Denník N

Ako KDH vybavilo matkám nízke dôchodky

Július Brocka. Foto - TASR
Július Brocka. Foto – TASR

Na jeseň roku 2003 sa na chodbách parlamentu odohralo nenápadné rokovanie s vážnymi dôsledkami pre státisíce slovenských žien. Na jednej strane sedel vtedajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník a na strane druhej poslanec za KDH a predseda sociálneho výboru Július Brocka.

Minister predkladal zákon o sociálnom poistení, kľúčovú súčasť jeho veľkej dôchodkovej reformy. Poslanec mu oznámil, že jeho hnutie má vážny problém s jednym ustanovením.

Podľa vládneho návrhu mal štát prispievať matkám na dôchodok, ak sa o malé dieťa starajú a zostanú doma. Návrh bol štedrý – rodičovská dovolenka by sa do dôchodku počítala, ako keby matky počas nej platili odvody z priemernej mzdy.

Keďže viac ako 80 % pracujúcich žien zarábalo a zarába menej ako priemernú mzdu, bol to veľmi motivačný návrh. Každé dieťa by im zvýšilo dôchodok a najmä pre kuchárky, účtovníčky a iné nízko platené ženy by pri dvoch alebo troch deťoch išlo o veľmi slušné peniaze. Domáca starostlivosť o deti by tak bola finančne odmeňovaná.

Prečo sa teda návrh nepáčil prorodinne založenému KDH? Pretože limitoval svoju štedrosť na prvé tri roky veku, teda rodičovskú dovolenku definovanú Zákonníkom práce. Kresťanskí demokrati chceli, aby zákon podporoval aj matky, ktoré sú doma oveľa dlhšie.

Nedomysleli

Kaník mohol návrh zmeniť, ale len ak to nemalo vážne finančné dôsledky. Inak by dostal od ministerstva financií po prstoch. A tak ponúkol kompromis bez nákladov. Bude to šesť rokov, ako chcel Brocka, ale štedrosť sa zníži zo 100 % na 60 %. Za každý rok starostlivosti o dieťa teda matka dostane len dôchodok zo 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Ani Brocka, ani Kaník, ani nikto iný si vtedy neuvedomil, čo urobili. Dnes po 17 rokoch to však vidíme jasne.

Drvivá väčšina pracujúcich matiek totiž s dieťaťom šesť rokov doma nesedí, a vráti sa do práce oveľa skôr. Najčastejšie, keď má dieťa tri roky – samozrejme, ak medzitým nemá ďalšie. Zákon ich teda poškodzuje. Vyčerpajú si len dva až tri roky z možných šesť, ale dôchodok sa im počíta z nízkej sumy, v podstate z minimálnej mzdy. Bezdetné kolegyne tak dostanú na starobu viac.

Skutočným výhercom sú matky, ktoré nikdy nepracovali. Na minimálny dôchodok musíte mať odpracovaných aspoň 15 rokov. Ak má však nepracujúca žena napríklad 3 deti a viac, môže započítaním rokov na materskej získať dôchodok, aj keď nikdy nemala zamestnanie či živnosť. Najmä na východe Slovenska to vyvoláva pocit nespravodlivosti a sociálne napätie.

Zložitá inovácia

Súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak a jeho poradca pre dôchodkovú reformu Vladimír Palko boli počas schvaľovania dôchodkovej reformy v KDH, ale venovali sa iným témam.

Dnes poukazujú na to, že ženy majú tým nižšie dôchodky, čím mali viac detí. Je to nelogické a nespravodlivé a v konečnom dôsledku nevýhodné pre nás všetkých – bez detí nebudú v budúcnosti dôchodky pre nikoho.

Ako riešenie navrhujú zložitú inováciu, aby sa časť zaplatených odvodov detí započítavala do dôchodkov rodičom. Ešte aj názorovo a ideologicky blízky Postoj

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie