Zelená politika sa predáva, hnedá robí
Pre voličov je čitateľnejšie, ak poslanec zdvihne ruku za znižovanie emisií ako vysvetľovať, prečo bude pridelenie dotácií prísnejšie.
Autorka je analytička INESS-u
Predminulý týždeň sa v Európskom parlamente hlasovalo o novej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vyzerá to však, že nebude ani zelenšia, ani zázračne nezlepší konkurencieschopnosť slovenských fariem.
Nastavovanie poľnohospodárskych dotácií z Európskej únie je totiž nekonečný príbeh. To, čo má byť pomoc a podpora pre farmárov, vyvoláva skôr kontroverzie a problémy. Okrem toho, že dotácie sú lákadlom pre rôznych „dobytkárov“, poškodzujú dve prostredia – podnikateľské a životné.
Stále veľa peňazí na priame platby
Priame platby sú dotácie odviazané od produkcie; na ich získanie je nutné vykázať len poľnohospodársku plochu, na ktorej hospodárite, alebo napríklad len zvieratá, ktoré chováte. Problémom týchto platieb na Slovensku je, že motivujú k nečinnosti.
Ak minimalizujete náklady spojené s hospodárením na pôde (napríklad len pokosíte) alebo so starostlivosťou o zvieratá, ostane vám z dotácie viac. Tento predpoklad potvrdzujú aj čísla. Chov mäsového dobytka predpokladá produkciu teliat. Tie sú ukazovateľom produktivity daného podniku.
Keď sa pozrieme do ročenky plemenárskych služieb, tak zistíme, že v sledovaných podnikoch sa na 100 kráv narodí v priemere len 67 teliat. Množstvo fariem teda chová kravy „dôchodkyne“ alebo, ak chcete, „na dovolenke“, ktoré neprodukujú ani mlieko, ani mäso. Na tieto zvieratá však môže podnik žiadať dotácie.
