Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Jaguar možno ráta aj s tým, že sa zbalia elektrofirmy, hovorí analytik

Jaguar Land Rover si otvorí fabriku v Nitre. Na západnom Slovensku bude musieť nájsť 2- až 4-tisíc zamestnancov. Foto – TASR
Jaguar Land Rover si otvorí fabriku v Nitre. Na západnom Slovensku bude musieť nájsť 2- až 4-tisíc zamestnancov. Foto – TASR

Do Nitry má namierené automobilka Jaguar Land Rover. Aká je na západnom Slovensku ešte disponibilná pracovná sila vhodná pre ňu a odkiaľ by ešte boli ochotní dochádzať ľudia?

Denné dochádzanie je len otázka pre západné Slovensko. Na jeho mape napríklad Komárno dlhodobo patrí k okresom s vyššou nezamestnanosťou.

Aj preto možno Jaguar mieri do Nitry?

Je to možné. V Komárne napríklad nezamestnanosť vzrástla najmä v čase, keď odišla Nokia z Komáromu. Ľudia z tohto regiónu väčšinou pracovali v technickom smere, aj keď nie v automobilovom priemysle, ale v podobnom. Základné návyky majú. Tiež je otázka, ako dlho sa udržia na Slovensku výrobcovia spotrebnej elektroniky. Je to odvetvie relatívne citlivejšie na výšku mzdy. V posledných rokoch pritom rástli mzdy u nás rýchlejšie ako v okolitých krajinách a Slovensko sa tak pre ne stáva čoraz menej atraktívnou krajinou.

Napríklad Samsung by mohol odísť a uvoľniť tak ľudí pre automobilku?

Samsung zatiaľ čerpá investičné stimuly, ale po ich skončení asi bude tiež prehodnocovať, či tu zostane. Momentálne toto odvetvie považujem za rizikové, pretože existuje možnosť, že spotrebná elektronika bude mať tendenciu odchádzať z našej krajiny do lacnejších krajín. Už sme pre týchto výrobcov príliš drahí. Aj napriek tomu, že to je high-tech odvetvie, tak na Slovensku je prakticky iba montáž, teda výroba s relatívne nízkou pridanou hodnotou. To je aj dôvod, prečo napríklad mzdy u nás v tomto odvetví ani zďaleka nedosahujú úroveň miezd v automobilkách. Samotná high-tech výroba sa sústreďuje v Ázii a k nám sa odtiaľ dovážajú len komponenty, ktoré sa tu zmontujú. Plánovanému presunu časti high-tech produkcie z Ázie do Európy nepomohlo ani zrušenie ciel pred pár rokmi, čo bol napríklad aj dôvod, prečo svoje plány na produkciu na Slovensku nakoniec nerozbehol AU Optronics v Trenčíne, a to aj napriek tomu, že už postavil závod a dostal stimuly.

Hovorí sa, že niektoré výrobné haly sa dajú celkom rýchlo zbaliť a premiestniť inam.

Záleží to aj na odvetví – v niektorých ako automobilovom, kde je široká sieť miestnych subdodávateľov, to môže byť zložitejšie. Ale v prípade spotrebnej elektroniky to nemusí byť až taký veľký problém. V minulosti z toho ťažilo aj Slovensko, keď sa k nám presunula výroba televízorov najmä zo Španielska. Keďže cena práce je u nás stále vyššia, môže ich to lákať posúvať sa niekam ďalej, napríklad do Poľska, ktoré je lacnejšie a kde už aj v súčasnosti je tradícia v tejto výrobe. Poľsko je spolu so Slovenskom krajinou s najväčšou produkciou televízorov v Európe. Vylúčený nie je ani presun do iných lacných krajín ako Rumunsko či Bulharsko. U nás sa týmto môže uvoľňovať pracovná sila, ktorá sa s minimálnym preškolením bude môcť využiť napríklad aj v rastúcom automobilovom priemysle.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Vráťme sa k tým, ktorí sú dnes bez práce. Vidíme, že už nezostalo veľa ľudí, ktorí by ochotne dochádzali napríklad z Komárna do Volkswagenu alebo trnavského PSA. Čím by ich mohol Jaguar presvedčiť?

Nitra je predsa len o niečo bližšie, čiže dochádzková vzdialenosť môže byť kratšia, a teda by mohla odpadnúť nutnosť opúšťať domov na celý týždeň. Môže sa však stať aj to, že bude väčší dopyt po zamestnancoch v regióne, čo bude vytvárať tlak na rast mzdy. Môže dosiahnuť kritický bod, pri ktorom sa už oplatí cestovať za pracou aj tým, ktorí to doteraz odmietali. Okrem toho veľa Slovákov pracuje v českých automobilových továrňach, a keďže česká koruna je slabá, tak aj mzda na Slovensku môže byť pre nich lákavejšia a bude ich motivovať zmeniť zamestnanie a vrátiť sa na Slovensko. To by znamenalo, že nebude cestovať pracovná sila z východného Slovenska do Česka, ale do bližšej Nitry. Takáto forma zamestnania by však neznižovala nezamestnanosť, pretože by došlo len k tomu, že tých pracovníkov, ktorých máme v Česku, stiahneme na Slovensko.

Nevznikne tlak na mzdy aj mimo automobilového odvetvia? Ak niekto pracuje v Galante pre Samsung a uvidí, že v Nitre môže dostať od Jaguaru viac peňazí…

Samozrejme, aj to je možné. Ďalšia možnosť, ktorá tu je a ktorú považujem za dosť pravdepodobnú, je tá, že Slovensko začne dovážať pracovnú silu zo zahraničia. Slovenské fabriky si budú voziť Rumunov, Bulharov, Maďarov alebo ľudí z iných krajín. A nemusia to byť nevyhnutne automobilky – môže nastať situácia, že automobilky stiahnu pracovnú silu z iných technických odvetví a dovážať pracovnú silu budú nútene práve tieto odvetvia.

Prečo zatiaľ nevidíme, že by aktuálne automobilky vo veľkom takto ľudí dovážali?

Zatiaľ majú dostatočnú kapacitu na Slovensku. Len čo však nebudú mať pracovnú silu v dostatočnom množstve a kvalite a budú riešiť, či zvýšiť mzdy alebo ľudí doviezť, tak sa tým budú isto viac zaoberať.

Hovoríte, že automobilový priemysel ako celok si zatiaľ dokáže zohnať zamestnancov, hoci je to ťažké. Aký ešte majú vankúš? 

V dlhodobom horizonte by mohlo ešte pomôcť duálne vzdelávanie, čo znamená, že si automobilky časť zamestnancov, ktorých budú v budúcich rokoch potrebovať, vychovajú už na školách. Ale ak bude niekto chcieť nárazovo zamestnať 2000 ľudí, tak ťažko čakať, že si ich dokáže v krátkom čase vygenerovať na okolitých školách.

Špeciálne ma zaujíma, či nová fabrika aspoň niečo prinesie aj nezamestnaným z východu.

Tých zamestnancov, ktorí boli ochotní z východného Slovenska cestovať na západné Slovensko, už z veľkej časti pravdepodobne stiahli existujúce automobilky. Skôr si budú automobilky preťahovať zamestnancov medzi sebou, prípadne ich nájdu v okolí blízkych miest ako Nové Zámky, Komárno, kde sa predsa len niektorým nezamestnaným začne vyplácať denne dochádzať za prácou. Napríklad pôjde o takých ľudí, ktorým sa dnes neoplatí dochádzať do Sony s nižšou mzdou, ale do automobilky už áno, pretože tam je mzda vyššia. A takisto môže nastať ten efekt, že stiahnu časť Slovákov, ktorí pracujú v Česku, keďže – ako som hovoril – česká koruna oslabla a motivácia pracovať tam klesla.

Slovenský hrubý domáci produkt minulý rok presiahol 70 miliárd eur. Koľko z neho tvoria tie tri automobilky (Kia pri Žiline, PSA Peugeot Citroën v Trnave a VW v Bratislave), ktoré tu už máme?

Výroba automobilov tvorí necelých 5 percent HDP, ale to je len priamy podiel na HDP. Niektorí subdodávatelia sú registrovaní v iných priemyselných odvetviach alebo službách, ale takisto majú vplyv na automobilový priemysel, takže celkový podiel automobilového priemyslu (spoločne automobiliek a ich dodávateľov) bude výrazne vyšší ako 5 percent.

Údaj 5 % nezahŕňa tých, ktorí nemajú výrobu pre automobilový priemysel ako hlavnú činnosť? 

Áno, napríklad vyrábajú viac aj do iných odvetví. Alebo vyrábajú špecifický komponent, ktorý je súčasťou produkcie iného odvetvia – napríklad výrobcovia svetiel alebo plechov.

Čo sa stane s HDP, keď príde štvrtá automobilka?

Každá z troch tunajších automobiliek tvorí okolo 1 percenta z HDP, čiže ak by Jaguar Land Rover išiel na úroveň produkcie okolo 300-tisíc áut ročne, mohlo by to priamo priniesť približne to 1 percento HDP. Predpokladám, že Jaguar bude vyrábať skôr modely vyššej triedy, takže aj pridaná hodnota by pri ňom mohla byť skôr vyššia. Veľa bude závisieť aj od toho, do akej miery pôjde len o montážnu dielňu. Napríklad Kia nepostavila len závod na výrobu áut, ale aj motoráreň, kým PSA motory dováža – záleží teda aj na tom, čo všetko vyrábate a na čo všetko máte dodávateľov. Napríklad VW neinvestoval v poslednom čase prioritne do zvyšovania počtu vyrobených áut, ale do výrobného reťazca: otvoril novú lisovňu a karosáreň.

To sú potom ďalšie pracovné miesta…

Áno, a ďalej ide tiež o to, aká veľká časť pridanej hodnoty auta sa vyrobí priamo v tunajšom závode a aká u subdodávateľov.

Takisto asi nie je jedno, koľko subdodávateľov bude zo Slovenska.

Určite nie. Myslím si, že práve rozvinutá sieť subdodávateľov je jeden z hlavných argumentov, prečo sa Jaguar zrejme rozhodne pre Slovensko. Tým, že budú 4 automobilky, tak dodávatelia budú naviazaní na viacerých odberateľov, navyše tu Jaguar nájde už skúsených etablovaných dodávateľov v segmente, ktorý bude potrebovať, keďže do Nitry pravdepodobne umiestni produkciu áut podobnej triedy, akú u nás vyrába VW.  Ak bude mať jedna z automobiliek problémy, môže dodávateľ toto obdobie preklenúť výrobou pre inú automobilku, ktorej sa práve viac darí. Na jednej strane môže špecializácia krajiny na jedno odvetvie zraňovať ekonomiku – no na druhej strane fakt, že ide o veľké odvetvie, ktoré nie je postavené na jedinom hráčovi, robí odvetvie a tým aj celú ekonomiku stabilnejšou.

Kde sme to už mohli vidieť?

Aj počas krízy sa ukázalo, že nie každá automobilka v takomto období klesá rovnako, pretože niekde napríklad spúšťajú výrobu nového modelu a inde práve s jedným končia. Volkswagen mal vtedy výrazný prepad produkcie, avšak PSA práve v Trnave nabiehal s novým modelovým radom, ktorým museli zásobovať predajne, aby v nich vôbec bol. V Trnave tak dokonca produkciu počas krízy zvyšovali, takže pokles celého automobilového priemyslu nebol taký výrazný, ako keby sme tu mali len VW. Vo všeobecnosti platí, že ku koncu produkčného cyklu nejakého modelu je jeho výroba citlivejšia na akýkoľvek výkyv spotrebiteľského dopytu – naopak v čase nábehu výroby je produkcia odolnejšia a až tak citlivo nereaguje na všeobecný pokles dopytu po nových autách.

Ak napríklad jedna z automobiliek nepodchytí včas nejaký trend v technológiách, ostatné to môžu vykryť.

Presne tak. Napríklad aj taká globálna kríza, aká vypukla v roku 2008, prebieha v každej automobilke inak. Slovenský automobilový priemysel môže zároveň ťažiť z toho, že sa u nás vyrábajú rôzne triedy áut: od malých áut cez strednú triedu až po luxusné SUV.

Vo všeobecnosti však platí, že prvé, čo urobí človek počas krízy, je to, že odloží veľké výdavky, čiže aj kúpu auta. 

Áno, ale ak by ste sa pozreli na priemysel, tak by ste veľmi ťažko hľadali anticyklické odvetvia. S príchodom krízy aj spoločnosti väčšinou zastavujú investície, čiže väčšinou takisto klesajú aj strojári, hutníci a iní.

Ktoré odvetvie je odolné aj voči kríze?

Typické necyklické odvetvie je farmácia, špecializovať sa na ňu je však náročné. Potom sú tu relatívne menej cyklické odvetvia ako napríklad potravinárstvo či textilný priemysel, ktoré pokrývajú bežnú základnú spotrebu.

Ak by sme sa však orientovali na ne, museli by sme rátať s nižšími mzdami.

Nízka pridaná hodnota znamená aj nižšiu mzdu. Ak máte vyšší zisk, ako mávajú v automobilkách, potom môžete viac rozdeliť aj na mzdy.

Aká časť dodávateľského reťazca všetkých troch tunajších automobiliek je zo Slovenska?

To vám neviem presne povedať. Automobilový klaster neleží len na Slovensku, dodávatelia dosť fungujú v priestore, a tak sa klaster ťahá od severu Maďarska, kde máte Suzuki a Audi, cez Česko s tradičnou Škodou doplnenou závodom na výrobu trojičiek malých mestských Peugeotov, Citroënov a Toyot až po juh Poľska, kde nájdeme závody na výrobu Fiatu, Opla, Fordu, Volva, Toyoty či VW. Aj niektorí slovenskí subdodávatelia vyvážajú do zahraničia a, naopak, zahraniční dodávatelia na Slovensko.

Takže keď sa Jaguar rozhodoval, kde položí svoju fabriku, mimo západu veľmi na výber nemal…

Určite nie, lebo na východe tento automobilový klaster nie je – je na západnom Slovensku.

Asi by nepomohlo, ani keby sme mali hotovú D1 medzi Bratislavou a Košicami, aby sme prilákali Jaguar na východ, kde by sme takéto investície potrebovali?

Asi by to veľmi nepomohlo, pretože čím ďalej ste, tým viac vám rastú dopravné náklady. Na rozdiel od menej náročných odvetví, ktoré nepotrebujú takú širokú sieť dodávateľov, je však pre automobilky kvalitná a blízka sieť subdodávateľov kľúčová. Smolou východu je jeho geografická poloha, ktorú dokáže dobrá infraštruktúra zmierniť len čiastočne. Východnému Slovensku nepomáha ani to, že susedí s ešte chudobnejšími regiónmi na hraniciach Európskej únie – Zakarpatie je druhým najchudobnejším regiónom už aj tak chudobnej Ukrajiny, Podkarpatie a región Miškolca sú zase najchudobnejšie regióny Poľska a Maďarska. Potenciálny investor tak musí počítať s tým, že jeho cieľové trhy budú predsa len vzdialenejšie ako v prípade západného Slovenska.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dosahy na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dosahy produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka, ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečiť udržateľný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu ovzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnanosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú skleníkové plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. „zelenú“ energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšiť náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný. Dosahy na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dosahy na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France