Denník N

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Naša centrálna vláda desiatky rokov ľudí vedome a opakovane klame, že raz postaví diaľnicu všade, kde si ju niekto pýta. Najmä ľudia v chudobnejších okresoch sa na to upli, a preto sú ochotní pre svoj úsek diaľnice aj vydierať zvyšok Slovenska. Nikdy to neskončí, ak sa ľuďom nezačne hovoriť pravda a vláda im zároveň nezačne dôveryhodne núkať namiesto diaľnice niečo iné uchopiteľné, lákavé a reálne.

Bolo to rok pred pádom socializmu v Československu, keď sa začalo vážne diskutovať, že cez vrch Soroška na ceste z Rožňavy do Košíc štát vykope cestný tunel.

Za nasledujúce tri desaťročia sa táto stavba vďaka regionálnym politikom postupne stala symbolom nádeje, že odíde chudoba a príde prosperita.

Len ešte treba trochu počkať, lebo raz tie peniaze z Bratislavy určite prídu, nevzdáme to predsa, tunel sa napokon postaví a cezeň prídu na Gemer investori, robota, peniaze a spravodlivosť.

Väčšina súčasných dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii tohto sľubu najmenej polovicu svojho dospelého života.

Riskovali by ste ako politik, že im potom raz oznámite, že z toho napokon nikdy nič nebude? A keby aj áno, mali by ste odvahu im povedať, že ich životy to nezlepší vôbec alebo len veľmi málo?

Respektíve, ako by mal hnev Gemerčanov zvládnuť politik, ktorý raz nájde odvahu priznať, že generácie jeho predchodcov ich mýtom o zázračnej Soroške doplietli?

Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a podobné regióny, ktoré sa stavby novej veľkej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Prečo je Soroška problém

Najprv vysvetlenie, že aj návštevník zo západu Slovenska na mieste okamžite pochopí, že Soroška je stvorená na kopenie sa dopravných problémov.

Je to zhruba osemkilometrový horský priechod, cez ktorý síce vedie slušne udržiavaná cesta 1. triedy, no vzhľadom na prudké stúpania a klesania a málo možností bezpečného predbiehania sú tam časté havárie, vytvárajú sa tam kolóny, a preto je tento priechod často neprejazdný.

V lepšom prípade, uprostred letného dňa mimo dopravnej špičky musíte aspoň výrazne spomaliť a aj tak s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na ešte pomalší kamión, ktorý sa trápi so Soroškou. Nemáte sa ako vyhnúť stresu z pomalej jazdy, z rizika, že niekto nevydrží s nervami a začne predbiehať cez plnú.

Vy veziete rodinu, nemáte chuť sa kochať prírodou, len dúfate, že sa tých desať nervóznych minút čím skôr skončí. Ak to zažívate pri každej ceste do krajského mesta, nezdá sa vám to ako detail.

A keď príde zima, začne mrznúť a snežiť, máte dosť veľkú šancu, že v ten deň sa cez Sorošku autom nedostanete. „Keď ráno vidím, že sneží, tak to do Rožňavy ani neskúšam,“ hovorí štyridsiatnik Miroslav Droždiak, ktorý žije v Silickej Jablonici, ale pracuje väčšinou v meste.

Niekedy je problém aj malá dopravná nehoda, niekedy sa pri poľadovici len nejaký kamión vzprieči. V horskom priesmyku to však znamená, že cezeň nemôžete nijako prejsť, polícia ho skrátka uzatvorí.

Teoreticky možno zablokovanú Sorošku obísť cez trasy, na ktoré potom policajti smerujú netrpezlivých vodičov. Miroslav Droždiak však aj tak radšej ostane doma. Nielen preto, že je prekladateľ a väčšinou si môže dovoliť pracovať z domu. Hlavne je miestny, a preto vie, že v zime sú tie obchádzky neudržiavané, a teda neprejazdné, a aj v iných obdobiach je po nich problém jazdiť napriek tomu, že z nich policajti pri výpadku Sorošky urobia jednosmerky.

Foto N – Andrej Sarvaš

A prečo ten hlavný problém vlastne nik nerieši?

Soroška je miesto, ktoré má vyššiu nehodovosť ako priemerné úseky. Nižšia povolená rýchlosť, dobré dopravné značenie a známosť vyššieho rizika dopravnej nehody však riziko havárie významne znižujú.

Prudké stúpanie, ktoré ešte v 80-tych rokoch bolo v motore škodovky poriadne počuť, a pre ktoré sa kamióny vliekli pomalšie ako chodci, už dnes nie je taký postrach.

Áno, ide o to, že za tridsať rokov pokročila kvalita áut tak prudko, že prejazd bežného auta v bežnom čase cez Sorošku už zďaleka nie je taký naliehavý problém, ako sa mohol šoférom zdať, keď sme ešte jazdili na favoritoch.

No dobre, ale čo keď mrzne a sneží? Viete si v Bratislave predstaviť, že by vám bežné zimné počasie zabránilo ísť do roboty? pýtajú sa miestni. Keď s nimi hovoríte o Soroške podrobne, pripúšťajú, že nepredvídateľnosť zjazdnosti priesmyku je už najväčší problém, kým spomalenie a riziko nehody sa rokmi a pokrokom automobilizmu stávajú menej dramatickými.

No ak sa spýtate, koľko hodín či dní v roku je vlastne Soroška neprejazdná, nik nemá konkrétne čísla. Nenájdete ich v hŕbe vládnych dokumentov, ktoré opisujú jej dopravné problémy, nepovedia vám ich ani autori opakovaných petícií za urýchlenú výstavbu tunela.

Pritom podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka takéto informácie za každý deň musia byť v denníkoch zimnej údržby Slovenskej správy ciest. Je zarážajúce, ak takéto dôležité údaje z nich nikto v rezorte dopravy nespracúva. A teda sa nedajú využiť na spresnenie časových úspor, ktoré tvoria najväčšiu časť spoločenských prínosov tunela.

Jediný dostupný odhad sme našli u rožňavského právnika Pavla Krajeca.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Denník N v Rožňave

Diaľnice a cesty

Doprava

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie