Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovensko už má dve lietajúce autá. Toto je príbeh AeroMobilu a AirCaru, ktorý rozdelil dávnych kamarátov

Pokusný let vozidla AirCar pri Nitre. AeroMobil zatiaľ fotku nového vozidla nezverejnil. Foto - Klein Vision
Pokusný let vozidla AirCar pri Nitre. AeroMobil zatiaľ fotku nového vozidla nezverejnil. Foto – Klein Vision

Videli sme letieť dve vozidlá, ktoré ich tvorcovia označujú za lietajúce autá. AirCar dizajnéra Štefana Kleina prerazil na CNN i Reuters, video s novým AeroMobilom si zatiaľ firma necháva pre seba. Tvorcovia oboch vozidiel veria, že ich projekt bude životaschopný.

Spojenie Štefana Kleina a Juraja Vaculíka ponúkalo všetko, čo by mal mediálne chytľavý príbeh mať. Dvaja kamaráti, ktorí sa spoznali už počas študentských štrajkov v novembri 1989, sa po rokoch znovu stretli. Hoci každý z nich sa vydal inou cestou, spojil ich sen o lietajúcom aute.

Jeho autorom bol dizajnér a športový pilot Klein, prezývaný Pipo. „Vyvíjal som ho od Nežnej revolúcie, lietajúce auto bolo súčasťou môjho výskumu na Katedre dizajnu Vysokej školy výtvarných umení,“ hovorí Klein. Konštruoval modely s rôznym dizajnom, až sa prepracoval k návrhu, ktorý by mohol fungovať.

Projekt nazval AeroMobil. Prezentoval ho na zahraničných výstavách, budil ním rozruch, avšak nie až taký, aby chcel niekto do jeho nápadu aj investovať. „Všetci si ma len vypočuli a povedali: Je to zaujímavé, držíme vám palce. Tá veta mi už liezla na nervy,“ spomínal neskôr.

Až musel prísť dávny kamarát Vaculík, ktorý založil úspešnú reklamnú agentúru. Rozumel biznisu a poskytol Kleinovi na jeho nápad prvotných 270-tisíc eur.

„Bolo to bez akéhokoľvek predloženého biznisplánu, iba po pár skiciach, ktoré Pipo namaľoval na papier. Mojou jedinou podmienkou bolo, že nebudeme stavať iba prototyp, ale postavíme fungujúcu firmu s globálnymi ambíciami, čo som si zobral na starosť ja,“ hovorí dnes Vaculík.

Minulosť: podnikateľ Vaculík a konštruktér Klein v roku 2015, keď to ešte ťahali spolu. Foto – AeroMobil

Tak znel príbeh o zrode AeroMobilu, ako ho spoznalo Slovensko a čiastočne aj svet, v rokoch 2013 a 2014. Milióny ľudí si pozreli videá, v ktorých Klein sedí v kabíne neobvyklého modro-bieleho stroja.

Šoféruje ho cestou na letisko v bežnej premávke. Na ranveji roztiahne krídla, rozbehne sa, vzlietne a ďalej už pokračuje ako lietadlo.

„Tento prototyp fungujúceho lietajúceho automobilu je absolútne ohromujúci“, „Slovák šokoval svet autom, na ktorom sa dá lietať,“ písali domáce aj zahraničné médiá.

Video: jedno z prvých videí AeroMobilu, ktoré v roku 2014 videli milióny ľudí

AeroMobil znovu lieta

Príbeh o lietajúcom aute sa uložil do kolektívnej pamäti Slovákov. Štát ho s obľubou ukazoval aj v zahraničí ako dôkaz, že Slovensko je krajina inovácií, nielen montážna dielňa.

Pokračovanie príbehu je už menej známe. Sprevádzala ho letecká nehoda, právne ťahanice, rozchod dvoch zakladateľov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Veľkofarmárov z J&T pribúda. Po Tkáčovi a Fedorovi vstupuje do poľnohospodárstva aj ďalší človek blízky tejto skupine

Ján Nosko. Foto – J&T
Ján Nosko. Foto – J&T

Polovicu v najväčšej slovenskej farmárskej skupine kúpil bývalý zamestnanec skupiny J&T Ján Nosko. Od Daniela Krátkeho kúpil podiel v jeho Slovenskom farmárskom družstve, ktoré obhospodaruje 30-tisíc hektárov pôdy. S financovaním obchodu pomohla J&T, no Nosko odmieta špekuláciu, že vo farmách len zastupuje záujmy Patrika Tkáča.

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Minúta po minúte

Európska komisia schvaľuje slovenský program na pomoc profesionálnym športovým klubom vo výške 8 miliónov eur. Podpora bude mať formu priamych grantov pre spoločnosti, ktoré zaznamenali výrazný pokles príjmov.

Cieľom tejto schémy je zaistiť pokračovanie činností aj napriek pandemickej situácii. Komisia skonštatovala, že predložená schéma štátnej pomoci je v súlade s jej podmienkami stanovenými v dočasnom právnom rámci.

Poskytnutá podpora nepresiahne 800 000 eur pre jednu spoločnosť a bude vyplatená najneskôr do 30. júna 2021. (tasr)

Akcie firmy Stellantis sa pri debute na európskych burzách výrazne posilnili, dopoludnia pridávali na akciovom trhu v Miláne vyše 7,5 %. Nová automobilka vznikla spojením konkurentov PSA a Fiat Chrysler.

Zlúčená skupina je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete. S jej akciami sa dnes začalo obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok vstúpi aj na newyorskú burzu.

Výkonný šéf novej automobilky Carlos Tavares (doteraz riadil PSA) oznámil, že fúzia v najbližších rokoch vďaka predpokladaným úsporám nákladov zhodnotí majetok akcionárov o 25 miliárd eur.

Čo hovorí analytička

Analytička Monica Bosiová z banky Intesa Sanpaolo predpovedala, že trh začne predpokladané úspory do cien akcií Stellantisu započítavať až vtedy, keď sa prejavia, teda od 2. polroka.

Upozornila, že i bez ohľadu na predpokladané úspory považuje akcie Stellantisu podľa všetkých ukazovateľov za podhodnotené oproti väčšine priamych konkurentov.

Viac o automobilke Stellantis:

  • PSA a FCA už skôr uviedli, že zlúčená skupina bude schopná zredukovať náklady o viac ako 5 miliárd eur ročne bez toho, aby musela zatvárať továrne.
  • Ročná produkcia by sa mala pohybovať okolo 8 miliónov áut, tržby podľa prepočtov presiahnu 165 miliárd eur.
  • Má 14 značiek, napríklad Peugeot, Citroën, Opel, Fiat, Chrysler, Jeep, Maserati, Alfa Romeo či Ram, a zamestnáva 400-tisíc ľudí. (čtk, reuters, bloomberg)

Automobilky u nás vlani vyrobili približne 985-tisíc vozidiel, o 11 % menej oproti roku 2019. „Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 %,“ povedal Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.

Tvrdí, že aj vďaka týmto výsledkom sa nenaplnili „pôvodné katastrofické predpovede o dvojcifernom hospodárskom poklese slovenskej ekonomiky“.

Zväz verí, že vo výrobe automobilov sa tento rok podarí dosiahnuť medziročný rast. „Je mimoriadne dôležité v rámci boja proti pandémii podporiť opatrenia na udržanie výroby, ktorá by mohla v roku 2021 opätovne prekročiť úroveň 1 miliónov vozidiel,“ píše zväz v tlačovej správe.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že už má pripravený manuál na testovanie vo firmách, no ešte chce o ňom rokovať s koaličnými partnermi. „Po diskusii na úrovni koalície zverejníme jeho konečnú podobu.“

Firma Grab zvažuje, že tento rok uskutoční primárnu verejnú ponuku akcií v Spojených štátoch. Ázijská alternatívna taxislužba by predajom akcií mohla získať najmenej 2 miliardy dolárov.

Grab má sídlo v Singapure a pôsobí v ôsmich krajinách juhovýchodnej Ázie. Firma štartovala v roku 2012 v Malajzii a rýchlo sa vypracovala na veľký podnik, ktorého hodnota presahuje 16 miliárd dolárov. Venuje sa aj rozvozu jedla a poskytovaniu finančných služieb.

V roku 2018 prevzal Grab od konkurenčného Uberu jeho aktivity v juhovýchodnej Ázii. V rámci transakcie Uber získal v Grabe menšinový podiel. (čtk, reuters)

Inšpekcia životného prostredia dala hriňovskej mliekarni pokutu 135-tisíc eur. Ide o doteraz najvyššiu pokutu udelenú inšpekciou za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

„Inšpekcia za ostatné roky riešila znečistenie na rieke Slatina niekoľkokrát a aj uložila viacero pokút, no stav sa nikdy zásadne nezmenil. Verím, že toto rozhodnutie prispeje k postupnému zlepšeniu situácie a ochrane vodného toku Slatina,“ povedal generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo.

Mliekareň spôsobila v Slatine znečistenie v auguste. Vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd. Použila na to kanalizáciu, ktorá bola určená na dočerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina, priblížila inšpekcia.

„Namiesto dažďovej vody však počas kontroly vytekala z výpustného objektu biela, po mlieku zapáchajúca tekutina. Pracovníčky SIŽP počas kontroly za asistencie polície odobrali vzorky vody z drenážnej šachty certifikovaným odberovým zariadením do sterilizovaných sklenených nádob,“ uviedla SIŽP.

Vzorky vody testovalo akreditované laboratórium Slovenského vodohospodárskeho podniku. Vo vode zistili mnohonásobne prekročené limitné hodnoty znečistenia.

Spoločnosť nemá podľa SIŽP povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd cez kanalizáciu. Inšpektori nariadili mliekarni zabrániť ďalšiemu vypúšťaniu nevyčistených priemyselných vôd. Spoločnosť tiež mala predložiť monitoring kanalizácie areálu mliekarne na prešetrenie. SIŽP v rámci kontroly zistila, že hriňovská mliekareň nemá schválený havarijný plán.

Spoločnosť sa môže voči rozhodnutiu odvolať do 15 dní. (tasr)

Počet cestujúcich na letisku vo Frankfurte vlani klesol o takmer tri štvrtiny na 18,8 milióna a vrátil sa na úroveň roka 1984. Predvlani pritom prvý raz prekonal hranicu 70 miliónov. Výkony najväčšieho nemeckého letiska zrazila pandémia.

Údaje o výsledkoch letiska vo Frankfurte nad Mohanom zverejnil jeho prevádzkovateľ Fraport na internetovej stránke.

Oveľa lepšie než v preprave osôb sa vlani vyvíjala situácia v nákladnej leteckej doprave, ktorej objem vo Frankfurte sa takmer vyrovnal roku 2019.

Na tento rok počíta Fraport s nárastom počtu pasažierov, a to najmä v 2. polroku. Očakáva, že za celý rok Frankfurt prekoná vlaňajšiu úroveň, dosiahne však len 35 až 45 % rekordnej úrovne z roku 2019. (čtk)

Joe Biden plánuje zrušiť povolenie pre kontroverzný ropovod Keystone XL za 9 miliárd dolárov hneď prvý deň v najvyššej funkcii. Biden bude uvedený do Bieleho domu v stredu 20. januára.

Ropovod má byť dlhý 1900 kilometrov a má prepravovať ropu z kanadskej provincie Alberta do amerického štátu Nebraska. Projekt spomalili právne spory v USA a odpor ochrancov životného prostredia, Indiánov a farmárov.

V roku 2015 projekt zrušil prezident Barack Obama vzhľadom na ekologické obavy. O dva roky neskôr ho jeho nástupca Donald Trump povolil. Podľa Trumpa mal ropovod viesť k zlacneniu pohonných látok, tvorbe pracovných miest a zníženiu závislosti USA od zahraničnej ropy. (čtk, reuters)

Dubnická radnica ušetrila vlani na verejnom obstarávaní viac ako 850-tisíc eur. „V minulosti bol proces verejného obstarávania jednoznačne menej prehľadný, ťažšie kontrolovateľný a roztrúsený po oddeleniach a referátoch. Teraz sme všetky zákazky realizované mestom presunuli na jedno oddelenie,“ povedala vedúca oddelenia strategického rozvoja a verejného obstarávania Eva Granátová.

Radnica sa snaží ponuky na obstarávanie zverejňovať prehľadne, aby oslovila viac firiem a vytvorila konkurenčné prostredie, ktoré tlačí cenu nadol.

„Sme efektívnejší, ale aj transparentnejší. Myslím si, že aj mesto a jeho financie sú chránenejšie,“ uviedla Granátová.

Sústredením zákaziek na jedno oddelenie a oslovením väčšieho počtu záujemcov o zákazku sa podľa nej napríklad podarilo znížiť v procese verejného obstarávania cenu rekonštrukcie domu smútku v mestskej časti Prejta o 50 000 eur, pri rekonštrukcii Murgašovej a Družstevnej ulice ušetrili 80 000 eur a rekonštrukcia chodníkov bola v porovnaní s predpokladanou cenou nižšia o 83 000 eur.

„S každou zákazkou spravidla ušetrená suma rastie. Nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré boli v rozpočte vyčlenené na jednotlivé akcie, budú presunuté do rezervného fondu a použité v ďalšom roku na nové investičné akcie,“ doplnila Granátová. (tasr)

Ceny ropy dnes zaznamenali po oslabení v závere minulého týždňa ďalší pokles. Cena ropnej zmesi Brent s marcovým kontraktom dosiahla 54,85 dolára za barel, v porovnaní s predošlou uzávierkou klesla o 0,45 %, v piatok klesla o 2,3 %.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou vo februári dosiahla 52,17 dolára za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 19 centov (0,36 %). Aj v prípade ceny WTI predstavoval pokles v závere minulého týždňa 2,3 %.

Vývoj na trhoch do veľkej miery ovplyvňuje opätovný nárast počtu infikovaných novým koronavírusom vo svete. Navyše, v USA vzrástol počet aktívnych ropných vrtov, čo tiež zatlačilo na ceny ropy. (tasr)

Na dva a pol roka sa vráti do väzenia dedič juhokórejského konglomerátu Samsung Electronics I Če-jong. Rozhodol o tom juhokórejský vrchný súd, dôvodom je korupcia.

Potomok jednej z najmocnejších juhokórejských rodín bol v roku 2017 odsúdený na päť rokov za úplatky v kauze bývalej juhokórejskej prezidentky Pak Kun-hje. Ľuďom okolo nej údajne poskytol 43 miliárd wonov, aby mu pomohla získať kontrolu nad konglomerátom.

Päťročný trest mu bol najprv skrátený a po odvolaní pozastavený. 52-ročný I Če-jong strávil vo väzení iba jeden rok a na slobodu vyšiel v roku 2018.

Rozhodnutie vrchného súdu bude mať značný vplyv na vedenie technologického gigantu. I Če-jong bude odsunutý od všetkých zásadných rozhodnutí v rodinnej firme.

Rodina pritom teraz potrebuje získať financie na zaplatenie vysokej dedičskej dane po októbrovej smrti I Če-Jongovho otca, a preskupiť majetok v pridružených spoločnostiach, aby si nad nimi udržala kontrolu.

I Če-jong, ktorý bol od hospitalizácie svojho otca v roku 2014 de facto hlavou spoločnosti Samsung Electronics, čelí aj ďalším obvineniam. Okrem iného údajne podvádzal a manipuloval s akciami. Žaloba pre neho pôvodne žiadala deväťročný trest. (čtk)

Čínska ekonomika vlani narástla o 2,3 %. Je to síce pre pandémiu najslabší rast za posledných 44 rokov, ale aj tak je Čína pravdepodobne jedinou veľkou ekonomikou, ktorá za minulý rok vykázala rast HDP.

Za posledný, štvrtý štvrťrok 2020 vzrástol čínsky HDP medziročne o 6,5 %, čím sa rast vrátil na úroveň spred pandémie, poznamenal čínsky štatistický úrad.

V októbri až decembri 2019 predstavoval rast HDP šesť percent. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať