Spojiť výber daní a odvodov? Väčšina expertov je za. Zrušiť súkromné zdravotné poisťovne? Polovica za, polovica proti

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na základnú otázku:

Je vhodné, aby sa spojil výber daní a zdravotných a sociálnych odvodov?

Aké by to malo prínosy a aké riziká?
Ak by taká zmena prebehla, mala by sa vláda snažiť o získanie monopolu aj v nákupe zdravotnej starostlivosti?

Odpovedajú Mikloš, Draxler, Molnárová, Hirman, Melioris, Ovčarik, Bláhová, Vlachynský, Beblavý, Valachy, Suďa a Novysedlák.

Väčšina sa zhoduje na tom, že spojiť výber daní a odvodov je výborný nápad, ktorý sa mal realizovať už dávno.

A väčšina rovnako dodáva, že to netreba spájať s debatou o tom, kto bude nakupovať zdravotnú starostlivosť – na to sú aj v Paneli expertov E až dramaticky rozdielne názory.

Najprv stručný výber z odpovedí:

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Spoločný výber daní a odvodov sme prvýkrát navrhovali počas druhej Dzurindovej vlády, ktorá takýto návrh schválila v marci 2006. (…) Predpokladalo sa, že to zvýši efektívnosť systému a umožní znížiť odvody o jeden až dva percentuálne body.

Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva

Zjednotenie výberu asi áno, naopak, poistný monopol, tam by som naozaj analyticky zhrnul všetky benefity a náklady vrátane komfortu poistencov a politických rizík a až potom sa rozhodol.

Karel Hirman, energetický analytik

Zdravotné a sociálne odvody sú vlastne svojou podstatou istou formou daní, ktorých platenie stanovuje a vynucuje tak či onak štátna moc.

Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Už dnes sú parametre zdravotných a sociálnych odvodov a aj časti daní naviazané na príjem zamestnanca. Táto zmena by mohla pomôcť zamestnávateľom a znížiť ich byrokratické zaťaženie.

Libor Melioris, ekonóm

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Spájanie odvodov by rozhodne nemalo byť na programe dňa, kým sa Sociálna poisťovňa nezaradí z pohľadu softvérových riešení a procesov medzi inštitúcie 21. storočia.

Martin Vlachynský, INESS

Tá myšlienka jednej štátnej zdravotnej poisťovne priťahuje tuším slovenských politikov tým viac, čím viac z nej poistenci utekajú do súkromných.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa a audítorka v BMB Partners, od apríla členka poradného tímu ministra financií Hegera

Prípadné zlúčenie Sociálnej poisťovne a všetkých zdravotných neznamená, že by súkromné zdravotné poisťovne mali zaniknúť, ale len to, že miesto spravovania verejných zdrojov sa chopia toho, čo od nich klienti pôvodne aj očakávali, teda že začnú ponúkať pripoistenie nadštandardnej zdravotnej starostlivosti – podobne ako iné komerčné produkty.

Miroslav Beblavý, ekonóm, bývalý predseda strany Spolu

Spoločný výber daní, zdravotných a sociálnych odvodov je jednoznačne dobrá myšlienka, ktorú podporujem a presadzujem 15 rokov. Znížila by náklady štátu na získavanie daní a odvodov a zároveň by s veľkou pravdepodobnosťou zvýšila výber.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Veľmi vítam snahu spojiť výber daní a odvodov pre fyzické osoby a živnostníkov do jednej platby. Štátu to neskutočne uľahčí ich výber a kontrolu a zároveň podniky a podnikateľov neskutočne odbremení od komplikovaných výpočtov.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Ako klasický liberál som fanúšik voľnej trhovej súťaže. No v tak silno preregulovanom odvetví, ako je takzvané zdravotné poistenie, a hlavne pri prerozdeľovaní daní, ktorými zdravotné odvody v skutočnosti sú, považujem úvahu o zlúčení jeho výberu s výberom sociálnych odvodov v jednej verejnej inštitúcii za legitímnu.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Riziko jednotného výberu je len jedno: politicky a odborne nezvládnutá reforma, ktorá by paralyzovala fungovanie krajiny.

A teraz si prečítajte všetky odpovede kompletne:

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Spojenie výberu daní a odvodov je vhodné a žiaduce, ale spôsob, akým premiér Matovič otvoril verejnú debatu o tejto téme, považujem za veľmi nešťastný.

Spoločný výber daní a odvodov sme prvýkrát navrhovali počas druhej Dzurindovej vlády, ktorá takýto návrh schválila v marci 2006. Systém dostal názov UNITAS a predpokladalo sa, že ak v ňom bude budúca vláda pokračovať (v júni 2006 boli voľby), tak by mohol byť zavedený od roka 2009. Keďže prišli vlády Smeru, odišli reformné zámery, medzi nimi aj tento.

UNITAS-om mal prejsť na daňové úrady výber všetkých odvodov vrátane kontroly a vymáhania pohľadávok, ale celá výdavková časť (teda výpočet a výplata dávok a nákup zdravotnej starostlivosti) mala ostať na Sociálnej poisťovni a na zdravotných poisťovniach.

Predpokladalo sa, že to zvýši efektívnosť systému a umožní znížiť odvody o jeden až dva percentuálne body.

Napriek tomu, že išlo o čisto technické riešenie, bolo pomerne náročné, pretože vyžadovalo zjednotenie vymeriavacích základov dane z príjmov a odvodov, zavedenie ročného zúčtovania pri odvodoch a presun platby odvodov zo zamestnávateľa na zamestnanca s povinným adekvátnym zvýšením hrubej mzdy zamestnanca (superhrubá mzda).

Táto reforma, teda relatívne úzka a v zásade technická zmena, mala trvať vyše dva a pol roka.

Neudiala sa doteraz, pričom premiér Matovič dnes otvoril tému rádovo zložitejšiu a kontroverznejšiu. Výstrelom od pása, bez akýchkoľvek analýz a odborných argumentov navrhol nielen jednotný výber daní a odvodov, ale aj zrušenie súkromných zdravotných poisťovní a zjednotenie Sociálnej poisťovne a jedinej štátnej zdravotnej poisťovne. Na rozdiel od jednotného výberu daní a odvodov to však vôbec nepovažujem za dobrý nápad.

Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva

V tejto chvíli sa mi zdá zbytočné, až scestné o tom špekulovať. A to najmä vzhľadom na to, že vláda má dosť problémov aj sama so sebou a obe operácie (zjednotenie výberu aj zavedenie štátneho monopolu na povinné zdravotné financovanie) by boli pomerne náročné.

Obávam sa, že táto myšlienka sa objavila jednak preto, aby vláda pôsobila sebavedomo reformne, a zároveň preto, aby si jej predstavitelia vytvorili vhodné ihrisko na hry s rôznymi finančnými záujmami.

Rovnako by som sa však zamýšľal, ak by sme mali technicky zdatnejšiu vládu. Zjednotenie výberu asi áno, naopak, poistný monopol, tam by som naozaj analyticky zhrnul všetky benefity a náklady vrátane komfortu poistencov a politických rizík a až potom sa rozhodol.

Samozrejme, dosť to závisí od ďalšieho kontextu, napríklad nakoľko decentralizovaný systém samotnej zdravotnej starostlivosti chceme mať, ako chceme v zdravotníctve manažovať kvalitu (ak cez kvázi trh s kompletne nacenenými úkonmi, centralizácia dáva zmysel o niečo viac, ak majú byť hlavným kontrolným prvkom poisťovne, tak logicky ich budeme chcieť viac). A práve takáto analýza mi v týchto dnešných manévroch úplne chýba.

Karel Hirman, energetický analytik

Takýto systém nie je novinkou, funguje v mnohých ekonomicky vyspelých demokratických krajinách. Preto má svoje opodstatnenie. Zdravotné a sociálne odvody sú vlastne svojou podstatou istou formou daní, ktorých platenie stanovuje a vynucuje tak či onak štátna moc.

V každom prípade by takémuto zásadnému rozhodnutiu malo predchádzať korektné a dôveryhodné odborné zhodnotenie a odôvodnenie, ktoré opíše pozitíva aj prípadné riziká v porovnaní so súčasným stavom. Jeho súčasťou má byť aj balík opatrení, ktorými štát vylepší ich výber a hlavne využitie v prospech občanov, pričom jedným z kľúčových cieľov má byť merateľné a čo najrýchlejšie zlepšenie situácie v zdravotníctve, ale aj poskytovaní sociálnych služieb.

Štát by však nemal mať úplný monopol, rovnako ako by sa malo účinne zabrániť vertikálne integrovaným a prepojeným aktivitám v reťazci zdravotných služieb, ako je to zákonom stanovené aj v iných ekonomických sektoroch.

Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Aké by to malo prínosy a aké riziká?

Osobne vidím jedno veľké pozitívum, a to jednotnosť. Už dnes sú parametre zdravotných a sociálnych odvodov a aj časti daní naviazané na príjem zamestnanca. Táto zmena by mohla pomôcť zamestnávateľom a znížiť ich byrokratické zaťaženie. Riziká vidím najmä v súčasnom systéme a vo veľmi komplikovanej pozícii štátu. Minimálne v prístupe k súkromných zdravotným poisťovniam. Zatiaľ však neboli predstavené komplexné plány, čiže všetko je to skôr v štádiu dohadov, ako by takýto systém mohol fungovať.

Ak by taká zmena prebehla, mala by sa vláda snažiť o získanie monopolu aj v nákupe zdravotnej starostlivosti?

Na túto otázku neviem odpovedať. Zdravý rozum mi hovorí, že štát by sa nemal snažiť o „štátny monopol“, pretože fungujeme v trhovej ekonomike. Čiže tu hovorím jednoznačne nie.

Ak sa na to však pozriem manažérskou optikou, tak si myslím, že centralizovaný nákup zdravotnej starostlivosti by v prípade „očistenia zdravotníctva“ od všetkých pochybností a ľudských manažérskych zlyhaní mohol priniesť skvalitnenie zdravotníctva a aj viac peňazí do systému.

Tretí pohľad, ktorý mi však hovorí, že by štát monopol mať nemal, je sloboda voľby mňa ako jednotlivca. Zatiaľ totiž v boji o mňa ako o poistenca majú navrch práve súkromné poisťovne pre ponúkané benefity a podobne.

Libor Melioris, ekonóm

Spojiť zdravotné a sociálne odvody je nezmysel. Našťastie je to nerealizovateľný nezmysel. V súčasnom systéme, ktorý ľuďom vypočítava sociálne a penzijné dávky na základe zdrojov odvedených do jednotlivých fondov, by spojenie zdravotných a sociálnych odvodov viedlo ku kolapsu systému.

Ale nápad zrušiť zdravotné odvody a výpadok príjmov kompenzovať prostredníctvom zvýšenia daní je geniálny. Pri troche technokratickej obratnosti by sa ním dalo sekundárne docieliť poštátnenie zdravotného poistenia. Tým by sme bez dodatočných nákladov dokázali eliminovať „konkurenciu“ na trhu so zdravotným poistením.

Idea, že konkurencia na trhu so zdravotným poistením vytvorí pre občanov niečo dobré, je síce viacnásobne zdiskreditovaná, no stále prežívajúca. Hry na konkurenciu nemajú zmysel v prostredí, kde nie je možné diverzifikovať produkt. Ani dnes, ani zajtra, ani o rok, ani o desať rokov nebude možné zdravotnú starostlivosť diverzifikovať. Američania by sa bili o takýto elegantný nástroj, ktorý by im pomohol zbaviť sa problémového prvku vo fungovaní zdravotníctva.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Spájanie odvodov by rozhodne nemalo byť na programe dňa, kým sa Sociálna poisťovňa nezaradí z pohľadu softvérových riešení a procesov medzi inštitúcie 21. storočia.

Veľké rezervy práve v tomto smere naplno odkryla kríza, ktorú priniesol COVID-19, keď poisťovňa napríklad nebola schopná realizovať potrebné systémové opatrenia načas.

Zároveň myšlienky o tom, že by sa malo zdravotné poistenie opäť monopolizovať, nie sú z môjho pohľadu rozumné. Prvý dôvod je, že existencia viacerých poisťovní poskytuje bázu informácií, ktoré si vieme porovnávať a na ich základe vyhodnotiť, kde má ktorá poisťovňa rezervy.

Druhý dôvod je, že podľa prieskumu si len 13 % ľudí myslí, že štátna poisťovňa hospodári s verejným zdravotným poistením lepšie ako súkromná.

Tretí, že stratou konkurenčného prostredia by tento sektor prišiel o časť inovácií a benefitov, ktoré priniesla konkurencia. Monopolizácia by znížila kvalitu aj rozsah poskytovaných služieb v oblasti zdravotného poistenia.

Martin Vlachynský, INESS

Tá myšlienka jednej štátnej zdravotnej poisťovne priťahuje tuším slovenských politikov tým viac, čím viac z nej poistenci utekajú do súkromných. Dovolím si prorokovať, že aj tento podiel štátnej poisťovne zase poklesne. Spojenie zdravotnej a sociálnej poisťovne je nelogický krok a neviem si takúto inštitucionálnu fúziu predstaviť v praxi.

Veď len jednotný výber daní a odvodov (UNITAS) „zavádzame“ už 15 rokov, zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov sa odkladalo už niekoľkokrát a toto by bola rádovo zložitejšia úloha. Oba systémy fungujú na úplne iných princípoch. Sociálna poisťovňa je prietokový ohrievač, prídu jej odvody a následne ich podľa matematického vzorca pošle ďalej.

Zdravotné poisťovne majú aktívnejšiu úlohu, sú nákupcami zdravotnej starostlivosti, dohodujú podmienky s poskytovateľmi, aktívne pracujú s dátami o svojich poistencoch. Konkurencia medzi zdravotnými poskytovateľmi je jeden z faktorov, ktorý pomáha držať aspoň akú-takú kontrolu nad výdavkami, zároveň podnecuje do inovácií, ako je zavádzanie kvalitatívnych ukazovateľov pri zazmluvňovaní.

Naopak, Sociálna poisťovňa je jedným zo symbolov skostnatenej neefektívnej štátnej inštitúcie. A politici zároveň veľmi radi využívajú jej zdroje na neuvážené predvolebné dary, preto je z dlhodobého hľadiska v Sociálnej poisťovni obrovská diera. A pripomínam, že to bola štátna zdravotná poisťovňa, ktorá pred štyrmi rokmi prešla ozdravným plánom pre viac ako 100-miliónovú stratu – a boli to štátne poisťovne, ktoré boli na prelome tisícročí v takej kondícii, že dlhovali nemocniciam a lekárom peniaze a čelili platobnej neschopnosti.

Preto sa nebojím povedať, že pre budúcnosť zdravotníctva by takéto spojenie bolo úplnou katastrofou. Slovenské zdravotníctvo potrebuje presný opak – rozprúdiť ešte viac súťaž medzi poisťovňami, čo dosiahneme skôr rozdelením dominantnej štátnej poisťovne a odpredajom časti jej kmeňa.

Tým však nechcem povedať, že nemá byť lepšie prepojenie medzi sociálnym a zdravotným systémom. No to sa nerobí formálnym prepojením inštitúcií, ale jasnejším zadefinovaním produktov, kompetencií a tokov hodnôt medzi sociálnym a zdravotným systémom.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa a audítorka v BMB Partners, od apríla členka poradného tímu ministra financií Hegera

Myšlienka spojeného výberu daní a odvodov je evergreen, o ktorom už hovorilo niekoľko vlád, no žiadna na jej realizáciu nenašla politickú odvahu, preto jej nastolenie vítam. Naposledy sa plán objavil v dokumente Stratégia rozvoja finančnej správy na roky 2014 – 2020 (pracovný názov Program UNITAS), neudialo sa s ním však nič reálne.

Jednotný výber daní a odvodov s jasným míľnikom január 2024 je opäť súčasťou návrhu plánu obnovy, stačí si pozrieť prvú kapitolu Fiškálne reformy. Aj keď nedávno zverejnený návrh rátal zrejme len so spojením výberu sociálnych odvodov a daní, úloha doplniť aj zdravotné odvody dáva zmysel. Zjednoduší sa tým nielen život podnikateľov, ale aj štátna administratíva. Ďalšou nevyhnutnosťou pre efektívny chod štátu je, aby sa odvody a dane z príjmov (najmä zo závislej činnosti) začali aj kontrolovať, ideálne spoločne, jedným kontrolným tímom.

Osobne si myslím, že by potenciálny nový plán reformy finančnej správy mohol cieliť aj na menší počet úradov a zároveň širší záber i efektívnejší výber daní aj odvodov.

Ako som to už navrhovala v expertnej skupine plánu obnovy, jeho výsledkom by mohlo byť 5 úradov namiesto 20, ktoré máme dnes (9 krajských daňových, VHS, 10 colných úradov a KÚFS). Skúsenosti by sa dali čerpať aj z implementácie obdobnej reformy v susednom Rakúsku, ktorú spustili tento rok a ktorá má v preklopení na slovenské reálie takúto štruktúru:

úrad pre veľké hospodárske subjekty (60 – 80 % na dani z príjmov do štátneho rozpočtu),
celoslovenský daňový úrad (spojenie 9 daňových, najmä spoľahlivé subjekty),
celoslovenský colný úrad (spojenie 9 colných, najmä spoľahlivé subjekty),
úrad boja proti daňovým a colným únikom (najmä nespoľahlivé subjekty),
úrad pre kontrolu a výber dane zo závislej činnosti a odvodov.

Do posledného novovzniknutého úradu by sa mohla zlúčiť nielen Sociálna poisťovňa, ale aj všetky zdravotné – v závislosti od toho, ako dopadne práve zverejnený zámer zlúčenia zdravotných a sociálnych odvodov.

To, pravdaže, neznamená, že by súkromné zdravotné poisťovne mali zaniknúť, ale len to, že miesto spravovania verejných zdrojov sa chopia toho, čo od nich klienti pôvodne aj očakávali, teda že začnú ponúkať pripoistenie nadštandardnej zdravotnej starostlivosti – obdobne ako iné komerčné produkty.

Miroslav Beblavý, ekonóm, bývalý predseda strany Spolu

Zamestnávateľom a podnikateľom by priniesla výrazne väčšie administratívne úspory než doterajšie Sulíkovo kilečko. V programe PS/SPOLU sme to mali ako jednu z priorít pre oblasť verejných financií.

Je nesprávne spájať túto otázku s pokusom o vytvorenie monopolu štátu v zdravotníctve a nebodaj s „vytlačením“ Penty. Po prvé, vecne nijako nesúvisia, aj dnes sa poistné medzi poisťovňami prerozdeľuje podľa štátom určeného vzorca a poisťovni zostáva len malé percento toho, čo vyberie. Kľúčová úloha súťaže zdravotných poisťovní nie je vo výbere odvodov, ale v nákupe zdravotnej starostlivosti.

Po druhé, takéto spájanie tém môže myšlienku spoločného výberu pochovať. Táto technokratická myšlienka má vysokú mieru podpory naprieč stranami aj expertmi, ale štátny monopol pri nákupe zdravotnej starostlivosti je, naopak, kontroverzný. Osobne ho napríklad nepodporujem.

Pokiaľ ide o Pentu, dostať ju zo zdravotného poistenia možno len dvoma spôsobmi – vyvlastnením za férovú kompenzáciu alebo tým, že ju potlačíme k predaju niekomu inému. Ja osobne som za druhý variant, a preto som presadzoval lex Haščák, ktorý by k tomu Pentu tlačil zákazom krížového vlastníctva. Predkladaný návrh by, naopak, viedol k nutnosti Pentu „vyplatiť“.

Najväčším rizikom tejto veľkej reformy je jej technické zvládnutie štátom. Išlo by o najväčšiu zmenu vo výbere zdrojov štátom od januára 1993 a musel by ju riadiť špičkový manažér zmeny so silným politickým zázemím.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Od debaty o spôsobe výberu daní by som oddelil diskusiu o zlučovaní zdravotných poisťovní. Toto je pomerne zložitá téma, na ktorú sa bude ťažko hľadať kompromis. Bol by som nerád, keby téma spojeného výberu daní a odvodov bola bytostne spájaná so zlučovaním poisťovní, resp. s reformou financovania zdravotníctva. Financovanie zdravotníctva je komplexná téma a počet poisťovní je len jednou z jeho častí.

Diskusia, či mať jednu štátnu alebo viac súkromných, je komplikovaná. Nevýhody pluralitného systému môžu prameniť z neschopnosti štátu robiť dozor nad fungovaním pluralitného systému, pričom ten systém môže byť principiálne dobrý. Treba však pri tejto téme nájsť konsenzus aj s opozíciou, lebo ide o zmenu na desiatky rokov.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Zdravotné poistenie v skutočnosti nie je žiadne poistenie. Pri stanovení ceny „poistky“ sa nepoužívajú žiadne princípy typické pre komerčné poistenie. Zdravotný odvod je daň, ktorú prerozdeľuje pár inštitúcií, takzvaných zdravotných poisťovní, ktoré v skutočnosti nepôsobia v prostredí slobodnej súťaže. Sú to oligopoly, ktoré výraznejšej konkurencii bránia. Spolu so štátnou reguláciou a s limitovanou konkurenciou na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Ideu jednej štátnej IT firmy, ktorá by zabezpečovala potreby verejných inštitúcií v oblasti informačných technológií, výrazne stimulovala nízka kvalita a korupčné správanie nezanedbateľného množstva súkromných IT dodávateľov. Podobne aj v oblasti zdravotného poistenia živí myšlienku unitárnej poistnej inštitúcie správanie jedného z kľúčových hráčov, ktorý na základe sporného postupu vyplatil akcionárovi dividendy za dvadsať rokov dopredu.

Podľa mojej mienky by výber zdravotných odvodov a nákup základnej starostlivosti zvládla jedna verejná inštitúcia v prípade, že by sa štátom hradený zdravotný servis zúžil (a znížili sa aj odvody) a vytvoril by sa priestor na významnejšie komerčné zdravotné pripoistenie, kde by mohla súťaž naozaj fungovať v prospech klienta. Ak by však jedinou zmenou malo byť iba zjednotenie výberu odvodov, bolo by výhodnejšie zachovať status quo.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Mať jednu inštitúciu, kde by si občan, zamestnávatelia aj živnostníci riešili svoje daňovo-odvodové povinnosti, je myšlienka, ktorá mala byť zrealizovaná už dávno, a príležitosť na to bola. Projekt UNITAS bol súčasťou všetkých strategických materiálov vlády asi od roku 2008, odkedy sa pracovalo na koncepciách a štúdiách uskutočniteľnosti. Postupne však nadšenie politikov opadlo a po roku 2012 upadol do polozabudnutia aj celý projekt UNITAS. A to aj napriek pozitívam, o ktorých sa v týchto materiáloch dočítate.

Takže rozhodne – poďme do toho!

Riziko jednotného výberu je len jedno: politicky a odborne nezvládnutá reforma, ktorá by paralyzovala fungovanie krajiny.

Preto by sme na začiatku mali pod spojeným výberom rozumieť najmä infraštruktúru výberu – jednotné kontaktné miesta, jedna inštitúcia, s ktorou budeme ako klienti komunikovať a kde sa budú zdieľať potrebné údaje, ktoré sa dnes doručujú duplicitne. Bonusom by bolo zjednotenie rozličných termínov pre jednotlivé dane a odvody.

Vôbec pritom netreba čakať na výsledok debaty o tom, či chceme mať pluralitný alebo monopolný systém zdravotného poistenia. Debata o nákupoch zdravotnej starostlivosti je úplne iná téma, ktorá vôbec nesúvisí s výberom zdravotných odvodov. Nespájajme tieto dve témy, aby dlhé spory o pôsobení viacerých poisťovní neboli zámienkou na nerealizovanie spoločného výberu daní a odvodov, z ktorého budeme benefitovať všetci bez rozdielu.

Ak si ešte môžem dovoliť aj idealistický pohľad na to, kam by napokon mal spojený výber dospieť, tak by sme sa mali snažiť o nastavenie jednotných pravidiel výberu daní a odvodov – zrušiť rozličné špeciálne režimy a výnimky, zaviesť jednotné vymeriavacie základy všade, kde to nie je úplne nemožné, a robiť sociálnu politiku najmä cez výdavky, nie daňovo-odvodové opatrenia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].