Malo by Slovensko vyhlásiť klimatickú núdzu? Zo strán hovoria áno iba OĽaNO a Za ľudí (anketa)
Organizátori petície Za klímu, za budúcnosť priniesli do Národnej rady 120-tisíc podpisov vyzbieraných online. Žiadna iná petícia na slovenskom internete nezískala viac podporovateľov. Ani to jej k úspechu zrejme nepomôže.
Petícia má tri základné požiadavky, ktoré sa dajú stručne zhrnúť takto:
- Vyhlásenie stavu klimatickej núdze na Slovensku
- Skorší termín uhlíkovej neutrality na Slovensku – 2040 namiesto 2050
- Zaviazať vládu, aby v Bruseli hlasovala za odvážnejší cieľ na rok 2030 – znížiť emisie až o 65 percent namiesto dnes platných 40 percent
Čo je to uhlíková neutralita a prečo sú roky 2030 a 2050 také dôležité
Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality by musela EÚ vytvárať iba toľko emisií skleníkových plynov, koľko je schopná s pomocou svojich ekosystémov aj pohltiť. Najúčinnejšími „pohlcovačmi” sú zdravé lesy, pôdy a moria. Existujú aj pokusy zachytávať oxid uhličitý s pomocou technológií, no zatiaľ sa na ne nedá spoľahnúť.
Rok 2050 si stanovila EÚ v súlade s odporúčaniami svetových vedcov. Ide o hraničný termín, do ktorého musí ľudstvo zastaviť otepľovanie maximálne na dvoch stupňoch Celzia, ideálne na 1,5 stupni. Akákoľvek hodnota nad bude mať ničivé následky.
Znižovanie vypúšťania emisií sa má diať postupne. Rok 2030 je kľúčovým míľnikom na ceste k uhlíkovej neutralite. V súčasnosti preň platí cieľ znížiť emisie o 40 percent v porovnaní s referenčným rokom 1990. Zistilo sa však, že je to primálo na to, aby sa podarilo splniť konečný cieľ v roku 2050. Európska komisia preto navrhla zvýšiť ho minimálne na 55 percent. Európsky parlament chce 60. Aktivisti a vedci odporúčajú 65. Rozhodnúť musia členské štáty, a to zrejme v decembri.
Čo je to klimatická núdza?
Vyhlásenie, ktoré nemá presnú podobu. Je to najmä symbolický signál, že krajina to myslí s ochranou životného prostredia a zdravia obyvateľov vážne.
Stav núdze prijali parlamenty alebo vlády šiestich štátov EÚ (Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Rakúsko, Malta) a uzniesol sa na ňom aj Európsky parlament. V praxi je to väčšinou deklarácia, prípadne zoznam úloh pre vládu alebo iné inštitúcie. Klimatickú núdzu môže vyhlasovať aj región, mesto alebo obec.
V mene Svätej stolice tak urobil aj pápež František minulý rok. Prvým mestom na Slovensku, ktoré klimatickú núdzu vyhlásilo, sú Zlaté Moravce.
Čo si pod stavom klimatickej núdze predstavujú organizátori petície? „Aby parlament okrem vyhlásenia zaviazal vládu vypracovať stratégiu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2040,” upresňuje spoluorganizátor petície Jakub Hrbáň z hnutia Fridays for Future.
