Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dane škodia. Všetky

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Pokiaľ má byť dôvodom daňovej reformy len zmena podielu priamych a nepriamych daní, je to veľmi málo a výsledok bude najskôr zanedbateľný.

Autor je analytik INESS

Z reformného plánu sa dozviete, že dane škodia ekonomickému rastu. To je dôležitý fakt, na ktorý často zabúdajú milovníci verejných statkov a rozsiahleho štátu blahobytu.

Samozrejme, nie je to tam takto priamo napísané. Ale je tam uvedené, že niektoré dane škodia ekonomickému rastu viac a iné menej. Dane sú vyberané pod hrozbou násilia a presúvajú zdroje od ideálnej spotreby tam, kde určí štát. Výsledkom je menej úžitku, menej chuti pracovať, inovovať, menej bohatstva, menej ekonomického rastu.

To, aký veľký je prínos z daní nakúpených verejných statkov a služieb, nechajme na inokedy. Na stole je totiž návrh označovaný ako daňová reforma, ktorý sa snaží zmenšiť podiel daní, ktoré viac škodia rastu (takzvané priame dane, teda dane z príjmu vrátane odvodov), v prospech daní, ktoré vraj škodia rastu menej („nepriame dane“, najmä DPH, spotrebné a majetkové dane).

Na začiatku tohto návrhu je jednoduchá úvaha. Ak vám z odmeny za hodinu dodatočnej práce štát vezme 50 %, dobre si rozmyslíte, či v práci ostanete dlhšie. Veď svoj čas môžete venovať aj iným príjemným činnostiam. Boli časy, keď beatlesáci z časti príjmov platili takmer 100-percentnú daň z príjmu. Vznikla z toho drsná pieseň s názvom Daňovák (Taxman, v ktorej sa priamo menuje Mr. Wilson, premiér za labouristickú stranu, ktorá superdaň zaviedla), beatlesáci začali agresívne optimalizovať, Rolling Stones rovno zmenili daňový domicil. Dane uvalené na aktivitu jednoducho znižujú ochotu pracovať alebo vyháňajú pracujúcich z ekonomiky do prívetivejšieho prostredia. Potiaľto je to jasné, ale čo s nepriamymi daňami, ktoré vraj škodia menej?

Tu je naratív obvykle ilustrovaný na príklade dobre zarábajúceho človeka. Vyššia DPH alebo spotrebné dane neovplyvnia jeho chuť užívať si život. Nákup statkov a služieb kvôli vyššej DPH hneď tak nezníži. Vyrobí sa tak na jeho spotrebu rovnako veľa statkov, ale vďaka nižším daniam na prácu bude tento človek menej odrádzaný od ekonomickej aktivity. Tu však narážame na problém zjednodušovania.

Prvé zjednodušenie spočíva v tom, že predpokladáme, že „náš“ zdanený človek neuvažuje o svojom celkovom čistom príjme. Ignorujeme tak skutočnosť, že človek nehodnotí svoj príjem finančne, ale ako objem statkov a služieb, ktoré si môže dovoliť. Na konci dňa, alebo roka, je úplne jedno, kedy vám štát euro vezme. Či je to už na výplatnej páske, alebo v momente, keď čistý príjem premieňate napríklad na tonu cementu pri stavbe domu. Vás zaujíma, koľko cementu si môžete dovoliť, a na to nemá vplyv štruktúra daní, ale celkové daňové zaťaženie.

Že to s tým vplyvom na ekonomický rast nie je také jednoduché, môžeme ilustrovať na príklade. Každý rok nám funkčnosť bezpečnostného okna v bytovke kontroluje revízny technik. Ročne najazdí 60-tisíc kilometrov, jazdí po celej republike. Predpokladajme, že reformou sa mu znížia odvody z práce o 500 eur, ale tento výpadok bude kompenzovaný zvýšením daní na naftu. V jeho konkrétnom prípade daňové zaťaženie pravdepodobne vzrastie. Ak sa mu nepodarí zvýšiť cenu, spôsobí táto fiškálna reforma nižšiu motiváciu pracovať, bez ohľadu na to, v ktorej časti daňového spektra nastala.

Švédsky štát vyberal v posledných 13 rokoch priemerne 55 percent daní vo forme nepriamych daní. Naopak, Nemecko len 28 percent. Nemecko zaznamenalo v tomto období vyšší reálny hospodársky rast na obyvateľa než Švédsko. Zmena podielu daní v prospech nepriamych daní vyšší rast negarantuje. Samozrejme, toto je tiež zjednodušujúce porovnanie, a možno by aj Nemecko rástlo ešte o trochu viac, keby malo švédsky daňový systém. Každopádne sa však nebavíme o vplyve v rádoch percent HDP, ale skôr neistých desatín percenta.

Reformný plán si dáva za cieľ dosiahnuť priemer EÚ v podiele priamych daní na celkovom výbere. Tento cieľ je však blízko už teraz a v skutočnosti nevyžaduje žiadne hranie sa so sadzbami daní a zavádzanie nových nepriamych daní. Stačí len znížiť daňovú medzeru v DPH o 400 miliónov eur, na úroveň napríklad Českej republiky, a tento dodatočný príjem použiť na plošné zníženie odvodového zaťaženia.

Pokiaľ má byť dôvodom daňovej reformy len zmena podielu priamych a nepriamych daní, je to veľmi málo a výsledok bude najskôr zanedbateľný. Akurát sa tým posilní intenzívna chuť zamestnancov ministerstva financií zavádzať nové dane s paternalistickým poslaním, ako je daň z cukru, daň z mäsa či taká absurdita ako daň z vizuálneho smogu. Slovenský trh práce potrebuje znižovať odvodové zaťaženie, to však neznamená, že takáto reforma musí automaticky znamenať zvyšovanie nepriamych daní. Ak má byť cieľom vlády a daňovej reformy podpora hospodárskeho rastu, najefektívnejším spôsobom je zníženie celkového daňového zaťaženia.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať