Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Ešte nikdy sme nemali tak dobre napísaný rozpočet

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Leaseplan logo LeasePlan Click&Drive – Najširšia ponuka vozidiel na operatívny leasing. Teraz v novom on-line showroome. Nevlastnite. Jazdite! (inzercia)


Dobrý deň,

včera mala slovenská vláda jeden z lepších dní. Prijala síce rozpočet s tragicky veľkým deficitom, no jeho text ukazuje, že táto koalícia ešte má šancu urobiť veľkú zmenu v rozmýšľaní o tom, ako plánovať verejné výdavky.

Druhá dobrá správa je, že tento raz prichádza pomoc poškodeným podnikateľom skôr, ako štát fakticky zavrel alebo výrazne pribrzdil podnikanie desiatkam tisícov podnikov.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravili ho Konštantín Čikovský a Oliver Brunovský.


Pripomienka: Dnes o 19.00 h na FB Denníka N sledujte našu diskusiu s Eduardom Hegerom, Petrom Kažimírom a Ivanom Miklošom o tom, načo a ako robiť reformy.


1. Rozpočet po čase bez podvodov

Vláda včera schválila rozpočet, ktorý je aj podľa rozpočtovej rady po dlhšom období realistický, čiže v ňom nie sú umelo podhodnotené výdavky a nadhodnotené príjmy.

Text rozpočtu na budúci rok je výnimočný aj svojou zrozumiteľnosťou a tým, že vo výdavkovej časti je okamžite čitateľný posun od suchého opisu pravdepodobných výdavkov jednotlivých ministerstiev a iných inštitúcií smerom k predstaveniu činností, ktoré štát zabezpečuje.

Prvý rozpočet, ktorý predložil minister financií Eduard Heger (OĽaNO), je najslabší v tom, že hoci sa tvári ako trojročný, dôveryhodné a zrozumiteľné sú len čísla roka 2021. Plány na rok 2022 a 2023 treba brať s veľkou rezervou, keďže navrhované znižovanie deficitu v týchto rokoch nie je ničím podložené.

Realistický plán deficitu: Rozpočtová rada vydala prvý komentár k rozpočtu už večer. Hovorí v ňom, že predpokladá nižší deficit ako vláda v tomto aj v budúcom roku. To je dobrá správa, lebo v minulých rokoch to bolo naopak – vláda odhady deficitov umelo znižovala.

  • Vláda aktuálne ešte odhaduje deficit pre tento rok na úrovni takmer 10 percent HDP, rozpočtová rada ráta už len s ôsmimi percentami.
  • Prepočty na budúci rok sú si bližšie, obe inštitúcie predpokladajú deficit okolo sedem percent, aj keď obe rátajú s rezervou jedného percenta HDP, ktorá bude potrebná pre problémy spôsobené druhou vlnou pandémie.

Pochvala aj za ekonomickú politiku: Prvé hodnotenie rozpočtovej rady kvituje aj to, že „vláda nepredpokladá zásadnejšie konsolidačné opatrenia“. Nešetrenie vlády z pohľadu objemu celkových výdavkov totiž analytici rady hodnotia ako spôsob stimulovania zamrznutej ekonomiky.

A analogicky dostáva vláda pochvalu za plánovanú štruktúru nových výdavkov v budúcom roku. Až 86 % z nich totiž budú jednorazové protikrízové výdavky a kapitálové investície, teda nie bežné výdavky, ktoré by mali potom tendenciu sa v ďalších rokoch opakovať.

Zmena rozmýšľania o texte rozpočtu: Text rozpočtu prvý raz opisuje ciele, ktoré vláda sleduje míňaním verejných peňazí, a dáva situáciu do kontextu.

  • Príklad definície cieľa: Kapitola kultúra sa začína vetou: „Hlavným cieľom kultúrnej politiky je budovanie citlivej, otvorenej, informovanej a odlišnosti akceptujúcej spoločnosti; podpora a šírenie umenia a kreatívnych aktivít; ochrana a sprístupňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoj kultúrnej a kreatívnej ekonomiky.“
  • Príklad uvedenia kontextu: „Sektor verejnej správy na Slovensku vrátane samospráv zamestnáva priemerný počet úradníkov na svoju veľkosť, pracuje v ňom 20,5 úradníka na 1 000 obyvateľov (priemer EÚ je 20,3) (…) Pri zúžení definície na kvalifikovaných zamestnancov (bez administratívnych pracovníkov) má Slovensko 13,5 úradníka na 1 000 obyvateľov oproti priemeru EÚ na úrovni 15,6,“ píše sa v kapitole Zamestnanosť vo verejnej správe.

Posilnenie vplyvu ministerstva financií: Všetky investičné výdavky nad jeden milión eur by mali byť v budúcom roku podmienené posúdením Útvaru hodnoty za peniaze.

Tomu zodpovedá aj položkovanie rozpočtu. Investície, ktoré ešte pečiatku analytikov z ministerstva financií nemajú, nie sú zapísané v rubrike príslušného ministerstva, ale v takzvanej Všeobecnej pokladničnej správe.

To nie je len administratívny detail, ale má to aj reálny mocenský význam. Výdavky z tejto spoločnej kapitoly má na podpis

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu. Finančná správa oslovila takmer 13-tisíc daňovníkov, ktorých predaj bytu či domu nebol od dane oslobodený. Dala termín na podanie priznania a zaplatenie dane do konca marca.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať