sebastián Piñera. Keď bola pri moci Bacheletová, Čile sa v rebríčku prepadalo, keď Piñera, tak stúpalo. Učebnicový príklad antibiznisových socialistov a probiznisových konzervatívcov. V skutočnosti však tieto zmeny vyplynuli zo zmeny metodológie výpočtu rebríčka Doing Business. Za zmeny metodológie bol zodpovedný čilský metodik Svetovej banky Augusto Lopez-Claros, ktorý s Bacheletovou vybavoval účty. Hlavný ekonóm Svetovej banky a nositeľ Nobelovej ceny Paul Romer sa Čile za tieto praktiky osobne ospravedlnil.

Rebríček Doing Business má však aj vážnejšie problémy, ako sú manipulácia údajov a zneužívanie jeho výsledkov na politický boj. Tým najzávažnejším problémom je ideologická podstata rebríčka. Doing Business je dieťa neoliberálnej ideológie z 80. a 90. rokov. Pohľad rebríčka na podnikanie je veľmi selektívny.

Aj neekonóma udiví, že v ňom chýbajú také základné predpoklady podnikania, ako sú makroekonomická stabilita, miera inflácie či úrokové miery. V rebríčku nemajú miesto ani „drobnosti“ ako úroveň infraštruktúry, školstva, vedy a zdravotníctva. A už vôbec nie politická stabilita, miera kriminality, drancovanie prírodných zdrojov či detská práca.

Rebríček vychádza z ľúbivého, no neuveriteľne simplexného pohľadu, že ľahkosť, s akou sa robí biznis, závisí len od výšky daní a regulačnej záťaže. Stačí menej daní a regulácií a všetko je vyriešené. Preto sa napríklad v rebríčku z roku 2020 Gruzínsko objavilo na 7., severné Macedónsko na 17., no Švajčiarsko až na 36. mieste. Hneď za Švajčiarskom sa ocitla Rwanda (38. miesto). Naozaj sa pôjdu Švajčiari učiť robiť biznis do Tbilisi a Skopje?

Rebríček Doing Business sa zaoberá len veľmi selektívne vybranými vstupmi (nákladmi) podnikania (daňami a reguláciou), nie však výstupmi (prínosmi). Nehovorí nič o tom, ako biznis v danej krajine pomáha generovať daňové príjmy a tým pokrývať náklady na zdravotníctvo, školstvo či sociálne služby. Nič nehovorí ani o environmentálnej udržateľnosti. Základnou otázkou ekonómie je pritom efektívnosť – premena vstupov na výstupy.

Regulačná záťaž či daňové bremeno sú nesporne dôležité, no nie jediné predpoklady podnikania. Je dobré, že Svetová banka zaradila spiatočku a prestala „Robiť biznis“. Ešte lepšie bude, keď zahodí ideologické záťaže a pokúsi sa vypracovať komplexnejšiu a modernejšiu metodiku merania podnikateľského prostredia. Kvalitné podnikateľské prostredie je naozaj veľmi dôležitým predpokladom ekonomického i sociálneho rozvoja. Preto si zaslúži kvalitnejšiu metodiku merania.