Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pandémia sa vo finančnej správe skončila. Prinášame termíny daňových povinností do konca roka

Daňový úrad. Ilustračné foto - TASR
Daňový úrad. Ilustračné foto – TASR

Hoci pandémia koronavírusu trvá a vláda vyhlásila od 1. októbra núdzový stav, vo finančnej správe sa mimoriadna situácia skončila 30. septembra. Štát hovorí, že si už nemôže dovoliť ďalšie odkladanie daňových povinností. Všetky daňové úľavy sa končia a je známy aj termín podania priznania a platenia dane. Sumarizujeme daňové povinnosti, ktoré vás čakajú do konca tohto roku.

Ročné zúčtovanie a hlásenie

Daň z príjmov zúčtováva zamestnancovi jeho zamestnávateľ. Tento rok tak treba urobiť najneskôr do 2. novembra. Zamestnancovi musí zamestnávateľ doklad o vykonaní ročného zúčtovania a výpočtu dane z príjmov odovzdať do 30. novembra. Firma potrebuje podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti správcovi dane (a aj zaplatiť daň) do 30. novembra. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí podať oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov vrátane odvedenia dane do 2. novembra.

Daňové priznanie a daň

Pre všetky povinnosti, ktoré majú daňové subjekty splniť do konca mesiaca po období pandémie, platí termín 2. novembra. Koniec októbra pripadne na sobotu, preto sa daňové povinnosti presúvajú na prvý pracovný novembrový deň.

S takýmito pravidlami počíta novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s COVID-19, ktorú už podpísala prezidentka a vyšla 29. septembra v Zbierke zákonov.

Daňové priznanie musíte podať najneskôr do 2. novembra a takýto termín platí aj na

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Kto zaplatí znižovanie emisií? Premiér Matovič sa pýta, my odpovedáme

Premiér Igor Matovič na samite EÚ. Reprofoto - N
Premiér Igor Matovič na samite EÚ. Reprofoto – N

Premiér Matovič sa pýta, kto zaplatí za znižovanie emisií. Odpovede sme našli najmä vo vládnych materiáloch. Okrem fondov EÚ možno získať ďalšie miliardy eur zavedením ekodaní, zvyšovaním spotrebných daní a znížením dotácií pre energetické a priemyselné podniky.

Kto povedie finančnú správu? Exšéf českej finančnej správy, bývalá Hegerova poradkyňa alebo finančný manažér

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Do užšieho výberu na šéfa finančnej správy sa dostali Jiří Žežulka, ktorý pracoval v českej finančnej správe, daňová poradkyňa Renáta Bláhová a finančný manažér Peter Pavlovič. Minister financií Eduard Heger z nich vyberie nového šéfa finančnej správy.

Minúta po minúte

Spoločnosť Punch Precision Detva dostane od štátu investičný stimul vo výške 4,45 milióna eur, schválila to vláda. Do roku 2023 by mala vytvoriť v novej prevádzke 352 pracovných miest.

Firma, ktorá je dcérskou firmou belgickej firmy Punch Corporation NV, plánuje v Detve spustenie výroby hliníkových výkovkov do podvozkov osobných automobilov.

Do konca budúceho roka chce preinvestovať viac ako 40 miliónov eur, a na tento zámer požadovala od štátu investičnú pomoc vo výške 5,45 milióna eur. Ministerstvo hospodárstva navrhlo schváliť poskytnutie investičnej pomoci v maximálnej hodnote 4,45 milióna eur, z toho vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v maximálnej výške jeden milión eur a vo forme úľavy na dani z príjmu v maximálnej výške 3,45 milióna eur.

Akciová spoločnosť Punch Corporation NV je súčasťou skupiny Punch, ktorej tržby v roku 2019 dosiahli takmer 582 miliónov eur. Skupina patrí k svetovej špičke vo vývoji a výrobe automatických prevodoviek. Ku koncu roka 2019 skupina Punch zamestnávala 1580 zamestnancov. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch +

  • Národná diaľničná pri súťaži na južný obchvat Prešova porušila 12-krát zákon
  • Šéfom Finančnej správy sa stane Žežulka, Bláhová alebo Pavlovič

Americké akcie v utorok posilnili vďaka nádeji na dohodu o pomoci ekonomike USA. Výsledky hospodárenia za tretí štvrťrok zatiaľ zverejnilo 66 spoločností z indexu S&P 500. 57 z nich, teda 86 percent, prekonalo očakávania.

Dow Jonesov index si dnes pripísal 0,4 % a uzavrel na 28308,79 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,47 % na 3443,12 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,33 % na 11 516,49 bodu.

Analytici očakávajú v nasledujúcich dvoch týždňoch, ktoré zostávajú do prezidentských volieb, zvýšené výkyvy trhov. (reuters, čtk)

Ceny ropy mierne rastú, podľa obchodníkov tomu pomáhajú rokovania o novej koronavírusovej pomoci v USA. Rast však brzdí celosvetový nárast počtu nakazených a s tým spojené karanténne opatrenia, ako aj zvýšenie ťažby v Líbyi, vyvolávajúce obavy o dopyte po rope.

Cena severomorskej ropy Brent stúpla o 0,5 % na 42,83 dolára (asi 36,19 eura) za barel. Ľahká americká ropa WTI zdražela o 0,7 % na 41,13 dolára (asi 34,75 eura) za barel. (čtk)

Parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o úrazovom príplatku v prípade ochorenia covid-19. Za skrátený režim hlasovalo 111 poslancov zo 132 prítomných. (tasr)

EÚ začala právne kroky voči Malte a Cypru pre program, cez ktorý udeľovali pasy ako odmenu za miliónové investície. Európske pasy tak získavali obyvatelia nečlenských krajín EÚ. Oba štáty majú dva mesiace na nápravu situácie.

Cyperská vláda oznámila zastavenie programu už minulý týždeň, keď sa v médiách objavilo video, v ktorom predseda parlamentu vyjadril ochotu pomôcť získať pas čínskemu obchodníkovi s kriminálnou minulosťou.

Na Malte program ponúka získanie pasu výmenou za investíciu v hodnote približne jedného milióna eur. Na Cypre bola požadovaná investícia dvoch miliónov eur.

Problémom tzv. zlatých pasov sa Európska komisia zaoberala už v roku 2019. EÚ nemôže takúto praktiku zakázať, ale môže krajiny prinútiť, aby požadovali fyzické usídlenie v krajine na dlhší čas. (reuters, čtk)

Minimálna mzda v budúcom roku stúpne na 623 eur, schválili to poslanci v novele zákona o minimálnej mzde. Zmení sa aj systém stanovenia šiestich úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce, určí sa pevná suma príplatkov za prácu.

Za vládnu novelu zákona o minimálnej mzde, ktorou sa mení aj Zákonník práce, hlasovalo 85 zo 134 prítomných poslancov.

Keď sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo vlastné návrhy. Finálny návrh sa zrodil až na rokovaní tripartity.

Po novom sa upraví zavedený automat zvyšovania minimálnej mzdy a v budúcom roku má minimálny zárobok dosiahnuť 623 eur v hrubom, dnes je 580 eur. Suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu zamestnanca má byť na budúci rok 3,58 eura.

Pozitívny vplyv na náklady zamestnávateľov bude mať podľa ministerstva práce aj nový spôsob určenia minimálnych mzdových nárokov, ktorý sa v jednotlivých stupňoch náročnosti práce bude viazať na nárast mesačnej minimálnej mzdy medzi jednotlivými rokmi a zastabilizovanie mzdových zvýhodnení naviazaných na minimálnu mzdu na úrovni roku 2021. Nárast bude o fixnú sumu. (tasr, n)

Firma Aero môže prevziať výrobcu lietadiel Aero Vodochody zo skupiny Penta. Rozhodol o tom český úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. Aero vlastní skupina Omnipol a maďarský podnikateľ András Tombor.

Rozhodnutie úradu je právoplatné, informuje ÚOHS na internetovej stránke. Podľa neho spojenie nebude viesť k vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia na trhu ani k podstatnému narušeniu konkurencie.

Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni, hodnota transakcie nebola zverejnená. Tombor má v kupcovi Aero podiel 51 %, skupina Omnipol ovláda 49 %. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol

Súťaž na dodávku nového mýtneho systému plánuje Národná diaľničná spoločnosť vyhlásiť v novembri, aj keď minister dopravy Andrej Doležal ju chcel v septembri. Diaľničiari aktuálne dokončujú a kontrolujú súťažné podklady.

Zmluva o prevádzke aktuálneho mýtneho systému medzi NDS a SkyTollom vyprší na konci roka 2022. NDS má teda dva roky na to, aby objednala nový systém a nechala dodávateľovi nejaký čas na jeho vybudovanie. Tento termín je veľmi krátky a minister dopravy Doležal už priznal, že sa nemusí stihnúť.

Ak nebude nový systém pripravený k 1. januáru 2023, NDS buď predĺži zmluvu so SkyTollom, alebo dočasne obnoví diaľničné známky aj pre kamióny.

Zmluva so SkyTollom je finančne nevýhodná, lebo v prvých 10 rokoch si firma takmer polovicu vybratého mýta nechávala pre seba, v posledných rokoch je to zhruba 30 percent.  Čím viac sa tender na nový mýtny systém odďaľuje, tým je väčšie riziko, že bude táto nevýhodná spolupráca pokračovať.

NDS hovorí, že príprava tendra je už na konci. „Aktuálne finalizujeme prípravu tendra na elektronický výber mýta, kontrolujú sa súťažné podklady. NDS plánuje tender vyhlásiť v priebehu budúceho mesiaca,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Nový mýtny systém bude rozdelený na viacero samostatných zákaziek. Tú najpodstatnejšiu – systém výberu mýta – by mal vlastniť štát.

Grécko žiada EÚ o zváženie dočasného pozastavenia dohody o colnej únii medzi EÚ a Tureckom. Dôvodom má byť opakované porušovanie zmienenej dohody zo strany Turecka.

Za vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana sa Turecko stáva čoraz priebojnejšou regionálnou mocnosťou, zapojenou aj do aktuálneho konfliktu Grécka a Cyprusu týkajúceho sa zásob ropy a zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.

Európski lídri v piatok na samite v Bruseli odsúdili turecké „jednostranné konania a provokácie“ v Stredomorí. Únia varovala Turecko, že pokiaľ svoj prístup nezmení, na ďalšom samite EÚ, ktorý sa má uskutočniť v decembri, voči nemu zváži prijatie sankcií. (tasr, afp)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať