Čo treba vedieť, keď vás v banke lákajú na podielový fond
Sedíte v banke a poradkyňa vám hovorí, že vaše úspory na termínovanom vklade nezarábajú. „Treba investovať. Tu som vám pripravila ponuku našich najobľúbenejších fondov,“ hovorí. Beriete do rúk tri papiere a cítite sa ako hlupák, ktorý nevie, čo je trendy. Môžete sa pýtať, no i tak vás dusí pocit, že ak privolíte, kúpite si mačku vo vreci.
Pravdepodobnosť, že ste sa dostali do podobnej situácie, je vysoká. Banky sa úspory ľudí snažia presmerovať do podielových fondov, domácnosti v nich majú zhruba šesť miliárd eur. Svoju ponuku v pobočke štandardizujú tak, aby ňou vedeli osloviť veľkú masu. V banke však nemusíte nakúpiť najlepšie.
„Je to ako v lietadle. Aj tam máte na výber nanajvýš z dvoch jedál,“ hovorí Pavel Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Štandardizácia je hospodárnejšia, lebo uľahčuje predaj i pochopenie. „V konečnom dôsledku však nie je pre klienta vyhovujúca, lebo sa oklieštenej ponuke potrebuje prispôsobiť,“ dodáva.
Prečo to banky robia: Predajný argument je jasný, klient môže investovaním zarobiť viac ako v banke, kde pri súčasnom nastavení úrokových sadzieb nezarobí nič. Hoci, ako pri každom investovaní, mu hrozí i strata.
Avšak dôvod na presmerovanie úspor do fondov majú aj banky. Ak vám „predajú fond“, zarobia na províziách. Fungujú ako
