Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako hodnotíte doterajšiu slovenskú reakciu na druhú vlnu pandémie? (odpovedá 15 top ekonómov)

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na otázky: Ako všeobecne hodnotíte doterajšiu slovenskú reakciu na druhú vlnu pandémie?

  • Ktoré opatrenia v zdravotnej oblasti boli zvládnuté a rozhodnuté správne a ktoré nie?

  • Ktoré opatrenia v ekonomickej oblasti boli zvládnuté a rozhodnuté správne a ktoré nie?

  • Aké riziko sa podľa vás podceňuje a čo treba urobiť, aby sme mu predišli?

Odpovedajú Mikloš, Kažimír, Valachy, Molnárová, Hirman, Pikus, Veselková, Vlachynský, Suďa, Bláhová, Smatana, Svorenčík, Kahanec, Lehuta a Draxler.

Najprv stručný výber:


Peter Kažimír, guvernér NBS

Občas sa objavia hlasy o potrebe ukončiť pomoc ekonomike a zaoberať sa konsolidáciou. Určite áno, ale to nie je na programe dňa a nebude to na programe dňa ani v najbližších mesiacoch. Priskoré a nekoordinované ukončenie pomoci ako na národnej, tak aj na európskej úrovni by zanechalo škaredé a hlboké ekonomické jazvy.


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Najväčšou chybou (nielen) slovenskej reakcie na druhú vlnu pandémie bola neskorá a nedostatočná reakcia na nárast nakazených koncom augusta a začiatkom septembra.


Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Stav verejných financií sa za ostatný rok zhoršil pre zlé riadenie oveľa viac, ako sa zhoršil pre dosah covidu.


Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners

Ekonomické opatrenia sa mi javia rozumne pripravené aj komunikované. Navýšenie príspevkov na pracovné miesta o polovicu a garancia vlády vo veci dlhodobého kurzarbeitu boli správnym aj efektívnym krokom.


Karel Hirman, energetický analytik

Mnohí sa možno ironicky uškrnú, ale veľmi dôležitá bola aj mobilizácia štátnych bezpečnostných zložiek a praktické overenie ich organizačnej a riadiacej akcieschopnosti, pretože ešte nevieme, čo nás v týchto zložitých časoch, nielen v súvislosti s pandémiou, čaká.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Riziko vidím pri odklade úhrad daní z príjmu a odvodov. Preferoval by som ich odpúšťanie, ktoré by účinnejšie podporilo likviditu i budúcu životaschopnosť mnohých firiem. Ak teraz začne štát vymáhať odložené daňovo-odvodové platby, môže sa to v prvom polroku 2021 odraziť na náraste zatiaľ rekordne nízkeho počtu bankrotov s vážnym dosahom na zamestnanosť.


Martin Smatana, bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky, poradca na ministerstve školstva

Situácia u nás sa dá krásne opísať prirovnaním k príbehu o márnotratnom synovi z Evanjelia podľa Lukáša, čo je príbeh, ktorý väčšina zodpovedných určite veľmi dobre pozná. V lete a začiatkom jesene sme „hýrili“, míňali sme vzácny čas a nepripravovali sa kapacitne na druhú vlnu. „Nevestičky“ by vám isto vedeli rozprávať (aj keď v originálnom príbehu to boli neviestky). Koncom októbra nám však rovnako ako márnotratnému synovi došli zdroje a prišla núdza.


Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Vznikol nám tu však aj nový fenomén, keď ľudia reagujú na pracovné ponuky, no zároveň majú obavu z nástupu do nového zamestnania.


Andrej Svorenčík, ekonóm na Univerzite v Mannheime

Štát by nemal podceniť ani prípravy na príchod desaťtisícov Slovákov a Sloveniek z celého sveta, ktorí sa chcú dostať domov na najdôležitejšie sviatky roka. Radšej napríklad intenzívne preventívne testovať na hraniciach ako potom v januári banovať. To, že mnohí prídu, je rovnako predvídateľné ako to, že nastanú početné presuny v rámci krajiny. Korona sviatky nepozná.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Tým, že sme počas testovania nezbierali potrebné dáta, sme premrhali šancu antigénovému testovaniu lepšie porozumieť a následne ho lepšie nastaviť v budúcnosti. Je však správne, že sa najprv pilotne pretestovali vybrané okresy a že sa okresy s najvyššou prevalenciou pretestujú znova.


Marcela Veselková, analytička Inštitútu sociálnej politiky

V lete sa toho podcenilo veľa. Dnes sa však dá s istotou povedať, že najväčším zlyhaním bola komunikácia. Vláda mala trpezlivo vysvetľovať, že pandémia nie je za nami, že nás čaká ťažká jeseň a ešte ťažšia zima. Namiesto toho sme komunikačné pole prenechali dezinformátorom, pre ktorých sa ľudia vyčerpaní pandémiou stali ľahkou korisťou.


Miroslav Pikus, IT špecialista

Počas nášho celonárodného testovania sa ukázalo praktické umiestniť na testovacích stanovištiach verejné kamery, občania si tak mohli vybrať lokalitu s menším radom alebo vhodnejší čas príchodu. Ja som ako dobrovoľník inštaloval IP kamery v obci, kde žijem, po tom, ako som si ich kúpil. Možno môže kamery pri ďalšom testovaní rozvážať armáda spolu s testami.


Martin Vlachynský, INESS

Napriek sofistikovanej rétorike sme veľa sofistikovaných opatrení nevideli. Opatrenia, ktoré boli a sú, sú opatrenia silové – zákazy, príkazy, uzávery. Pokus s aplikáciou a smart karanténou vyšumel do stratena, trasovanie sa veľmi posilniť nepodarilo, pretože „vychovať človeka trvá päť rokov“, učitelia a školy musia improvizovať rovnako ako v prvej vlne.


Michal Lehuta, ekonóm VÚB banky

Rýchla a objemnejšia podpora firmám a ľuďom postihnutým druhou vlnou boli určite správnym opatrením. Taktiež rozšírenie okruhu osôb oprávnených pomoc čerpať. Stále sa však neviem ubrániť dojmu, že mnohí na pomoc od štátu rezignovali, respektíve nevedia, ako si ju majú vybaviť. Preto sme aj v prvej vlne uprednostňovali skôr akési plošné riešenie prostredníctvom „peňazí z helikoptéry“.


Juraj Draxler, Centrum pre verejnú politiku

Trvám na tom, že plošné testovanie sa bude musieť v budúcnosti dôkladne vyšetriť – od nákupu testov až po preverenie oficiálnych výsledkov.


A teraz celé odpovede:

Peter Kažimír, guvernér NBS

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Železničiari ignorujú hodnotu za peniaze, za 140 miliónov nakúpia vlaky, aké chcú oni – naftové či s menšou kapacitou

Foto - TASR
Foto – TASR

Železničiari ignorujú odmietavý posudok Útvaru hodnoty za peniaze a ďalej pripravujú súťaže na súpravy za viac než 140 miliónov eur. „Obstarávania budú pokračovať, keďže som sa nie úplne stotožnil so stanoviskom ÚHP,“ povedal minister Andrej Doležal.

Vláda zatiaľ neplánuje rozdávať ľuďom respirátory FFP2. Premiér tvrdí, že zatiaľ sa dajú kúpiť za dobré ceny a kľúčové obchodné reťazce by ich mohli ponúknuť bez marže. „Nič nie je zadarmo, nie sme Ficova ani Pellegriniho vláda,“ dodal.

Premiér tvrdí, že ak by vláda ponúkala respirátory občanom zadarmo, aj tak by ich nakoniec museli zaplatiť zo svojich daní. Napríklad v Nemecku rozdajú respirátory miliónom ľudí z ohrozených skupín.

Poplatok 33 eur za zápis rodných čísel spoločníkov alebo štatutárov firiem do obchodného registra sa zrejme zruší. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ohlásila, že pripravuje zmenu legislatívy.

Povinnosť zapísať rodné čísla do obchodného registra vyplýva z novely, ktorú schválil parlament za bývalej vlády. Súčasná koalícia ju nezrušila, len sa posunul termín na koniec septembra 2022.

Na problém upozornil Denník E, týkal by sa zrejme 300-tisíc firiem.

„Po tom, čo som sa dôkladne oboznámila s týmto dedičstvom, čo som si na ministerstve našla, tak som sa rozhodla, že zruším poplatok za doplnenie rodného čísla a súčasne hľadám riešenie, ako to urobiť, aby to bolo aspoň sčasti automatizované, to znamená, aby sme čo najviac uľahčili podnikateľom splniť si túto povinnosť,“ uviedla Kolíková.

„Pripravujem legislatívu k tomu potrebnú, že ak budú dopĺňať len rodné číslo, tak vytvorím možnosť, aby to bolo bez poplatku,“ dodala.

Asociácia hotelov a reštaurácií nepovažuje za dostatočné odloženie platby sociálnych odvodov, ktoré dnes schválila vláda. Podľa nej by mala radšej podnikateľom z ich odvetvia odvody do Sociálnej poisťovne za január úplne odpustiť.

Podmienkou odkladu je prepad obratu aspoň o 40 %. Štát počas koronakrízy už umožnil odklad sociálnych odvodov za viacero vlaňajších mesiacov, odpustenie sa týkalo len apríla 2020.

„Vládou schválený lockdown v praxi znamená, že podnikatelia v ubytovaní či stravovaní nemôžu poskytovať svoje služby a riadne podnikať. Je zrejmé a preukázateľné, že v takejto situácií nie je možné žiadať od podnikateľov v hotelierstve a gastronómii, aby si v celom rozsahu a s odkladom splnili svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni,“ napísala asociácia.

Reštaurácie môžu aktuálne poskytovať služby len cez výdajné okienka, oddnes navyše platí prísnejší zákaz vychádzania, ktorý vyžaduje od veľkej časti ľudí negatívny test aj na cestu do práce či do prírody.

Čínska centrálna banka nevylučuje, že povolí vstup Ant Group na burzu. V novembri odmietla rekordnú primárnu ponuku akcií firmy na burzách v Šanghaji a Hongkongu a následne jej spolu s materským podnikom Alibaba nariadila reorganizáciu.

Ant Group sa vlani chystala predať akcie za 34,4 miliardy dolárov, čo by znamenalo historicky najväčšie IPO.

„Povedal by som, že ak budete postupovať podľa štandardov právnych pokynov, dočkáte sa výsledku,“ povedal guvernér centrálnej banky Kang I. Zastavenie primárnej ponuky akcií označil za komplikovanú záležitosť.

Prečo stopli rekordné IPO

Médiá a agentúry spájajú postup čínskej vlády proti Ant Group a materskej Alibabe s kritikou čínskych regulačných úradov, s ktorou zakladateľ Jack Ma vystúpil vlani v Šanghaji.

Vyhlásil, že regulácia brzdí inovácie a čínske banky prirovnal k záložniam. Následne sa na takmer tri mesiace vytratil z verejnosti.

V čom je problém IT firiem

V širšom kontexte stráca Peking trpezlivosť s prílišným vplyvom technologických gigantov, ako je Alibaba, Ant či Tencent. Bežný Číňan sa bez ich služieb v každodennom živote nezaobíde.

Sú nevyhnutné okrem iného na komunikáciu, nákupy na internete, investície na akciovom trhu či na uzavretie poistenia. Tieto firmy sú čoraz viac vnímané ako ohrozenie ekonomickej a politickej stability krajiny.

Viac o Ant Group:

  • Skupina je najväčším čínskym sprostredkovateľom platieb, mesačne jej službu Alipay využije 730 miliónov ľudí.
  • Jedna z divízií sa zaoberá úvermi. Inkasuje poplatky za to, že prepája potenciálnych zákazníkov s poskytovateľmi pôžičiek. (čtk, bbc)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať