Vláda nerobí, čo na jar sľubovala, prikrývame sa príliš veľkou perinou
Vláda by mala pripraviť dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia.
Autor je riaditeľom INEKO
Vlani o takomto čase by asi málokto veril, že verejný dlh môže v priebehu štyroch rokov stúpnuť z necelých 50 % na 70 % HDP. Málokto by tiež veril, že pri takom raste dlhu nebudú hlavnou témou verejnej debaty opatrenia, ako tomu zabrániť.
Ak by niekto predpovedal, že politici budú, naopak, súťažiť v tom, či zvýšiť vianočné príspevky pre dôchodcov na dvojnásobok alebo štvornásobok, či mať zadarmo pre študentov a dôchodcov vlaky alebo aj autobusy, alebo či majú tehotné ženy dostávať osobitnú dávku od štátu, asi by sme jeho slová nebrali vážne. Presne v takej realite však dnes žijeme.
Vláda nerobí, čo na jar sľubovala
Vláda minulý týždeň posunula do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. Dočítate sa v ňom, že pokiaľ nebudú prijaté žiadne opatrenia, deficit verejných financií, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami, dosiahne ešte aj v roku 2023 vysokých 5,72 % HDP a verejný dlh 69,4 % HDP.
Dozviete sa aj to, že vláda v roku 2021 nezníži takzvaný štrukturálny deficit verejných financií, teda neprispeje k zvráteniu tohto vývoja. K postupnému ozdravovaniu verejných financií by malo dôjsť až neskôr. Návrh rozpočtu však neuvádza, na základe akých opatrení.
Postoj vlády sa od jari zásadne zmenil. Ešte v máji poslala Európskej komisii takzvaný Program stability, v ktorom avizovala stlačenie deficitu pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023. Konkrétne sa v ňom píše:
„Na dodržanie európskych fiškálnych pravidiel je potrebné zníženie deficitu na 4,9 % HDP v roku 2021, 3,7 % v roku 2022 a 2,9 % v roku 2023, čo by zároveň viedlo k stabilizácii hrubého dlhu blízko úrovne 60 % HDP. Na dosiahnutie takto definovaných strednodobých cieľov v ďalších rokoch by bolo potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 miliardy v roku 2021, 2,3 miliardy v roku 2022 a 3,4 miliardy v roku 2023.“
Zmena postoja vlády je priamou reakciou na uvoľnenie fiškálnych pravidiel Európskej únie. Tá s cieľom vytvoriť pre členské štáty priestor na podporu ekonomík v čase krízy predĺžila v septembri výnimku z uplatňovania Paktu stability a rastu platnú v roku 2020 aj na rok 2021.
V dôsledku expanzívnej menovej politiky Európskej centrálnej banky na znižovanie dlhu netlačia ani finančné trhy. Slovensko si napríklad tento týždeň požičalo takmer pol miliardy eur za úroky blízke nule (dlhopisy splatné v roku 2037) alebo dokonca záporné (dlhopisy splatné v rokoch 2027 až 2031).
Nie je to v poriadku
Žijeme v unikátnom čase, keď na pokles dlhu netlačia finančné trhy ani Európska únia. Vláda má dvojročnú výnimku aj z dodržiavania pravidiel domácej dlhovej brzdy. Neexistujú žiadne pravidlá ani finančné tlaky, ktoré by vládu v tomto a budúcom roku nútili ozdravovať verejné financie. Je to tak správne?
Na makroúrovni určite existujú dobré argumenty,
