Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Naša centrálna vláda desiatky rokov ľudí vedome a opakovane klame, že raz postaví diaľnicu všade, kde si ju niekto pýta. Najmä ľudia v chudobnejších okresoch sa na to upli, a preto sú ochotní pre svoj úsek diaľnice aj vydierať zvyšok Slovenska. Nikdy to neskončí, ak sa ľuďom nezačne hovoriť pravda a vláda im zároveň nezačne dôveryhodne núkať namiesto diaľnice niečo iné uchopiteľné, lákavé a reálne.

Bolo to rok pred pádom socializmu v Československu, keď sa začalo vážne diskutovať, že cez vrch Soroška na ceste z Rožňavy do Košíc štát vykope cestný tunel.

Za nasledujúce tri desaťročia sa táto stavba vďaka regionálnym politikom postupne stala symbolom nádeje, že odíde chudoba a príde prosperita.

Len ešte treba trochu počkať, lebo raz tie peniaze z Bratislavy určite prídu, nevzdáme to predsa, tunel sa napokon postaví a cezeň prídu na Gemer investori, robota, peniaze a spravodlivosť.

Väčšina súčasných dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii tohto sľubu najmenej polovicu svojho dospelého života.

Riskovali by ste ako politik, že im potom raz oznámite, že z toho napokon nikdy nič nebude? A keby aj áno, mali by ste odvahu im povedať, že ich životy to nezlepší vôbec alebo len veľmi málo?

Respektíve, ako by mal hnev Gemerčanov zvládnuť politik, ktorý raz nájde odvahu priznať, že generácie jeho predchodcov ich mýtom o zázračnej Soroške doplietli?

Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a podobné regióny, ktoré sa stavby novej veľkej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Prečo je Soroška problém

Najprv vysvetlenie, že aj návštevník zo západu Slovenska na mieste okamžite pochopí, že Soroška je stvorená na kopenie sa dopravných problémov.

Je to zhruba osemkilometrový horský priechod, cez ktorý síce vedie slušne udržiavaná cesta 1. triedy, no vzhľadom na prudké stúpania a klesania a málo možností bezpečného predbiehania sú tam časté havárie, vytvárajú sa tam kolóny, a preto je tento priechod často neprejazdný.

V lepšom prípade, uprostred letného dňa mimo dopravnej špičky musíte aspoň výrazne spomaliť a aj tak s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na ešte pomalší kamión, ktorý sa trápi so Soroškou. Nemáte sa ako vyhnúť stresu z pomalej jazdy, z rizika, že niekto nevydrží s nervami a začne predbiehať cez plnú.

Vy veziete rodinu, nemáte chuť sa kochať prírodou, len dúfate, že sa tých desať nervóznych minút čím skôr skončí. Ak to zažívate pri každej ceste do krajského mesta, nezdá sa vám to ako detail.

A keď príde zima, začne mrznúť a snežiť, máte dosť veľkú šancu, že v ten deň sa cez Sorošku autom nedostanete. „Keď ráno vidím, že sneží, tak to do Rožňavy ani neskúšam,“ hovorí štyridsiatnik Miroslav Droždiak, ktorý žije v Silickej Jablonici, ale pracuje väčšinou v meste.

Niekedy je problém aj malá dopravná nehoda, niekedy sa pri poľadovici len nejaký kamión vzprieči. V horskom priesmyku to však znamená, že cezeň nemôžete nijako prejsť, polícia ho skrátka uzatvorí.

Teoreticky možno zablokovanú Sorošku obísť cez trasy, na ktoré potom policajti smerujú netrpezlivých vodičov. Miroslav Droždiak však aj tak radšej ostane doma. Nielen preto, že je prekladateľ a väčšinou si môže dovoliť pracovať z domu. Hlavne je miestny, a preto vie, že v zime sú tie obchádzky neudržiavané, a teda neprejazdné, a aj v iných obdobiach je po nich problém jazdiť napriek tomu, že z nich policajti pri výpadku Sorošky urobia jednosmerky.

Foto N – Andrej Sarvaš

A prečo ten hlavný problém vlastne nik nerieši?

Soroška je miesto, ktoré má vyššiu nehodovosť ako priemerné úseky. Nižšia povolená rýchlosť, dobré dopravné značenie a známosť vyššieho rizika dopravnej nehody však riziko havárie významne znižujú.

Prudké stúpanie, ktoré ešte v 80-tych rokoch bolo v motore škodovky poriadne počuť, a pre ktoré sa kamióny vliekli pomalšie ako chodci, už dnes nie je taký postrach.

Áno, ide o to, že za tridsať rokov pokročila kvalita áut tak prudko, že prejazd bežného auta v bežnom čase cez Sorošku už zďaleka nie je taký naliehavý problém, ako sa mohol šoférom zdať, keď sme ešte jazdili na favoritoch.

No dobre, ale čo keď mrzne a sneží? Viete si v Bratislave predstaviť, že by vám bežné zimné počasie zabránilo ísť do roboty? pýtajú sa miestni. Keď s nimi hovoríte o Soroške podrobne, pripúšťajú, že nepredvídateľnosť zjazdnosti priesmyku je už najväčší problém, kým spomalenie a riziko nehody sa rokmi a pokrokom automobilizmu stávajú menej dramatickými.

No ak sa spýtate, koľko hodín či dní v roku je vlastne Soroška neprejazdná, nik nemá konkrétne čísla. Nenájdete ich v hŕbe vládnych dokumentov, ktoré opisujú jej dopravné problémy, nepovedia vám ich ani autori opakovaných petícií za urýchlenú výstavbu tunela.

Pritom podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka takéto informácie za každý deň musia byť v denníkoch zimnej údržby Slovenskej správy ciest. Je zarážajúce, ak takéto dôležité údaje z nich nikto v rezorte dopravy nespracúva. A teda sa nedajú využiť na spresnenie časových úspor, ktoré tvoria najväčšiu časť spoločenských prínosov tunela.

Jediný dostupný odhad sme našli u rožňavského právnika Pavla Krajeca.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia:  Ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Dôchodky: Krajniak zvažuje časť dôchodkovej reformy presadiť do ústavy netypickým „prílepkom“
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Mýto: Štát spustí do konca mesiaca súťaž na časť mýtneho systému
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Zdravotníctvo: Ochrana nemocníc pred exekúciami bude pokračovať v zúženej forme
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Firmy: IBM zruší v Európe 10-tisíc pracovných miest, môže sa to týkať aj Slovenska
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vicepremiérka Remišová má pre občanov nachystané elektronické rúška. Mali by uľahčiť cestovanie

Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT
Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT

Vicepremiérka Veronika Remišová ukázala aplikáciu eRúško, s pomocou ktorej by mali občania zistiť, že boli v kontakte s infikovaným. Je tesne pred dokončením, no o nasadení má rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Vývoj robila štátna firma Slovensko IT.

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Minúta po minúte

Skupine Kofola klesli za tri štvrťroky tržby medziročne o 1,2 % na 4,83 miliardy Kč (180 miliónov eur). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA jej však stúpol o 5,3 % na 905,8 milióna Kč (35 miliónov eur).

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Heger už nemusí zrušiť IT zákazku, ktorú začal Kažimír. Externí členovia Rady ÚVO prehlasovali vedenie úradu

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ministerstvo financií môže uzavrieť zmluvu s víťazom obstarávania na ekonomický IT systém za 56 miliónov eur z čias Petra Kažimíra. ÚVO síce pri kontrole argumentoval, že podmienky tendra mohli zvýhodniť niektorých záujemcov, no predsedu úradu Hliváka prehlasovala odvolacia rada.

Nemocnice majú byť aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však majú zmeniť a po novom sa majú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Novelu schválil parlament.

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

Radšej vyhorieť ako niečo vybavovať na registrových súdoch, hovorí podnikateľ

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie je vyhorieť, ako niečo ísť vybavovať na úrady, a nieto ešte na súdy, tvrdí bratislavský podnikateľ, ktorý na zápis firmy do obchodného registra márne čaká už dva mesiace namiesto zákonných dvoch dní. Denník E píše aj o ďalších skúsenostiach podnikateľov.

Česká spoločnosť Eldis Pardubice uspela na Slovensku v novom výbere ministerstva obrany na dodávku radarov za 23,74 milióna eur pre vojenské letiská. Eldis vyšiel s najlepším hodnotením aj v predchádzajúcom výbere, no vylúčili ho, pretože nedodal potrebné dokumenty.

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA opäť vzrástol. V minulom týždni sa zvýšil o 30-tisíc na 778-tisíc, analytici počítali s poklesom. Ešte začiatkom novembra bolo nových žiadostí za týždeň okolo 700-tisíc.

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

  • Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
  • Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
  • Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala dotačnú schému pre cestovný ruch v koronakríze. Odobrila aj zníženie cestnej dane autodopravcom, kompenzácie pre letiskové spoločnosti a ďalšie ekonomické novely.

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

(tasr, e)

ECB naznačila, že na budúci rok by mohla bankám zrušiť zákaz vyplácania dividend. Banky sa k nemu budú môcť vrátiť, len ak dokladujú, že ich bilancia zvládne výpadky v dôsledku pandémie.

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

Británia bude mať najvyšší rozpočtový deficit od 2. svetovej vojny. Vláda si požičia 394 miliárd libier, čo zodpovedá 19 % HDP. Kabinet zmiernil odhad prepadu ekonomiky v tomto roku, na budúci rok čaká miernejšie zotavenie.

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)

Škoda Auto začala v Mladej Boleslavi so sériovou produkciou elektrického SUV Enyaq iV. Investícia do prestavby výrobnej linky dosiahla 32 miliónov eur. Denne sa vyrobí 350 kusov.

O spustení sériovej produkcie modelu Enyaq iV informuje Škoda Auto na internetovej stránke. Svoje prvé čisto elektrické SUV bude vyrábať na rovnakej linke ako modely Octavia a Karoq.

Enyaq stojí v základe zhruba 40-tisíc eur a má udávaný dojazd 510 kilometrov. Firma pripravovala mladoboleslavský závod na výrobu modelu od vlaňajšieho leta. (čtk)

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať