Výhľad cez matné sklo

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Medzinárodný menový fond (IMF) publikoval koncom októbra ekonomický výhľad pre svetovú ekonomiku na najbližšie roky. Hneď na začiatku treba povedať, že ide o výhľad cez matné sklo. IMF síce predpokladá, že tohoročný ekonomický prepad bude o niečo menší, ako sa pôvodne predpokladalo. Najmä vďaka rýchlemu oživeniu v treťom kvartáli. Návrat globálnej ekonomiky do normálneho stavu však bude „dlhý, nerovnomerný a neistý“. Odhadovať ekonomický rast čo len na budúci rok je veľmi ťažké vzhľadom na veľkú neistotu, pokiaľ ide o vývoj pandémie.

Čierny a ružový scenár

Pandémia nie je jediným rizikom ekonomického vývoja v budúcom roku. Analytici IMF vystavili dlhý čierny zoznam potenciálnych hrozieb: od predčasného ukončenia štátnej pomoci postihnutým ekonomikám cez geopolitické spory a obchodné vojny, rastúcu príjmovú nerovnosť a sociálne nepokoje až po prírodné katastrofy vyplývajúce z klimatickej zmeny. Oproti tomuto čiernemu zoznamu stojí omnoho kratší ružový zoznam možných pozitívnych prekvapení: skorý príchod vakcíny, vyšší rast produktivity práce a pokračovanie vládnej pomoci firmám a obyvateľstvu.

Ak by sa naplnil čierny scenár, rast globálnej ekonomiky by sa v roku 2021 oproti pôvodným predpokladom znížil až o tri percentá. Na tomto poklese by sa najviac podieľali straty spôsobené sociálnym dištancom a z nich vyplývajúci pád globálnej výroby a obchodu. Jednoduchý príklad: ak budú Nemci a Francúzi sedieť pol roka doma, kúpa áut a spotrebnej elektroniky vyrobených na Slovensku nebude ich prioritou. Takisto budú spotrebúvať aj menej vlastných tovarov a služieb.

Ak sa naplní ružový scenár, rast globálnej ekonomiky bude oproti predpokladom o jedno percento vyšší. Hlavným impulzom pre dodatočný rast by mohlo byť uvoľnenie obmedzení pre pohyb a z toho vyplývajúca ochota obyvateľstva kupovať tovary a služby.

Všimnime si rozdiel medzi čiernym scenárom (pokles ekonomického rastu o tri percentá) a ružovým (rast o jedno percento). Kľúčom k rastu je sociálny dištanc. Analytici IMF sa pozreli na to, ktoré formy sociálneho dištancu mali na ekonomiku najväčší dosah. Sociálny dištanc, to nie je len nútený „lockdown“ či dokonca „blackout“. Mnoho ľudí sa rozhodlo dobrovoľne obmedziť sociálne kontakty, aby sa vyhli nákaze. Najmä vo vyspelých krajinách je možné značnú časť pracovných pozícií vykonávať cez internet. Keď však ľudia sedia doma, míňajú menej peňazí, ako keď cestujú do práce a/alebo navštevujú reštaurácie a nákupné centrá.

Na modelovanie mobility použili analytici IMF databázy Googlu z 22 vyspelých krajín. Vyšlo im, že najmä vo vyspelých krajinách mal dobrovoľný sociálny dištanc minimálne rovnaký dosah ako nútený lockdown. Uvoľnenie zákazov sa teda nemusí prejaviť na rýchlom návrate ekonomiky do normálu, pokiaľ budú pretrvávať vysoké počty nakazených a časť populácie obmedzí sociálne kontakty. Znamená to, že globálna ekonomika ešte pomerne dlho nebude šliapať na plný výkon.

Čo by nám pomohlo

Analytici IMF skúmali aj to, či je pre ekonomiku lepšie postupne zavádzať miernejšie opatrenia rozložené v čase alebo použiť rýchle a prísne obmedzenie pohybu. Ide o klasický problém, či odrezať psovi chvost naraz alebo po kúskoch. Miernejšie opatrenia začínajú obmedzením cestovania do zahraničia a zákazom masových podujatí. Pokračujú zatváraním škôl a pracovísk a končia zastavením verejnej dopravy a úplným zákazom vychádzania. Úplný zákaz vychádzania môže vyzerať ako konečné efektívne riešenie. Jeho pridaná hodnota pre zastavenie šírenia vírusu je však malá, keď už fungujú predošlé opatrenia.

Pri úvahách o prísnom „lockdowne“ sa často argumentuje vysokými ekonomickými nákladmi. Keď je však počet nakazených vysoký, ekonomická aktivita sa utlmí tak či tak. Trvá však dlhšie, kým sa znovu obnoví. Analytici IMF preto argumentujú, že včasný a prísny lockdown síce prinesie okamžitý ekonomický prepad, ale ten je krátkodobý. Trvá asi jeden kvartál. Keď sa počet nakazených zníži, ľudia sa prestanú báť a obnovia sociálne kontakty. Ekonomický rast sa naštartuje rýchlejšie. Model rýchleho a drastického lockdownu vyskúšala autoritárska čínska vláda začiatkom tohto roka. Sotva ním bol v Číne niekto nadšený, tento model však zafungoval. Čínska ekonomika v tomto roku narastie o 1,5 percenta, kým americká klesne o 4,7 percenta a ekonomika eurozóny dokonca o 8,5 percenta.

Platia závery analytikov IMF aj pre Slovensko? Do veľkej miery áno, ale nie úplne. Slovensko bolo veľmi úspešné pri včasnom zachytení pandémie na jar tohto roka. Zaplatilo za to pomerne vysokú cenu. Pre pokles ekonomiky o 12,1 percenta v druhom kvartáli však neboli rozhodujúce zavreté kaviarne a hotely, ale pokles nášho exportu. Naši kľúčoví partneri jednoducho prestali odoberať naše výrobky, lebo mali iné starosti. Tvrdý lockdown môže znížiť počet nakazených v priebehu pár týždňov. Ale nemusíme byť za to nevyhnutne odmenení rýchlym reštartom ekonomiky. Údelom malej a otvorenej ekonomiky vždy bude, že vývoj za hranicami bude pre nás dôležitejší ako to, čo sa deje doma. Nám by najviac pomohol tvrdý, ale krátky lockdown v Nemecku a Francúzsku.

Pandémia hlúposti

Sociálny dištanc o obmedzenie pohybu sú zatiaľ jediné účinné zbrane proti šíreniu pandémie. Ekonomické náklady sú vysoké. Každé uzamknutie („lockdown“) zanecháva na ekonomike jazvy v podobe skrachovaných firiem a rastúcej nezamestnanosti. Návrat k normálu nie je možný bez spoľahlivej vakcíny. Bez vakcíny svetovú ekonomiku čaká opakované zamykanie a odomykanie. Kedy sa však vakcínu podarí vyvinúť a či sa na očkovanie nájde dostatočný počet ľudí, to stále nevieme.

Tu však narážame na inú pandémiu: pandémiu hlúposti. Značná časť populácie verí, že pri očkovaní zákerná vláda ľuďom infiltruje do krvi nanoboty a tak bude riadiť ich správanie. Jediná pomoc je nahradiť očkovanie častým a hojným pitím vodky. Očkovanie proti hlúposti by sme tak potrebovali ešte viac ako očkovanie proti korone.