Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Naša centrálna vláda desiatky rokov ľudí vedome a opakovane klame, že raz postaví diaľnicu všade, kde si ju niekto pýta. Najmä ľudia v chudobnejších okresoch sa na to upli, a preto sú ochotní pre svoj úsek diaľnice aj vydierať zvyšok Slovenska. Nikdy to neskončí, ak sa ľuďom nezačne hovoriť pravda a vláda im zároveň nezačne dôveryhodne núkať namiesto diaľnice niečo iné uchopiteľné, lákavé a reálne.

Bolo to rok pred pádom socializmu v Československu, keď sa začalo vážne diskutovať, že cez vrch Soroška na ceste z Rožňavy do Košíc štát vykope cestný tunel.

Za nasledujúce tri desaťročia sa táto stavba vďaka regionálnym politikom postupne stala symbolom nádeje, že odíde chudoba a príde prosperita.

Len ešte treba trochu počkať, lebo raz tie peniaze z Bratislavy určite prídu, nevzdáme to predsa, tunel sa napokon postaví a cezeň prídu na Gemer investori, robota, peniaze a spravodlivosť.

Väčšina súčasných dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii tohto sľubu najmenej polovicu svojho dospelého života.

Riskovali by ste ako politik, že im potom raz oznámite, že z toho napokon nikdy nič nebude? A keby aj áno, mali by ste odvahu im povedať, že ich životy to nezlepší vôbec alebo len veľmi málo?

Respektíve, ako by mal hnev Gemerčanov zvládnuť politik, ktorý raz nájde odvahu priznať, že generácie jeho predchodcov ich mýtom o zázračnej Soroške doplietli?

Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a podobné regióny, ktoré sa stavby novej veľkej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Prečo je Soroška problém

Najprv vysvetlenie, že aj návštevník zo západu Slovenska na mieste okamžite pochopí, že Soroška je stvorená na kopenie sa dopravných problémov.

Je to zhruba osemkilometrový horský priechod, cez ktorý síce vedie slušne udržiavaná cesta 1. triedy, no vzhľadom na prudké stúpania a klesania a málo možností bezpečného predbiehania sú tam časté havárie, vytvárajú sa tam kolóny, a preto je tento priechod často neprejazdný.

V lepšom prípade, uprostred letného dňa mimo dopravnej špičky musíte aspoň výrazne spomaliť a aj tak s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na ešte pomalší kamión, ktorý sa trápi so Soroškou. Nemáte sa ako vyhnúť stresu z pomalej jazdy, z rizika, že niekto nevydrží s nervami a začne predbiehať cez plnú.

Vy veziete rodinu, nemáte chuť sa kochať prírodou, len dúfate, že sa tých desať nervóznych minút čím skôr skončí. Ak to zažívate pri každej ceste do krajského mesta, nezdá sa vám to ako detail.

A keď príde zima, začne mrznúť a snežiť, máte dosť veľkú šancu, že v ten deň sa cez Sorošku autom nedostanete. „Keď ráno vidím, že sneží, tak to do Rožňavy ani neskúšam,“ hovorí štyridsiatnik Miroslav Droždiak, ktorý žije v Silickej Jablonici, ale pracuje väčšinou v meste.

Niekedy je problém aj malá dopravná nehoda, niekedy sa pri poľadovici len nejaký kamión vzprieči. V horskom priesmyku to však znamená, že cezeň nemôžete nijako prejsť, polícia ho skrátka uzatvorí.

Teoreticky možno zablokovanú Sorošku obísť cez trasy, na ktoré potom policajti smerujú netrpezlivých vodičov. Miroslav Droždiak však aj tak radšej ostane doma. Nielen preto, že je prekladateľ a väčšinou si môže dovoliť pracovať z domu. Hlavne je miestny, a preto vie, že v zime sú tie obchádzky neudržiavané, a teda neprejazdné, a aj v iných obdobiach je po nich problém jazdiť napriek tomu, že z nich policajti pri výpadku Sorošky urobia jednosmerky.

Foto N – Andrej Sarvaš

A prečo ten hlavný problém vlastne nik nerieši?

Soroška je miesto, ktoré má vyššiu nehodovosť ako priemerné úseky. Nižšia povolená rýchlosť, dobré dopravné značenie a známosť vyššieho rizika dopravnej nehody však riziko havárie významne znižujú.

Prudké stúpanie, ktoré ešte v 80-tych rokoch bolo v motore škodovky poriadne počuť, a pre ktoré sa kamióny vliekli pomalšie ako chodci, už dnes nie je taký postrach.

Áno, ide o to, že za tridsať rokov pokročila kvalita áut tak prudko, že prejazd bežného auta v bežnom čase cez Sorošku už zďaleka nie je taký naliehavý problém, ako sa mohol šoférom zdať, keď sme ešte jazdili na favoritoch.

No dobre, ale čo keď mrzne a sneží? Viete si v Bratislave predstaviť, že by vám bežné zimné počasie zabránilo ísť do roboty? pýtajú sa miestni. Keď s nimi hovoríte o Soroške podrobne, pripúšťajú, že nepredvídateľnosť zjazdnosti priesmyku je už najväčší problém, kým spomalenie a riziko nehody sa rokmi a pokrokom automobilizmu stávajú menej dramatickými.

No ak sa spýtate, koľko hodín či dní v roku je vlastne Soroška neprejazdná, nik nemá konkrétne čísla. Nenájdete ich v hŕbe vládnych dokumentov, ktoré opisujú jej dopravné problémy, nepovedia vám ich ani autori opakovaných petícií za urýchlenú výstavbu tunela.

Pritom podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka takéto informácie za každý deň musia byť v denníkoch zimnej údržby Slovenskej správy ciest. Je zarážajúce, ak takéto dôležité údaje z nich nikto v rezorte dopravy nespracúva. A teda sa nedajú využiť na spresnenie časových úspor, ktoré tvoria najväčšiu časť spoločenských prínosov tunela.

Jediný dostupný odhad sme našli u rožňavského právnika Pavla Krajeca.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať