Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ktoré reformy by vybrali experti a čo odkazujú koalícii? Odpovedá Mikloš, Draxler, Vašáková či Kažimír

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na tri otázky :

Ak by bolo na vás, aké opatrenie by ste do tejto vládnej ponuky reforiem zaradili vy?

  • Ktoré opatrenie alebo aký druh opatrení, ktoré reformné menu obsahuje, považujete za málo dôležité alebo ho vyslovene neodporúčate?
  • Čo by ste odkázali politikom, ktorí teraz budú z tejto ponuky vyberať?

Odpovedá Mikloš, Draxler, Vašáková, Kažimír, Bláhová, Suďa, Haluš, Kahanec, Letovanec, Hirman, Štefanides, Melioris a Ovčarik.

Na úvod krátky výber z odpovedí panelistov:

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Vláda by sa mala sústrediť na menší počet kľúčových reforiem, ktoré zabezpečia rýchly a udržateľný ekonomický rast a dostanú nás znovu na trajektóriu dobiehania vyspelých krajín, pretože z tejto cesty sme už, žiaľ, zišli.


Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva

Dokument neobsahuje v podstate žiadnu víziu. Teda trochu plastický obraz Slovenska, ako by mohlo vyzerať o pár rokov a čo presne pre to musíme urobiť. Ak napríklad hovoríme o zelenom Slovensku, žiadalo by sa povedať presnejšie, čo by to malo znamenať. Len nákup modernejších technológií na spracovanie odpadu či výmenu spaľovacích motorov za elektrické a viac investícií do železníc?


Lívia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády pre Plán obnovy a Zelenú ekonomiku

Kľúčová na Pláne obnovy a odolnosti bude jeho implementácia tak v oblasti reforiem, ako aj investícií. Európska komisia dáva Slovensku reformné odporúčania už celé desaťročie a len málo sa z nich podarilo vo významnej miere realizovať.


Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií

Dobre, ak vybrať jedno opatrenie, tak je to vzdelanostná ekonomika.


Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Čo by som odkázala politikom? Aby sa k práci všetkých úradníkov, ktorí na reformnom menu celé leto usilovne pracovali, vyjadrovali s rešpektom, mali by totiž s nimi mať spoločný cieľ, a to slúžiť verejnosti. Veľmi si prajem, aby diskusia o tom, čo sa z menu vyberie, bola menej mocenskou hrou a viac vecnou analýzou.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Očakával by som, že v kapitole vzdelávanie bude menej „digitálnych“ fráz a detailnejšie rozpracovaná a rozpočtovaná idea „virtuálneho vzdelávacieho prostredia“. Od čias Márie Terézie je to najambicióznejšia a zároveň najužitočnejšia kvalitatívna zmena.


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Štát by nemal dotovať napríklad spaľovne a recyklačné zariadenia na spracovanie plastov, ale vytvoriť trhové prostredie, aby vznikli samy na komerčnom princípe. Ako? Napríklad ďalším zvyšovaním poplatkov za skládkovanie.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Na nastavenie priorít a ich realizáciu je potrebné silné líderstvo, stotožnenie sa politických elít s reformami, a aj otvorená a úprimná komunikácia s verejnosťou. To mi zatiaľ chýba asi najviac a to je aj moje hlavné odporúčanie politikom: zhostite sa tejto svojej kľúčovej úlohy!


Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Úspešnej implementácii nepomôžu manažérske kurzy ani príručky. Ide tu o znalosť zákonov, práce jednotlivých rezortov, o komunikáciu s odbormi a asociáciami. Ide tu o balansovanie na hrane odbornej a politickej. Ide tu aj o hľadanie kompromisu a o schopnosť riešiť konflikty. V prípade potreby niektoré aj vyvolať.


Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky

Z môjho pohľadu je prioritou pre reformný plán určite školstvo. Ostatné veci sú „nice to have“, ale ak sa chceme naozaj posunúť ďalej, tak komplexná reforma školstva je na prvom mieste.


Andrej Svorenčík, ekonóm na Univerzite v Mannheime

Osobne nechápem, prečo stovke odborníkov a analytikov pri písaní dokumentu ani raz neprišla kultúra a kreatívny priemysel na um. Možno to bude tak, ako v nedávnom rozhovore pre N predseda SAV charakterizoval prístup k podpore vedy na Slovensku: „Kúpim ti husle, keď sa naučíš hrať.“


Karel Hirman, energetický analytik

V prípade podpory investičných projektov v energetike by som v súlade s deklarovanou prioritou zverejnených zámerov vlády uprednostnil opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Z nich by určite mala mať prioritu komplexná obnova verejných budov a bytového fondu.


Libor Melioris, ekonóm

V skratke, aj keby sme neurobili žiadne reformy, ale vďaka prílevu zdrojov by sa v najbližších rokoch nemuseli zvyšovať dane ani škrtať výdavky, tak bolo by to podľa niektorých špičkových svetových ekonómov v poriadku.


A teraz celé odpovede:

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Minúta po minúte

Rakúsko patrí spoločne s Českom a Slovinskom medzi krajiny, ktoré chcú strediská otvoriť. Švajčiarske strediská sú už otvorené. Taliansko a Nemecko sú proti, obávajú sa totiž, že nový koronavírus sa môže v strediskách rýchlo šíriť.

Kto je proti: Denník Salzburger Nachrichten pripomína, že nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje zatvorenie všetkých lyžiarskych stredísk v Európe, aby sa pandémia dostala pod kontrolu. Podporujú to aj Taliansko a Francúzsko.

Takisto maďarský premiér Viktor Orbán vyzval v piatok Maďarov, aby si nerezervovali zahraničné lyžovačky. Dodal, že nebude nikomu brániť, ale tí, ktorí vycestujú, musia pri návrate počítať s prísnymi kontrolami a karanténou. Prvá vlna pandémie bola podľa neho spojená s viacerými ohniskami nákazy v lyžiarskych strediskách, preto budú teraz platiť prísne pravidlá.

Kto je za: Okrem Rakúska nechcú lyžiarske strediská zatvárať ani ďalšie krajiny na čele so Švajčiarskom, kde sa už lyžuje. Otvoriť chcú však napríklad aj Česko, Slovinsko či Španielsko.

Rakúsko chce spustiť lyžiarske strediská po tom, ako sa spomalí šírenie nového koronavírusu, uvádza sa na stránke vlády. Na to nepotrebuje žiadnu dohodu s inými krajinami. Podobne ako v lete sa budú musieť počas zimnej sezóny dodržiavať rozsiahle preventívne a bezpečnostné opatrenia.

Napríklad Aprés Ski bary nebudú fungovať tak, ako sme ich poznali. Konzumácia jedla a nápojov bude zrejme povolená len vonku. Pri státí v rade na lanovkách alebo v reštauráciách sa bude musieť dodržovať odstup minimálne jeden meter. Okrem toho budú ľudia v kabínkach alebo lokáloch musieť mať prekryté ústa a nos rúškom alebo inak. Maximálny počet osôb na kabínku nie je stanovený, lanovky sú považované za verejný dopravný prostriedok a platia pre ne rovnaké predpisy ako napríklad vo viedenskom metre.

Slovensko zatiaľ neprijalo jednoznačné stanovisko, minister cestovného ruchu Andrej Doležal hľadá spôsob, ako strediská otvoriť, podporu vlády však nemá istú.

Británia sa chystá podľa Financial Times na budúci týždeň schváliť vakcínu spoločností BioNTech a Pfizer proti koronavírusu a jej dodávky sa začnú len pár hodín po schválení.

Premiér Johnson vymenoval námestníka ministra obchodu Nadhima Zahawiho za člena vlády zodpovedného za očkovanie proti covidu-19. Premiérov krok sa chápe ako znamenie, že britská vláda pripravuje program hromadného očkovania v najbližších dňoch. (ft, čtk)

Erik Tomáš (Hlas) kritizuje ministra Krajniaka, že ako opozičný politik hlasoval za takzvané obedy zadarmo a teraz ich ruší. „Skupina 510-tisíc detí, ktorí mali na tieto obedy nárok, sa zúži len na 61-tisíc detí rodičov v hmotnej núdzi,“ povedal Tomáš.

Krajniak reaguje, že zvýšili príspevok na stravovanie dieťaťa na sumu 1,30 eura za jeden obed. Rodičom, ktorí majú na príspevok nárok, dali podľa Krajniaka slobodnú voľbu – či dieťa posielať do školskej jedálne, alebo mu zabezpečiť obed inde.

Novela, ktorú v novembra schválil parlament, má byť účinná od budúceho školského roka.

Veľká Británia očakáva na prelome rokov v dôsledku brexitu problémy s dodávkami niektorých potravín z EÚ: môže ísť napríklad konzervované paradajky, olivy, víno či detskú výživu. Môže to aj zvýšiť ceny, ale Británia nebude mať problém so základnými potravinami, povedal Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov.

Nedostatok skladovacích priestorov počas vianočnej sezóny, ktorá tento rok prebieha v čase, keď sa Británia chystá opustiť jednotný trh EÚ, vystavuje krajinu riziku nedostatku niektorých potravinárskych výrobkov.

Do konca prechodného obdobia zostáva len 5 týždňov. Veľkí výrobcovia a priemyselné skupiny varujú, že skladová kapacita potravinárskeho dodávateľského reťazca je na vrchole a ďalšie šoky nezvládne.

Spoločnosť Unilever, výrobca zmrzliny Ben & Jerry či majonézy Hellmann’s, uviedla, že si vytvára zásoby kľúčových produktov, ale jej „sklady sú už úplne plné“. Rovnako je na tom jej konkurent Nestlé, pre ktorého je aktuálne prioritou udržať dodávky produktov do Veľkej Británie, pretože rokovania medzi Londýnom a Bruselom o obchodnej dohode uviazli na mŕtvom bode.

V tomto „rušnom období roka“ je však vytváranie zásob ťažké, upozornil švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé. „Flexibilita, ktorú sme mali v marci, keď sme reagovali na požiadavky spojené s ochorením COVID-19 v oblasti presunu zásob, v tomto ročnom období neexistuje,“ skonštatoval Unilever. „Potrebujeme, aby vlády na oboch stranách urobili všetko, čo je potrebné, aby prístavy a cesty zostali otvorené pre plynulé zásobovanie.“

Firmy a dokonca aj britskí ministri varovali pred možným narušením dodávok od budúceho roka pre dlhé rady nákladných vozidiel na hraniciach bez ohľadu na to, či sa podarí dosiahnuť obchodnú dohodu alebo nie.

Problém je v tom, že k odchodu Británie z európskeho trhu dochádza v tom najhoršom možnom čase, keď vianočný tovar zaberá úložný priestor v skladoch.

Podľa ľudí z britského potravinárskeho priemyslu je pravdepodobné, že nastanú problémy s dodávkami niektorých kľúčových výrobkov z EÚ. Veľká Británia dováža z kontinentu množstvo produktov – od konzervovaných paradajok cez olivy po víno a detskú výživu.

Ďalej sa domnievajú, že aj v prípade dohody o obchode s EÚ sa ceny niektorých potravín v Británii pravdepodobne zvýšia.

Firmy na ostrovoch sa snažia prijať ďalších pracovníkov v oblasti logistiky, aby zabezpečili, že prístavy budú schopné čeliť zvýšenému dopytu po vykládke a skladovaní zásob. A veľké koncerny ako Unilever posilňujú výrobu v Británii.

„No najväčšie obavy vyvoláva obmedzená skladovacia kapacita, najmä nedostatok potravinovo bezpečných skladov,“ uviedol Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov. Británii síce „nedôjde základné jedlo“, ale podľa neho môže dôjsť k sporadickému nedostatku určitých výrobkov a značiek.

Viac ako štyri roky po tom, čo Veľká Británia v referende rozhodla o odchode z EÚ, do ktorej vstúpila v roku 1973, obe strany stále nedosiahli dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. (tasr)

Vývoj čínskeho dopravného lietadla C919 je na konci a miestny úrad pre civilné letectvo sleduje posledné skúšobné lety. Informoval o tom štátny výrobca lietadiel Commercial Aircraft Corp of China.

Prvé veľké dopravné lietadlo vyvinuté v Číne má na trhu dopravných lietadiel, ktoré majú okolo 150 miest, konkurovať Airbusu A320 a Boeingu 737.

Firma ráta s tým, že lietadlo C919 získa osvedčenie letovej spôsobilosti na budúci rok. (čtk)

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadového materiálu, čím vyvrcholí trojročný proces postupnej redukcie prijímania odpadu zo zahraničia. Krajina od 80. rokov dovážala pevný odpad, ktorý miestne spoločnosti čistili, drvili a premieňali na surový materiál pre tamojší priemysel.

Čína bola roky najväčším importérom odpadu na svete, čo často viedlo k znečisteniu životného prostredia, keď sa dané materiály nedali recyklovať alebo patrične spracovať.

Vláda v Pekingu však v roku 2018 začala zatvárať dvere pred zahraničným odpadom, čo vo vývozných krajinách spôsobilo jeho hromadenie.

Čína odvtedy vo zvyšujúcej sa miere zakazuje import rôznych druhov plastu, autodielov, papiera, textilu, dreva a kovu. Od 1. januára 2021 zakáže dovoz všetkých druhov odpadu. (afp, tasr)

Akcie v USA zakončili skrátený týždeň rastom, index Nasdaq sa dokonca vyšplhal na doterajšie maximum. Akciovému trhu pomáhala nádej na ekonomické oživenie v budúcom roku vďaka správam o vakcíne proti koronavírusu, ktoré prevážili nad údajmi o rastúcom počte nakazených. (reuters)

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský nečakane odvolal riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mateja Vigodu. Ministerstvo tvrdí, že chce „zdynamizovanie transformačných procesov a nastavenie účinnej obchodnej politiky“.

Vigoda viedol štátne lesy len od jari, najprv ako dočasne poverený riaditeľ, potom riadne vymenovaný. Novým dočasne povereným riaditeľom bude Tomáš Čuka, ktorý viedol odštepný závod v Leviciach.

„Rozhodnutie pána ministra plne rešpektujem,“ reagoval na odvolanie Vigoda. „Je mi ľúto, že som nemohol naplniť svoje plány reorganizácie štátneho podniku, s ktorými som vyhral výberové konanie. Toto náhle rozhodnutie prichádza v čase rozbehnutých transformačných procesov a nastavovania novej obchodnej politiky, ktorá mala zabezpečiť korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a predovšetkým naštartovať procesy lesného hospodárenia aj smerom k mimo produkčným funkciám lesa.“

Lesy SR spravujú približne polovicu lesov na Slovensku.

Euro dnes voči doláru vystúpilo na najvyššie úrovne od prelomu augusta a septembra, americký dolár bol, naopak, ku košu mien najnižšie za takmer tri mesiace.

  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára voči košu šiestich popredných mien, strácal o 17.25 SEČ 0,2 % na 91,77 bodu.
  • Európska mena sa posilňovala voči doláru o 0,4 % na 1,1955 USD.

Dolár tento mesiac klesol už o viac než 2,2 %. Nálada na globálnom trhu sa zlepšila po volebnom víťazstve Joea Bidena a po správach o pokroku vakcín proti covidu-19, čo znížilo dopyt po bezpečných menách.

Investori po priaznivých správach z Číny uprednostňujú meny krajín, ktoré obchodujú s komoditami, na čele s austrálskym dolárom. (čtk, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať