Kto zaplatí znižovanie emisií? Premiér Matovič sa pýta, my odpovedáme
Na záchranu planéty pred globálnym otepľovaním bude musieť prispieť aj štát, firmy a občania.
- Náklady na uhlíkovú neutralitu môžu byť pre Slovensko vyššie ako pri dôchodkovej reforme.
- Stále sa to oplatí – dôsledky klimatickej krízy sú astronomické a ohrozujú zdravie a životy obyvateľov.
- Zrejme sa nevyhneme ekodaniam a vyššiemu zdaňovaniu spotreby.
- Energetické a priemyselné podniky by mali prísť o výnimky, no ochrániť ich má uhlíkové clo EÚ.
- Argument, že najviac by mala na boj s klimatickou krízou prispievať Čína, opomína fakt, že historicky najväčšími znečisťovateľmi sú USA a EÚ.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) patrí k tým, ktorí hovoria, že nevedia, ako chce Slovensko znižovať emisie ani kde na to vziať peniaze. „Budem sa pýtať na to, akým spôsobom to dosiahneme a kto to zaplatí,“ vyhlásil pred minulotýždňovým samitom Európskej únie, na ktorom sa hovorilo o zvyšovaní emisných cieľov do roku 2030 na ceste k uhlíkovej neutralite.
Odpovede, hoci nie úplné, má pritom vláda k dispozícii. S písaním stratégií nám pomáhali experti Svetovej banky. Za ich služby zaplatilo Slovensko vyše pol milióna eur.
Uhlíková neutralita je jedným z najdrahších projektov v histórii Slovenska. „Dodatočné náklady do roku 2030 predstavujú 8 miliárd eur za celú dekádu. V rokoch 2031 – 2050 budú predpokladané náklady 196 miliárd eur navyše,“ uvádza materiál, ktorý schválil ešte kabinet bývalého premiéra Petra Pellegriniho v marci tohto roka.
Tieto astronomické sumy nie sú konečné. Počítali síce už s dramatickým znížením emisií, no ešte nerátali s úplnou uhlíkovou neutralitou v roku 2050 ani s vyššími cieľmi do roku 2030, o ktorých majú štáty EÚ rozhodnúť v decembri. Aktualizovanú stratégiu by malo pripraviť ministerstvo životného prostredia najmä v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a financií. Na otázku, či na nej pracuje, envirorezort ani po viac ako dni nezareagoval.
Na porovnanie, náklady na dôchodkovú reformu, pri ktorej vznikol druhý pilier, boli v prvých rokoch po jej zavedení približne 70 miliárd eur. Vláda vtedy na ňu použila peniaze z privatizácie SPP.
Teraz musí dať Slovensko dohromady oveľa väčší balík peňazí. Výhodou je, že veľkú časť z nich uhradí EÚ. Aj tak však budeme musieť investovať miliardy, možno až desiatky miliárd z vlastného.
Na čo všetko treba 200 miliárd eur
Najviac zmien si vyžadujú zmeny v priemysle, energetike, doprave a poľnohospodárstve. Slovensko musí zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie, pričom nie je isté, aké postavenie bude mať v budúcnosti jadro. Zemný plyn je nanajvýš prechodné riešenie, lebo ide o fosílne palivo.
Zaostávame aj v energetickej efektívnosti, teda v tom, ako efektívne míňame aj šetríme energie. V doprave veľmi pomaly nabiehame na elektromobilitu. V kupovaní neekologických SUV sme dokonca druhí v EÚ.
Pod náklady na uhlíkovú neutralitu nepatria iba investície štátu. Ide aj o projekty v súkromnom sektore, aj o náklady domácností, napríklad na zatepľovanie.
Hnutie OĽaNO premiéra Matoviča pritom vo svojom volebnom programe sľubovalo ešte rozhodnejší postup pri znižovaní emisií – uhlíkovú neutralitu v roku 2040, teda desať rokov pred Úniou.
Kde na to zohnať peniaze sa však premiér pýta až teraz, pol roka po tom, čo predsedá vláde, v ktorej sedí minister životného prostredia z jeho vlastnej strany. Denník E spísal príklady opatrení, vďaka ktorým by Slovensko mohlo potrebné financie získať.
